PAPRADNO. Počas dvoch augustových dní súťažili dievčatá v desiatich disciplínach. Ich výkony hodnotila odborná porota v zložení Simona Zboranová a Lucia Levčíková z jazdeckého oddielu Grunt a Michaela Hanešová s Michalom Lehotským z jazdeckého klubu Pstruháre Prievidza.
Aj keď organizátorov, porotu i jazdcov máličko potrápilo počasie, akcia sa vydarila. „Konská účasť bola mimoriadne veľká,“ zhodnotila Lucia Levčíková. „Čo nás potešilo, medzi pravidelnými účastníčkami sa objavili i nové tváre, pre ktoré bola súťaž premiérou. O humorné ale i dramatické chvíle nebola núdza ani tentoraz,“ dodala.
Pribudla drezúra
Súťažné disciplíny vyžadovali vzájomnú symbiózu jazdca a koňa, čo sa nie všetkým podarilo docieliť. Ako skonštatoval Michal Lehotský, výkon koňa je vždy závislý od jazdca, takže ak sa aj niektorým dievčatám nepodarilo úlohy zvládnuť, z jazdeckých hier odchádzali bohatšie o skúsenosť.
Premiéru mali malé i veľké plemená. (zdroj: DV)Pri každej z disciplín bol hodnotiacim kritériom iný ukazovateľ. Pri parkúre zohrával úlohu čas a čistota skokov, pri iných čas a správnosť prevedenia, pri ďalších šikovnosť jazdca. Do zoznamu disciplín pribudla drezúra, ktorá podľa Michaely Hanešovej odhalila mnohé nedostatky v prístupe ku koňom. „Pri drezúre sme hodnotili predpísanú zostavu i to, ako jazdec sedí, aké pomôcky používa a aká je celková poslušnosť koňa,“ zhodnotila a dodala, že tu musia dievčatá na sebe i koňoch viac popracovať.
Životný štýl
Jazda na koni bola v minulosti plne mužskou výsadou. Úlohy sa časom vymenili a dnes vidieť v sedle najmä dievčatá, pre ktoré sa jazda na koni stala životným štýlom a srdcovkou.
Lucia Valachová na koni Darvin je toho dôkazom. V konskom sedle strávila už 8 rokov a ako sama tvrdí, život bez svojho štvornohého miláčika si nevie predstaviť. Energia, ktorú z neho čerpá, jej pomáha v rôznych životných situáciách. Jazdeckých hier v Papradne sa zúčastnila po druhýkrát a zo súťaže si odniesla niekoľko ocenení. Najcennejšie pre ňu je však víťazstvo v parkúre.
Výkon koňa je vždy závislý od jazdca. (zdroj: DV)Kopce sú výhodou
Kamarátku Luciu prišla povzbudiť aj Michaela Krátka z Pardubíc, ktorá ju k záľube priviedla. V jazdeckej stajni Rovensko má štyri kone a je skúsenou trénerkou koní.
Jazdecké hry v Papradne boli pre ňu zaujímavým prázdninovým zážitkom. „Papradno je prekrásne miesto pre konské preteky. Závidím dievčatám tie kopce a údolia, ktoré my v Česku nemáme. Práca v takomto teréne má i svoje výhody v tvarovaní konského tela. V porovnaní s koňmi v Česku majú tie na Slovensku viac svalovej hmoty. Škoda len, že podobných hobby súťaží je u vás v porovnaní s nami veľmi málo,“ dodala.
Cenné rady
Skalnou účastníčkou jazdeckých hier v Papradne je i Veronika Dolníková, ktorá sa v tomto roku predviedla na arabovi Anízovi a poníčke Lole nielen súťažne, ale i v sprievodnom programe. Na margo akcie sa vyjadrila pochvalne. „Organizačne boli preteky zvládnuté na úrovni. Je fajn, že do zoznamu pribudli i nové disciplíny, čo bolo príjemným oživením,“ zhodnotila.
Veronika je dlhoročnou jazdkyňou a koňom sa venuje profesionálne. Pri práci uprednostňuje prirodzenú komunikáciu, ktorá je šetrnejšia ku koňom a vytvára dokonalú harmóniu jazdca a koňa.
Drezúra, ktorú divákom predviedla, bola toho dokonalou ukážkou. Zvládnuť koňa nie je podľa nej jednoduchou úlohou. Chce to trpezlivosť a veľké odhodlanie. Aj Jazdecké hry v Papradne sú skvelou previerkou práce. „Sú tu ľudia, ktorí sem chodia pravidelne, a aj keď im to spočiatku nešlo, vypracovali sa. Kone ich poslúchajú a je radosť na nich pozerať. Sú tu však i takí, ktorí nepracujú s koňmi podľa etických pravidiel,“ smutne skonštatovala. „Takýto „kvázi“ jazdci si chybu nepripustia a neberú rady skúsenejších vážne. Nám, ktorým koníčky šliapu, sa na to zle pozerá. Mali by sa nad sebou i nad prístupom ku koňom vážne zamyslieť,“ poznamenala.
