PÚCHOV. Keď policajti Michal Baninec a Miloslav Krištof nastúpili do služby, netušili, čo ich čaká. Relatívne pokojnú službu narušilo hlásenie o požiari v Centre sociálnych služieb Chmelinec. Boli asi päťsto metrov od neho. Hneď vyštartovali, pretože vedeli, že v centre sú obyvatelia, ktorí potrebujú pomoc.
Neváhali ani chvíľu
Nedeľné ráno 17. júla v centre narušil krik obyvateľky, že horí na v izbe na treťom poschodí. V izbách na treťom i štvrtom poschodí bolo niekoľko desiatok ľudí. Niektorí z nich boli imobilní či dezorientovaní. Personál sám o sebe nemal šancu, aby všetkým pomohol.
Na pomoc im prišla okrem hasičov aj dvojica policajtov, ktorí mali službu a počuli hlásenie o požiari. „Boli sme asi 500 metrov odtiaľ. Hneď, ako sme sa to dozvedeli, išli sme k domovu, pretože sme vedeli, akí sú tam obyvatelia. Keď sme prichádzali, videli sme oheň a dym. Po príchode nám povedali, že na izbe je ešte jedna pani. Tak sme išli po ňu a zrazu sme zistili, že v izbách sú ešte ľudia na treťom aj štvrtom poschodí. Koľko ľudí sme evakuovali? Netuším, točili sme sa x-krát. Imobilných sme vynášali na rukách, na vozíkoch, ostatných sme sprevádzali,“ spomína si na nedeľné ráno Michal Baninec.
Pomáhajú, je to ich práca
Ich práca nebola jednoduchá, po zadymenej chodbe sa pohybovali bez dýchacích prístrojov. Na ich zháňanie nebol čas a nad tým, že by sa im niečo mohlo stať, vôbec nerozmýšľali. Spolu so zamestnancami sa snažili dostať obyvateľov centra do bezpečia. Najhoršie to podľa neho bolo na treťom poschodí. „Bolo veľmi zadymené, museli sme sa doslova plaziť. Vôbec sme neuvažovali nad tým, že by sa nám mohlo niečo stať. Hasiči si robili svoju robotu a my svoju – pomáhali sme ľuďom,“ pokračuje Michal.
Keď sa im podarilo dostať všetkých ľudí do bezpečia, obaja policajti skončili v rukách zdravotníkov, a potom v nemocnici na kyslíku, pretože sa im zle dýchalo. „Až vtedy nám klesol adrenalín v krvi a uvedomili sme si, čo ľuďom hrozilo. Boli sme radi, že nikomu sa nič nestalo, a ani nám. A bol som rád, že bol so mnou Milo, dobre sa s ním spolupracovalo,“ doplnil.
Michal Baninec je policajtom už desať rokov. Počas služieb sa stretol s rôznymi situáciami. „Keď sú zranení ľudia, najčastejšie pri dopravných nehodách, alebo zomierajú pod rukami, musíme si zachovať chladnú hlavu a urobiť, čo treba. Nemôžeme podliehať emóciám, pretože ľudia potrebujú našu pomoc. Pomáhal som aj pri požiaroch, ale ľudí som evakuoval po prvý raz,“ pokračuje.
Miloslav Krištof je vo výkone služby len krátko. Pre neho to bola zatiaľ najväčšia akcia.
Ani jeden z nich nečakal slová poďakovania, aj keď si ich zaslúžia. Na otázku, či by sa zachovali v podobnej situácii rovnako, pri odpovedi nezaváhali: „Určite by sme urobili to isté. Pomáhali zo všetkých síl, je to naša práca.“
Nezostalo to bez povšimnutia
Oboch mužov si pri záchrannej akcii všimla obyvateľka bytovky neďaleko centra. „Títo chlapi vošli dovnútra a bez toho, aby boli k tomu prispôsobení, začali pomáhať seniorom. Hasiči zatiaľ hasili ohnisko a títo policajti obetavo vynášali ľudí na rukách. Každý z nich si zaslúži obdiv a úctu, pretože išli do rizika o vlastné zdravie a život. Pre mňa a mojich blízkych sú to hrdinovia,“ napísala v e-maile.
Obetavosť policajtov a všetkých, ktorí pomáhali v zložitej situácii, ocenila aj riaditeľka centra Anna Horváthová. „Chcem sa poďakovať obom policajtom, hasičom i personálu, lebo všetci sa dostavili do práce. Náročné to mali tí, čo mali službu, pri evakuácii pomáhali aj z druhej budovy. Sme im vďační, že pomohli, hlavne som rada, že sa nikomu nič nestalo,“ doplnila s tým, že požiar spôsobil elektrický skrat.
„Prvé, čo ma napadlo, že som na nich hrdý. Nemuseli to urobiť, lebo neboli na to vybavení a riskovali minimálne svoje zdravie. Obaja však reagovali stopercentne. Pravidelne ročne bývajú vyhodnocované hrdinské činy v rámci republiky, oboch navrhnem na ocenenie,“ dodal okresný policajný riaditeľ Slavomír Kučera.
