Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš
Pridajte si svoje mesto

Aj studničky píšu svoje zaujímavé príbehy

Miesta, kde sa môžete zastaviť, občerstviť, rozjímať často píšu aj zaujímavé príbehy. Zostávajú však v anonymite, čo je škoda. Voda by možno viac chutila, keby sme vedeli, aké pohnútky viedli k ich vytvoreniu, či starostlivosti o ne.

Miesto, ktoré vzniklo vďaka Michalovi Furdzovi. Studnička je vzadu v lese. Pani Magda si rada zaspomínala.(Zdroj: BERKO)

MARIKOVÁ. Pri ceste smerom z Považskej Bystrice na Púchov, kúsok za odbočkou na Upohlav, je ukryté zaujímavé miesto. Je na ňom kríž a studnička. Všetko vytvoril obyvateľ Udiče s kamarátmi zo silných ľudských pohnútok. Podobné miesto je aj v Dolnej Marikovej, v časti Kátlina pod kopcom, ktorý je už sám o sebe zaujímavý. Na Šimunkách sú totiž pozostatky starobylého hradiska.

Ako spomienka na dedinu, ktorá zmizla z mapy

Obec Okrut bola na mapách len do roku 1957. Po výstavbe priehradného múra pri Nosiciach ho nakoniec zaliala voda. „Už som vtedy bývala v Okrute, mala som dve deti. Dcéry Elenku a Janku. Chlapec sa mi narodil už v Udiči. Bola som akurát na materskej,“ spomína si Magda Furdzová. Z Okrutu odchádzali s manželom Michalom ako poslední. Pánovi Furdzovi bolo za rodnou dedinou celý život smutno, mrzelo ho, že sa nemôže vybrať na miesta, kde prežil detstvo. Chodil aspoň loviť ryby na priehradu, a to aj nad miesta, kde ležal Okrut. Pani Magdaléna pred niekoľkými rokmi muža pochovala.

Mali pekné manželstvo. Ako spomienka na neho, aj Okrut, kde spolu prežili časť života, zostalo miesto pri ceste smerom z Považskej Bystrice na Udiču, kúsok za odbočkou na Upohlav. Je tu kríž a studnička. Tiež tabuľka, ktorá upozorňuje, že kúsok od tohto miesta leží dedina, ktorá skončila pod vodou.

Ešte iný príbeh

Dôvody však boli ešte iné, o nich sa z tabuľky nikto nedozvie. „Môj muž mal raz veľkú haváriu pod Orlovským mostom. Auto mal dodrúzgané, aj jeho odviezli do nemocnice. Pustili ho nakoniec, lebo mu nič nenašli. Asi po pol roku začal žltnúť. Pri havárii si poškodil pečeň a prejavilo sa to až neskôr. Nakoniec skončil v nemocnici v Bratislave. Ležal tam sedem týždňov,“ spomína si pani Furdzová a slzy sa jej tisnú do očí.

Veľmi sa vtedy o muža bála a strávila pri jeho lôžku v strachu nekonečné hodiny. „Dostal sa, našťastie, z toho. A povedal mi, že je veľmi vďačný Pánu Bohu, keď ho na tomto svete zachoval. Potom prišiel nápad postaviť kríž,“ hovorí pani Magda. Dodáva, že ako poďakovanie, ale aj ako spomienku na zatopenú rodnú obec.

Pomáhali kamaráti

Pri realizácii zámeru pomáhalo Michalovi Furdzovi veľa ochotných ľudí. „Drevenú ohradu mu urobili kamaráti, manželia, základy na betónový múrik prišli kopať kamaráti, pacienti z Nimnice. Drevo dal organistov otec, čo sme ho mali v Udiči, niečo pozháňal pán farár Štefan Gužík. Plechom prispel jeden mladý človek z Prosného. Jednoducho, každý pridal čosi, tak sme to dali dohromady,“ spomína si pani Furdzová s tým, že pán farár kríž nakoniec aj posvätil a bol veľmi nápomocný. Na všetkých pomocníkov si pani Magda už nedokáže pospomínať, veď sú to roky.

O niečo neskôr pribudla aj studnička nad krížom. A zase pomáhal ochotný kamarát.

Spolu navštevovali miesto

Pokiaľ žil manžel pani Furdzovej, chodili na spomienkové miestečko nad Okrutom spolu. Teraz sa pri jeho návšteve vynárajú spomienky na muža. „Bohu vďaka, že ste ma sem zobrali. Veď aj bolo Michala, mal meniny. Tak som rada, že som tu,“ hovorí stará pani a láme sa jej hlas.

