Článok pokračuje pod video reklamou
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pred približne ôsmimi rokmi odkúpila chátrajúcu stavbu od mesta odkúpila spoločnosť Kongress. Čo bude na uvoľnenej ploche?
Sľuby sa konečne stali realitou. Symbolické poklepávanie kladivom po zvetraných múroch stavby, aj za prítomnosti médií, malo byť signálom, že sa konečne bude búrať. To bolo pred dvomi rokmi. Potom nastalo opäť ticho. Teraz budova konečne mizne. Čo bude namiesto nej? Obyvatelia by uvítali napríklad obchodný dom či byty.
Oddialenie asanácie
Primátor mesta Karol Janas hovorí, že konečne po vyše 25 rokoch sa vyriešil problém s kongresovou halou v Považskej Bystrici, ktorá tu zostala ešte ako pozostatok bývalého režimu a ako rozostavaná stavba. Vysvetlil aj oddialenie asanácie. „Ohlásenie, že stavba sa bude búrať, bolo už pred dvomi rokmi. Potom ale podľa informácií, ktoré máme, mala spoločnosť, ktorá chcela túto stavbu asanovať, problémy s bankovými zárukami a nakoniec došlo aj k zmenám majiteľov,“ povedal Janas s tým, že s nimi doteraz vždy komunikovali a snažili sa, aby sa zámer čím skôr zrealizoval.
Mesto nesankcionovalo majiteľa za to, že nezačal s búraním. „Snažili sme sa vždy skôr dohodnúť, aby sme dosiahli efekt, ktorý dnes vidíme,“ hovorí primátor Janas.
Návrhy z minulosti a terajší stav
Konkrétnejšiu odpoveď na to, čo by malo na ploche po odstránení kongresovej haly vyrásť, sme nedostali. Primátor ešte spresnil, že v územnom pláne je pre túto lokalitu nešpecifikovaná občianska vybavenosť. „My budeme trvať, aby sa dodržal,“ dodal.
V čase, keď sa objekt kongresovej haly aj s pozemkami o výmere približne 8000 metrov štvorcových predával vo verejnej súťaži v roku 2008, dala firma Kongress aj návrh, ktorý bol vystavený v priestoroch mestského úradu pri centre prvého kontaktu. Pripomienky, stanoviská a názory mohli k nemu zaslať aj občania, do stanoveného termínu však nebola doručená žiadna pripomienka. Návrh bol predložený mestskému zastupiteľstvu na schválenie. Hlavnou funkciou nového objektu, ktorý by mal stáť namiesto rozostavanej budovy, bol vtedy hotel s reštauráciou, v ktorom by boli aj výstavné priestory a konferenčné centrum. V okolí sa počítalo aj s vybudovaním námestia a parku.
Začali s búraním ruiny. Kongresová hala špatila sídlisko Čítajte V roku 2009 mesto informovalo, odvolávajúc sa na zmluvu z toho istého roka, že zámer spoločnosti vybudovať v lokalite polyfunkčné centrum platí. „V zmluve, ktorá bola uzatvorená 13. mája 2009, je uvedené, že kupujúci na svoje náklady odstráni existujúcu stavbu a tiež, že zrealizuje výstavbu podľa projektu, ktorý navrhol do súťaže. Prípustné sú zmeny čo do rozsahu, objemu a architektonických korekcií stavby. Musí však zostať zachovaná ako hlavná funkcia a účelové využitie budovy – hotel a reštaurácia,“ informoval vtedajší hovorca mesta Filip Oubrecht.
Pýtali sme sa primátora Karola Janasa, či sú zámery z minulosti stále aktuálne. „Zámery, ktoré tu boli predtým, to mali ešte iní majitelia, takže tie určite dnes už nie sú relevantné. Stavba viackrát zmenila majiteľa,“ vysvetlil Janas.
Nie je ďalší plán využitia
Priamo so štatutárom firmy Kongress sa nám teraz skontaktovať nepodarilo, informácie poskytol niekto iný. „Zatiaľ nie je ďalší plán, čo by malo na vyčistenom stavenisku vyrásť. Ak sa bude stavať, bude to predpokladám v súlade s územným plánom mesta,“ informoval za spoločnosť Kongress Martin Balaban.
