PRUŽINA PRIEDHORIE. Trabanty, rovnako ako všetky autá vyrábané v minulom storočí, patria už medzi veteránov. Na cestách ich veľmi nevidieť. Aj preto bol pohľad na štyri desiatky vozidiel vyrobených od šesťdesiatych až do deväťdesiatych rokov minulého storočia nezvyčajný. Charakteristický zvuk ich motora bolo počuť v Púchove, Považskej Bystrici a ďalších obciach. Dôvodom bol prvý Trabant zraz Považie.
Nedá naň dopustiť
Ingrid Šimčáková prišla na zraz z Košíc. „Dostala som sa k tomu nenápadne. Najskôr sa trabantom začal venovať brat. Zobral ma na jeden zraz, a tak sa mi to zapáčilo, že som sa ich začala zúčastňovať pravidelne. Na jednom som sa dokonca zoznámila s manželom,“ prezradila. Šimčákovci majú v súčasnosti už šesť trabantov.Na považský zraz pricestovala na trabante, ktorý bol vyrobený v roku 1978. Má ho už dvanásť rokov. „Mám ho veľmi rada, je to moje prvé auto a bude so mnou, pokiaľ budem,“ usmiala sa. Mala aj spolujazdcov, svoje dve deti. Dlhej cesty sa nebála, svojmu autíčku verí, a keď treba, poradí si aj s jednoduchou údržbou.
Luxusnejšie vozidlo
Zdeno Metzker z Považskej Bystrice prišiel na zraz tiež na veteráne Wartburgu 353. Jeho prvým a jediným majiteľom je jeho starý otec Zdeno Metzker, ktorý sa venuje najmä motocyklom vyrábaným v Považských strojárňach. Veterány popri ňom chytili aj Zdena mladšieho. „Už ako malý chalan som krútil volantom. Vôbec mi nerobí problém jazdiť aj na wartburgu, stres skôr spôsobuje to, ako sa správajú ostatní účastníci cestnej premávky,“ skonštatoval. Ani on na ich veterána nedá dopustiť. „Má luxusnejšiu výbavu, napríklad originál výrobcom montovanú posuvnú strechu,“ ukázal. „Jeho najväčšou výhodou je kufor s objemom 525 litrov, čo dnes nemajú ani niektoré kombíky. Zatiaľ na ňom jazdíme, ale chystáme jeho generálku, ktorá z neho urobí takého krásavca, ako keď vyšiel z výroby,“ doplnil.
Majú aj obytný príves
Richard Holešinský absolvoval cestu do Priedhoria z Břeclavy. Má jedno z posledných vozidiel, ktoré vyšli z výrobnej linky. Výroba trabantov sa skončila v roku 1991, jeho combi má rok výroby 1990. Na svojho miláčika nedá dopustiť. Dokonca si k nemu urobil z ďalšieho trabanta combi obytný príves, s ktorým jazdí aj na dovolenky a všade s ním vzbudzuje pozornosť. „Tento rok sme boli v Maďarsku. Keď sme zastavili za bránou v kempe, tak sa ľudia zlietli ako osy na med,“ smial sa. Hoci má doma aj súčasné autá, trabant by nemenil, ani nepredal.
Nová história
Rovnaký názor mali aj ostatní majitelia týchto historických vozidiel. Považský zraz uvítali ako možnosť nielen stretnúť sa so známymi, či spoznať nových ľudí. Pre nich je tiež príležitosťou porozprávať sa o ich „štvorkolesových miláčikoch“ či poradiť sa.A práve to bolo cieľom organizátorov premiérového ročníka Trabant zrazu Považie. „Prvý ročník považského zrazu bol zameraný najmä na trabanty. V budúcnosti ho chceme rozšíriť aj o ďalšie staré autá zo socialistickej éry – moskviče, embéčky, wartburgy...,“ hovorí Vladimír Kozoň, ktorý zraz spolu s Veterán klubom Manín zorganizoval v Priedhorí. On sám patrí k nadšencom pre trabanty už roky. Má dokonca aj štvordverový. „Ten som si urobil sám, pravda, zad-né dvere sú nefunkčné. Ale pomýlili už nejedného človeka,“ smeje sa Kozoň. Aj toto autíčko mohli počas spanilej jazdy po mestách a obciach obdivovať diváci. Ich pozornosti určite neušiel ani kabriolet, ktorý bol vyrobený pre nemeckú armádu z roku 1972.„Takzvané socialistické autá majú pomerne jednoduchú konštrukciu, šikovný majiteľ si ich dokáže aj sám opraviť. Z vlastných skúseností viem, že sa o ne zaujímajú aj mladí. Chýbajú im však skúsenosti i kontakty. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli zraz organizovať. Verím, že v budúcnosti účastníkov pribudne,“ dodal.
TRABANT
Je jedna zo značiek automobilov vyrábaných v minulosti automobilkou Sachsenring v sas-kom meste Zwickau. V 80-tych rokoch sa stal mimoriadne populárnym aj v niekdajšom Česko-Slovensku. Odhaduje sa, že spolu sa ich vyrobilo 3,2 miliónov kusov. Prvým typom bol Trabant 600 s oblými tvarmi karosérie a jeho nástupcom bol hranatejší Trabant 601 s hrdým názvom Limousine alebo Combi. Karoséria bola dvojdverová plus zadné dvere v prevedení Combi, mala oceľový skelet s prilepenými plátmi plastu, vďaka čomu si získal ironickú prezývku PVC jaguár alebo BMV (Bakelitové Motorové Vozidlo). Vyrábal sa aj v prevedení pre invalidov – tzv. Hycomat, ktorý mal ovládanie spojky na radiacej páke, a aj v prevedení pre armádu a políciu, ako otvorené terénne vozidlo s plátenou strechou. Pred ukončením jeho výroby sa vyrábal aj so štvortaktným motorom Volkswagen a s nádržou na benzín v zadnej časti vozidla.