STUPNÉ. Tradičný jarmok v Stupnom nie je len o zábave, dobrom jedle, remeselných výrobkoch či tradičných jarmočných darčekoch pre deti. Zídu sa tu vždy aj rodáci a významné osobnosti z obce. Im aj rôznych organizáciách udeľoval starosta ocenenia. Významné osobnosti sa spomínajú aj v knihe, ktorá nedávno vyšla.
Významné osobnosti v knihe
Kniha Stupné v histórii času vyšla v dvoch mutáciách, obšírnejšom a stručnejšom vydaní. „Obe sú historickými knižkami o obci Stupné. Písaniu som sa venoval v rokoch 2010 až 2011 a postupne som obsah inovoval,“ hovorí jej autor Milan Krajčoviech.
Publikácie prinášajú viaceré informácie o dôležitých historických medzníkoch obce, čitateľ sa však dozvie aj o významných osobnostiach. Takou bol určite aj Ondrej Balej. „Bol poľovníkom, hasičom a stolárom, vychýreným odborníkom, ktorý mal zákazky široko ďaleko. Založil DHZ, divadelný súbor a postavil elektrárničku v obci ešte predtým, než bola zavedená elektrika. Prvý mal v dedine aj rádio,“ pripomína útržkom osobnosť Milan Krajčoviech. Dodáva, že založil v roku 1934 aj dobrovoľný hasičský zbor, a ten zasahoval už v tom roku. „V roku 1935 založil tiež stupnianske divadlo, ktorého bol režisérom a prvá hra, ktorou sa predstavili sa volala Strašidlo,“ spomína ďalšie zásluhy Krajčoviech s tým, že takáto osobnosť by si zaslúžila nejakú spomienku v obci, možno pamätnú tabuľu.
Ako to bolo so školou
V knihe nájdu ľudia aj iné dôležité informácie, napríklad aj o histórii školstva. „V roku 1900 sa občania Stupného rozhodli, že si založia a postavia svoju školu. Stála v týchto priestoroch, kde je teraz amfiteáter,“ spomína Krajčoviech s tým, že do nej chodil ešte aj on sám. „Bola to jednotriedka a stála 3000 zlatých, 1500 dali obyvatelia a polovicu dala cirkev,“ uvádza historické fakty z dejín obecného školstva autor knihy.
Tých je v knihe, samozrejme, oveľa viac. A to z rôznych oblastí života obce. Čitateľ dostane napríklad informácie o podnikateľoch, ktorí pôsobili v Stupnom do roku 1945, v knihe nájdete aj to, ako vznikla obec Stupné, niečo z histórie zdravotníctva, divadla, hasičstva, či o ťažkom živote obyvateľov pred vojnou, počas nej a tiež rozvoji, ktorý potom nastal. Je tam však ešte mnoho iných faktov a spomienok, ktoré ocenia hlavne ľudia, ktorí v obci žijú, žili, prípadne sa tu narodili. Určite to oživí spomienky.
Iné zaujímavosti a návraty autora
Zaujímavá je napríklad časť, kde sa píše, aké bývali svadby v 40. rokoch či Vianoce. Čo muselo byť na stole počas sviatkov, ako vyzeral deň, ako nemohol nikto z ľudí pri stole odchádzať počas večere, lebo by zomrel. Ako to bývalo v škole, ako sa deti najprv modlili a po roku 1948 ako bolo toto nahradené spievaním Piesne práce.
Autor knihy už v Stupnom nebýva, žije v Považskej Bystrici. Stále ho však ťahá späť. „Rád sa sem vraciam, hlavne pozrieť si hory a s vnúčatami rád pochodím okolie. Boli sme už aj na Žeravici. Hovorí sa, že tam bol drevený hrad a kopec sa viaže s históriou obce, tak to je dôležité,“ vysvetľuje Krajčoviech.
Zostal sám, rád sa vracia
Hodový jarmok bol určite o stretnutí viacerých rodákov. V dome kultúry vystavoval svoje obrazy Marcel Mišúr. „Som zo Stupného, ale bývam už dlho v Žiline. Stále sem však chodievam. Boli sme veľká rodina. No a nado mnou asi niekto stojí, lebo z deviatich súrodencov som už zostal sám. Je to aj smutné. Len v posledných rokoch som stratil troch súrodencov,“ hovorí pán Mišúr s tým, že v obci prežil celé detstvo, býval tu do svojich osemnástich rokov. „Akoby ste ma tu zasadili. Aj dnes som mohol byť niekde inde. Keď sa mi ale ohlásili moji rodáci, potešilo ma to a prišiel som veľmi rád a veľmi si pozvanie vážim,“ vyznal sa maliar, ktorému sa podarilo veľmi rýchlo predať hneď niekoľko obrazov. Najlepšie vraj idú na odbyt tie, ktoré zachytávajú Stupné. Spolu s ním vystavovala aj Katka Balejová.
