KRIVOKLÁT. Stúpame s pani Ľudmilou Hirtlovou hore miernym briežkom za ich chalupou. Porast postupne hustne. Kde sa ešte neoprelo slnko, tam nám vlhnú topánky. Na tráve zostala rosa. „Poď ideme do sveta,“ volá pani domu aj psíka, ktorý sa rád pridá. Má však celkom iné chcenia ako koza Líza, ktorá nás tiež sleduje. Pani Ľudmila vysvetľuje, že plody, ktoré budeme zbierať nie sú pochúťkou len pre ľudí, ale radi si na nich pochutia aj domáce zvieratá. Pre ich Lízu sú vraj tou naj pochúťkou.
Pochúťkou sú drienky aj pre Lízu. (zdroj: BERKO)Poklad Bielych Karpát
Jesenný zber chutných červených plodov je u manželov Hirtlovcov už tradíciou. „Ešte ich je tu fajn. Toto je dvestoročný drien. Tu by ste nabrali aj do päť kýblov,“ zastaví sa po chvíľke stúpanie do vrchov pani Hirtlová a ukazuje neveľký krík. Vykrstí hneď aj Lízu. „Ideš preč, ty by si mi to všetko zožrala,“ odháňa maškrtné zviera. Dodáva, že minule o šiestej ráno vyplašili v kríkoch, kde rastú drienky, aj diviaka. „Toto je bohatstvo Bielych Karpát. Sú veľmi vzácne. Mali sme tu priateľku z Kijeva, ktorá je profesorka, venuje sa potravinárstvu a povedala, že jej plody majú najviac vitamínu C. Keby vraj rástli u nich, nevedeli by sa ľudia toho dozbierať,“ hovorí pani Ľudmila.
Sú vzácnym zdrojom vitamínu C. (zdroj: BERKO)Stačia dve hrste a ste fit
Koncom leta či začiatkom jesene chodí pani Ľudmila zbierať každý deň a za hodinu má aj päť litrov. Najlepšie sú však aj tak otrasené a zozbierané zo zeme, alebo pooberané, ktoré sa nejaký čas uležia. „Netreba užívať žiadny synteticky vyrobený vitamín C. Keď vás niečo bolí, dáte si za dve hrsti drienok pred spaním a na druhý deň je vám hneď lepšie. Ja ich aj zaváram a sú výborné aj proti horúčke. Je z toho aj výborný džem, tiež z nich varíme omáčku k divine, jahňacine, koziemu mäsu či pstruhovi,“ opisuje spôsoby zužitkovania plodov pani domu. Plody chutia ako čierne ríbezle. Zbierať sa však musia celkom mäkké, inak sú trochu trpké. „Máme veľké šťastie, sme kraj požehnaný, drienky nám tu doslovne pršia zo stromov,“ usmieva sa pani Hirtlová, ktorá aj s manželom vykáša okolie, kde rastú drienky. To aby nezahynuli, aby ich nezadusil iný porast. Zbierať Drienky však nechodia manželia len na ich tradičné miesta, majú ich aj v záhrade a starajú sa o starý koreň, ako o oko v hlave.
Pohár zaváraniny a ešte niečo navyše
Skúsená gazdinka ešte radí, že na zaváranie musia byť drienky bledšie, aby sa nerozvarili pri vysokej teplote. „Dáme len trochu cukru a sterilizujeme asi 15 minút,“ hovorí pani Hirtlová. Keď si vraj dáte pohár drienok a ešte za tým dobrý „štamrlík“ z drienkovice, ak na vás lezie nejaká choroba, tak sa spotíte jedna radosť. „A ste fit. Nepoznáte doktorov,“ usmieva sa pani Ľudmila.
Sú naozaj výnimočné
Zuzana Drgová, fitness trénerka a výživová poradkyňa z Ilavy, hovorí, že drienky sú naozaj vzácnym plodom pre náš organizmus. „Je nevyhnutné, aby človek prijímal v strave človek dostatok vitamínu C. Táto potreba sa ešte stupňuje pri športovej činnosti či v prípade ak je organizmus zaťažený väčšou námahou ako zvyčajne, pri ochorení. Drienky, šípky a rakytník sú v tomto smere veľmi vzácne plodiny, ktoré rastú vo voľnej prírode a majú tohto vitamínu dosť,“ hovorí Drgová. Dodáva, že veľkou vzácnosťou je aj to, že vitamín sa nestráca ani po ich tepelnej úprave a zachováva sa aj po vyšších teplotách. Plody drienky pomáhajú podľa výživovej poradkyne pri črevných poruchách, hnačke, na regeneráciu organizmu, svalstvo. Plody sú v prírode bežne voľne dostupné.