Ojedinelý šport
Lokalita Považia je na chov koní skúpa. Jazdectvo je pre región netradičným športom, ktorému sa venuje malá hŕstka ľudí. Čiastočne to má na svedomí ťažšia ekonomická situácia, ale i absencia klubov s profesionálnymi trénermi. Podľa Veroniky Dolníkovej sú aktivity majiteľky Koliby v Papradne cennou devízou. „Decká, ktoré sa športu venujú, nemajú kde porovnávať sily. Hobby súťaž v Papradne je široko-ďaleko jedinou svojho druhu, čo je veľká škoda, pretože v susednom Česku má jazdectvo veľkú tradíciu. Slečny často nevedia, ako majú kone správne fungovať, pretože to nikde nevidia. Až tu sa stretnú u niektorých jazdcov s naozajstnou technikou.“
O dramatické situácie nebola v Papradne núdza. (zdroj: DV)Smutné sú podľa nej i prípady, kedy sa ľudia odhodlajú ku kúpe koňa a o jeho povahe a výchove nevedia takmer nič. Tomu sa už hovorí hazard so životom.
Pohľad z iného uhla
Ako tvrdí trénerka koní z Česka Michaela Krátka, na Slovensku si veľa ľudí ide po svojej línii. „Nejako sa naučia rozhýbať a zastaviť koňa bez akéhokoľvek odborného dohľadu. Na oblečenie a sety pre koňa sú ochotní zaplatiť stovky eur, ale obetovať niekoľko desiatok eur za tréning, už nie,“ hovorí. Potvrdzuje to aj Veronika Dolníková, ktorá dodáva, že ak sa aj nejaký tréner nájde, nemá otvorenú myseľ voči iným technikám, a to je z jej pohľadu veľmi obmedzené. Mnohí podľa nej nerešpektujú prirodzenú komunikáciu, ako metódu zvládnutia koňa, aj keď v Čechách je to bežný spôsob výchovy, ktorú s koňmi sama podstúpila.
Od mini po maxi
Pri absolvovaní jednotlivých disciplín mali premiéru malé i veľké plemená koní. Ako mohli diváci vidieť v priamom prenose, poslušnejšie boli najmä veľké kone. „Menšie plemená sú ťažšie na zvládnutie, preto sa neodporúča zveriť ich do rúk mladším ročníkom,“ vysvetľuje porotca Michal Lehotský. „Menšie kone sú menej prešľachtené, čím sa zachovala prirodzená genetika. Napríklad hucul je v pôvodnej podobe. Na rozdiel od prešľachteného lipicana to má v hlave inak usporiadané.“
Nepoddajnosť menších plemien koní si podľa neho vyžaduje skúsenejší prístup. Rodičom, ktorí zvažujú kúpu koňa, odkazuje, aby deťom umožnili najskôr absolvovanie odborného výcviku pod dohľadom trénera, čím predídu riziku pádu a ťažkých úrazov.
Ojedinelé podujatie
Tradičná augustová akcia prilákala na farmu opäť stovky milovníkov koní a priaznivcov agroturizmu, ktorí povzbudzovali súťažiacich hlasným aplauzom. Pre mnohých z nich boli jazdecké hry ojedinelým zážitkom. „Nič tak nádherné sa tu v okolí neorganizuje,“ smutne skonštatovala Miriam Balúchová z Bytče, ktorá sa spolu s dcérkami teší na akciu celý rok. „Ďakujeme majiteľke farmy za krásne konské zážitky.“
K jej tvrdeniu sa pridáva i Juraj Farský z Púchova, ktorý obľubuje najmä parkúr. „Ako malý chlapec som na koni jazdil. Na parkúr som si však nikdy netrúfol. Dnes s mojimi kilečkami navyše by som si už opäť netrúfol,“ dodal so smiechom.
V sprievodnom programe nechýbali ukážky sokoliarov zo skupiny Aquila, indiánsky tanec v podaní Judy Šamanky či drezúra koní Veroniky Dolníkovej.
Opäť o rok
Tradícia jazdeckých hier, ktorú zaviedla majiteľka farmy v Papradne Anna Beníková pred štrnástimi rokmi, obohatila zážitkami už tisícky ľudí. Aj keď je podľa nej organizácia náročná na čas i financie, nadšenie jazdcov i návštevníkov za to rozhodne stojí.
