Potrebovali by vyhrať, pretože v živote zatiaľ prehrávajú

Zamestnala som sa vtedy v JRD Beluša ako dojička, potom v strážnej službe v Bratislave a ako kontrolórka v Skloobale Nemšová,“ píše o svojom živote Mária Kořínková. Ako dvadsaťročná sa spoznala s chlapcom. Zobrali sa a žili v Trenčianskej Teplej. „Nerozumeli sme si. Deti sme nemali. Rozviedli sme sa po dvoch rokoch spoločného života. Po nejakom čase som si našla priateľa. Narodil sa nám syn Denis. Nechal ma však s dieťaťom samu. Nezaujíma sa o syna, ale výživné päťsto korún platí.“
Pani Mária opäť zostala sama. Bývala v Dubnici nad Váhom a na ubytovni pracovala ako upratovačka. „Tu som si našla priateľa, ktorý mi pomáhal pri výchove syna Denisa. Žili sme spolu, po čase sa nám narodil syn Ľubko, dcérka Lenka a do tretice Lívia. Priateľ bol vyučený murár. Po narodení najmladšej dcérky prestal chodiť do roboty a začali problémy. Pil, hral automaty, hľadal nové známosti. Do domácnosti mi nedal ani korunu. Naopak, čo mohol, to odniesol a predal, aby mal na pijatiku a automaty,“ hovorí mladá žena. Ďalšie problémy nedali na seba dlho čakať. Denné hádky ukončil odchod priateľa. Márii pomohli rodičia, najmä na stravu. Platiť nájom však nemala z čoho. Prišlo rozhodnutie o vysťahovaní. Na auto naložili dvaja muži pár vecí a odviezli k rodičom do Beluše. Peňazí na vlastné bývanie niet. Brat sa musel odsťahovať, odišiel pracovať do Čiech, aby sa všetci pomestili do malého dvojizbového bytu, ktorý má niečo vyše 40 metrov štvorcových.
„Môj otec je čiastočný invalid a na pár hodín pracuje na poľnohospodárskom dvore. Matka pracuje v pekárňach ako pomocná sila na tri zmeny. Najmä pre maminu je to náročné, keď je po nočnej. Vtedy sa snažím chodiť s deťmi von. Ak je škaredo, sme v druhej izbe... Lenka je však hyperaktívne dieťa. Lekárka jej povedala, že keby bola gumou, skákala by do stropu 24 hodín,“ približuje podmienky v malom byte Mária.
Päťročná Lenka má na tváričke od narodenia červený fľak, ktorému sa ľudovo hovorí oheň. Aj to má na mysli Mária, operáciu laserom, ak by sa im pošťastilo získať odmenu 50-tisíc. V televízii sleduje zdravotné relácie a dozvedela sa, že laserom sa dajú v odstraňovaní tohto fľaku urobiť zázraky. Štvrtinku tváre aj s očným viečkom treba natierať špeciálnym ochranným krémom, vyhýbať sa slnku. „Z lekárskeho hľadiska je zatiaľ krém to najlepšie, čo môžeme Lenke poskytnúť. Tuba má malý obsah, stojí takmer päťsto korún, a nie je na recept,“ hovorí o pravidelnom finančnom výdavku Mária.
Štvorčlenná rodina žije zo sociálnej dávky 4360 korún. Otec troch detí neplatí štyri roky výživné na deti. Odvolal sa proti rozsudku. V Čechách si založil novú rodinu. Nezamestnaná Mária si hľadá prácu, avšak potrebuje takú, aby sa mohla venovať aj deťom. Tie nemá kto postrážiť. „Z peňazí, ktoré dostávam, sa nedá vyžiť. Niekedy dostanem od dobrých ľudí staršie oblečenie pre deti aj pre seba. Pomáha mi aj obecný úrad. Raz do roka dostanem jednorazovú výpomoc na obuv pre deti. Rodičia mi pomáhajú, ako vedia. Som im za to vďačná. Chcem vychovať zo svojich detí statočných ľudí, ktorí sa dokážu o seba postarať. Peňažnú výpomoc by som použila čo najužitočnejšie,“ úprimne hovorí Mária. Vedela by si v izbičke s ani nie s desiatimi metrami štvorcových predstaviť poschodové postele s novými vankúšmi a paplónmi. Možno by zostalo aj na nejakú sladkosť, ktorú si teraz nemôžu dovoliť.
„Keď vidím v televízii, ako ľudia vyhrávajú a vidno na nich, že nie sú na tom finančne zle, viem sa aj nahnevať. Pokúšam šťastie, občas dám deťom vybrať žreb, ale ešte nás nikdy nevybrali. Neviem prečo. Poviem si, že pánbožko je pamätlivý a hádam raz aj my budeme mať šťastie,“ nádejá sa Mária.