Ako dlho by mali búrať
Búracie práce by mali podľa primátora Janasa trvať tri mesiace. „Búracie povolenie je vydané na 12 mesiacov, ale podľa informácií, ktoré sme pri komunikácii so spoločnosťou dostali, by mala byť do troch mesiacov stavba zbúraná. V ďalších sa bude stavenisko upravovať, aby bolo bezpečné,“ povedal Janas.
Potvrdil to aj Martin Balaban. „Búracie práce sme začali v pondelok a plánované ukončenie je 30. novembra tohto roka. Stavba bola vopred zmapovaná, myslím ,že by nás nemalo prekvapiť nič, s čím by sme nepočítali. Momentálne je naplánované búranie, materiály sa poodvážajú na príslušné skládky. Stavenisko by malo zostať čisté a vypratané.“
Ďalšie chátrajúce objekty
V meste sa nachádzajú ešte ďalšie dve budovy, ktoré sú v zlom stave, a to budova bývalého Diamonu a bývalej VVZ. „Obe sú v súkromných rukách, mesto ich nevlastní, takže mesto sa snaží opäť v rokovaniach s majiteľmi ich presvedčiť, aby začali s rekonštrukciami stavieb. Netreba ich búrať, podľa statických posudkov sa dajú zrekonštruovať. Ak nebudeme úspešní, bude musieť nastúpiť aj represia a určite sa budeme potom snažiť majiteľov pod hrozbou pokút dotlačiť k rekonštrukcii,“ hovorí Janas.
Dodáva, že zastávajú zásadu, že pokiaľ je veci možné vyriešiť rokovaním, tak uprednostňujú tieto.
Problémy a priania obyvateľov
Vrátili sa aj do minulosti
Priania ľudí na to, čo by malo na pozemku byť namiesto ruiny, sú rôzne. Beran Jozef by uvítal nejaké ihrisko pre deti, aby nebehali po cestách. Zaspomínal si aj na minulosť. „Stavať začali ešte za komunistov, nedorobili to. Potom bola revolúcia, a keď nastúpil Mečiar, tak už to začalo celkom stagnovať,“ hovorí.
Juraj German je rád, že sa konečne búra. „Nejaký čas tu mali bezdomovci svoj domov. A bol tu, samozrejme, aj neporiadok. Bola veľká škoda, že sa to nedostavalo, nech už sa aj zmenil režim. Malo sa hľadať nejaké využitie stavby, či už by tu bolo nejaké mládežnícke centrum, priestor na múzeum alebo niečo podobné,“ myslí si pán German. Dodáva, že sa obáva len toho, aby im tu nepostavili nejaké herne. Uvítali by možno aj obchodný dom.
Ladislav Húževka je presvedčený, že asanácia už bola načase. Výstavba budovy podľa neho stála nemalé peniaze, neslúžila na nič a teraz berie peniaze znova. „Bolo by možno dobré, keby postavili bytovku. Je to tu taký tichý kút, dobré miesto,“ hovorí Húževka.
Jolana Polievková býva kúsok od ruiny a najprv sa rozhovorí o problémoch, ktoré mali. Je preto rada, že budova ide dole. „Konečne. Sľubov už bolo veľa, a nie, a nie. Mala by tu byť predajňa, kde by bolo všetko, aj oblečenie aj potraviny. Je tu niečo, ale slabé,“ dodáva.
Musí vedieť, čo ide robiť
Aj Martina Solíková z firmy, ktorá vlastní objekt v susedstve, sa potešila asanácii. „Veľmi nás však zaujíma, čo tu bude ďalej. Musíme vedieť, ako nás to ovplyvní a s kým budeme susediť, čo sa tu bude diať a čo budú robiť. Fungujeme ako obchodná firma 20 rokov,“ hovorí mladá žena, ktorá si všimla prítomnosť primátora v miestach, kde sa asanuje a oslovila ho.
Nedozvedela sa nič o ďalšom investičnom zámere, čo ju veľmi mrzí. „Už po privatizácii bývalých Považských strojární bolo jasné, že budova je určená na zbúranie. Najdrahšie je na celej investícii práve búranie. To znamená, že ten, kto sa pustil do asanácie, musí vedieť, čo ide s nehnuteľnosťami robiť ďalej, aby sa investícia vrátila. V trhovej ekonomike toto musí byť všetkým jasné. Nikto mi preto nevyhovorí, že nevie, čo tu bude robiť, aby sa mu peniaze vrátili,“ dodala Solíková.
