Uctili si pamiatku bývalého žiaka, hokejistu

Od tragickej havárie lietadla, pri ktorej zahynul aj dubnický rodák Pavol Demitra, ubehlo päť rokov. Uctili si ho v škole, ktorá nesie jeho meno.

DUBNICA NAD VÁHOM. V Základnej škole s materskou školou Pavla Demitru si uctili 5. výročie tragického úmrtia veľkého hokejového gentlemana Pavla Demitru. Žiaci spolu s pedagógmi priniesli kvety, zapálili sviečky a krátkym prozaickým prednesom diel o ich hokejovom vzore zaspomínali na človeka s veľkým srdcom na ľade i mimo neho.

Dávajú ho deťom za vzor

Odkaz, ktorý na svete zanechal legendárny hráč s číslom 38, žije v škole dodnes. Podľa riaditeľa Ferdinanda Brunovského je v škole stále prítomný, čo potvrdzuje nielen školská sieň slávy, v ktorej má hokejista svoje čestné miesto, ale aj jeho fotografie umiestnené v každej triede. „Deti potrebujú nielen komiksových a rozprávkových hrdinov, ale aj hrdinov reálnych. Jedným z takýchto je určite aj Paľo Demitra. Svojou usilovnosťou, veľkou snaživosťou sa dokázal dostať až na hokejový piedestál,“ vyzdvihol Brunovský. Pavol Demitra je podľa neho výborným vzorom pre deti, ktorý pochádzal zo skromných pomerov a s pomocou otca sa vypracoval na prvotriedneho hokejistu s nezameniteľným hokejovým rukopisom.Na bývalého žiaka nezabudla ani jeho triedna učiteľka Anna Kunštárová, ktorá si ho dodnes pamätá ako človeka plného humoru, ktorého mali všetci radi. Do pamäte sa jej vryli hlavne spomienky na triednické hodiny. „Na triednických som deťom dohovárala, aby si zlepšili známky. Zbadala som, že Paľo mal trochu problémy s diktátmi, tie mu akosi nešli, tak som mu prehovorila do duše – Paľo, Paľo, ale učiť sa treba, lebo čo si myslíš, že ťa hokej uživí? Teraz sa na tom všetci smejú, ale kto vtedy tušil, aká hokejová hviezda sa z neho stane,“ zaspomínala si s úsmevom Anna Kunštárová.Mladý Demitra sa v základnej škole nevyhol ani poznámkam, riaditeľ školy v klasifikačných záznamoch našiel poznámky za behanie po chodbe. „Nevydržal dlho sedieť na stoličke, nenašiel som však žiadnu poznámku, ktorá by hovorila o tom, že sa bil so spolužiakmi alebo, že by urážal učiteľov,“ vysvetlil Brunovský.

Jeho meno školu stabilizovalo

Pokles počtu žiakov sa nevyhol ani škole Pavla Demitru, podľa jej riaditeľa sa ale za posledné roky situácia stabilizovala. „Ešte pred šiestimi rokmi sa hovorilo, že táto škola zanikne, lebo má málo žiakov. Ale rozvinul sa tu šport – máme viacero športových tried, škola má už stabilizovaný počet žiakov. Od prvého ročníka začíname so športovými triedami, hokejistov máme prvákov, druhákov, tretiakov. Verím, že aj do budúcnosti bude mať táto aj vďaka Paľovi Demitrovi zabezpečenú existenciu,“ ozrejmil Brunovský.Čiastočným problémom školy je jej umiestnenie na sídlisku, ktorého bytová výstavba nepokračuje, pričom zo sídliska chodí do školy asi 150 žiakov. Takýto počet študentov je pre bezproblémový chod školy málo, podľa Brunovského zariadenie funguje hlavne vďaka ďalším 150 žiakom, ktorí chodia do športových tried.Podstatnú zmenu zaznamenal riaditeľ vďaka menu, ktoré jeho škola nosí. „Keď rokujem s rôznymi firmami, dodávateľmi, keď zistia, že ide o školu Pavla Demitru, tak sú oveľa ústretovejší, pomôžu nám,“ vysvetlil.Kanadská televízia odvysiela dokumentŠkolu pri rôznych príležitostiach navštevujú aj významní hokejisti ako Zdeno Chára, Branko Radivojevič, Richard Lintner, bratia Hossovci či Tomáš Kopecký. „S chlapcami prišla aj kanadská televízia Sportsnet, ktorá zabezpečuje priame prenosy zo zápasov NHL,“ priblížil riaditeľ Brunovský. Kanaďania sa podľa neho dopočuli o školskej sieni slávy a v Dubnici strávili celý natáčací deň.„Veľmi sa im páčila nielen sieň slávy, ale cenili si aj výtvory žiakov – obrázky, poéziu, prózu. Dali si to preložiť a natočili dokument, ktorý by mal byť odvysielaný v kanadskej televízii pred začiatkom NHL,“ ozrejmil Brunovský. Dokument venovali pamiatke Demitru a skutočnosti, že na slávneho hokejistu ľudia doma nezabúdajú.

Tomáš Kopecký strávil čas na cintoríne osamote

Piate výročie úmrtia hokejoví spoluhráči a priatelia Pavla Demitru spoločne nestrávili, podľa Tomáša Kopeckého je toho dôvodom aj vycestovanie hráčov do klubov a ich príprava pred sezónou. Na výročie tragédie však Kopecký nikdy nezabudne.,,Vždy s chalanmi spomíname, ako to bývalo s Paľom, a aké by to bolo, keby tu stále bol. Máme naňho len tie najkrajšie spomienky. Pamätáme si ho ako dobrého kamaráta, pre každého z nás by sa bol aj rozdal. Veľmi nám chýba. Na trenčianskom zimnom štadióne stále vidíte plagáty, rôzne predmety, či už sú to rukavice, hokejka alebo iné veci, ktoré po ňom zostali a ktoré nám ho stále pripomínajú,“ dodal Kopecký.