Chvíľu posedí na lavičke, potom sa vyberie aj k prameňu. „Voda tu nie je až taká studená, v zime nemrzne. To je dobré, neublíži na hrdlo. Ja som v nej aj plienky plákavala, keď ešte stekal dolu do Okrutu z prameňa potok,“ spomína si pani Magda s tým, že aj vtedy bola celkom teplá a prsty jej veru nelámalo.

Stále je upravené

Magdu Furdzovú teší, že miesto ani po manželovej smrti nepustne. „Ľudia sem chodia, aj sa postarajú. Napríklad, aj chatári, čo majú postavené tuto hore na kopci. Sú väčšinou z Moravy. Ale chodia aj ľudia z Okrutu. Stará sa aj obec. Pokosia a vidíte, aj drevo je natreté, po tom, čo som prosila richtára,“ hovorí pani Furdzová. Na dobrého človeka a jeho milovanú dedinu tak zostáva stále krásna spomienka.

Na krásnom mieste v horách

Zaujímavé miesto s peknou studničkou je aj popri ceste do vrchov, ktorá ide z Kátlinej. Je to pod vrchom, ktorý je už sám o sebe zaujímavý. Na Šimunkách našli totiž pozostatky starobylého slovanského osídlenia.

Vladimír Polník hovorí, že je to krásny kút v marikovských horách, ktorý mu veľmi prirástol k srdcu. Hore na lúkach vzniklo aj oddychové miesto s turistickým altánkom, obľúbená lokalita na rôzne opekačky a rodinné výlety do prírody. „Starší ľudia mali však výhrady, že robíme všetko len pre mladých a na starých zabúdame. Tak sme kúsok nižšie, na lúke pod kopcom, kde je altánok, urobili kríž. Aj tu bola jeho posviacka a prišlo na ňu tristo ľudí. Išiel vtedy veru dlhý zástup. Niektorí boli ešte len na kátlinskom moste a prví už tu,“ vracia sa do minulosti Vlado Polník.

Všade v chotári niečo, ale tu nič

Dodáva, že všade v chotári niečo na odbočkách či pri cestách na pekných miestach bolo, kríže, kaplnky alebo nejaké iné pripomienky. Len v Dolnej Marikovej nič. „A toto je pritom zaujímavé miesto, tu hore na kopci dokonca ľudia kedysi dávno v minulosti mali hradisko,“ zdôvodňuje Vlado, prečo postavili kríž.

Všetko porobili doma, s kamarátmi potom doviezli a zložili. „Stavba vyrástla za dva dni,“ spomína si Vlado. Aj jemu pri realizácii myšlienky pomáhali kamaráti ako pánovi Furdzovi. Nechýbali ani majstri, napríklad jeden stolár. „Vlado Strašík, dnes už je nebohý,“ spomína si Vlado.

Neskôr miesto útechy pre neho samého

Keď staval Vlado Polník aj s kamarátmi kríž, netušil veru, že bude na tomto mieste hľadať neskôr útechu. „Syn mal pred niekoľkými rokmi úraz. Búračku. Chodil som sem prosiť za jeho uzdravenie,“ prezrádza Vlado s tým, že aspoň čiastočne boli jeho prosby vypočuté.

Musel nájsť nový prameň

Na mieste sa však nenachádza len kríž, ale aj studnička s chutnou horskou vodou. Hľadanie prameňa nebolo jednoduché. „Starší tvrdili, že voda je hore. Furt to opakovali. Lenže prameň bol slabý a nakoniec sa stratil. Potom som išiel nižšie prekopávať chodník a musel som kopať až pod skalou. Odrazu sa ukázal druhý vrieč,“ spomína si Vlado ako hľadali nový prameň.

Stráca silu

Voda zo studničky zabuble v pohári. Je teplo. No, kto by sa rád nenapil? Vyskúšame radi aj my. „Je výborná, studená. Keby sme mali aspoň štamprľku domáceho, dobrá by bola na zapitie,“ usmieva sa Vlado.

 Ľudia chodia radi k studni na vodu, berú aj do zásoby. Niekomu vraj pochybila doma, keď boli horúčavy, ale niekomu viac chutí ako z vodovodu. „Uvidíme, dokedy potečie. Z roka na rok aj tento prameň slabne,“ hovorí Vlado. Ak však radosti a zdravia vďaka nej pribúda a voda ubúda, tak to nie je podľa Vlada až tak veľmi na škodu.

Miesto ľudí určite spája. O kríž sa starajú aj staršie ženičky z obce, iní zase o studničku. Asi pred štyrmi rokmi pribudla dokonca strieška. „Tu je aj tabuľka, kde je napísané, kto to robil,“ upozorňuje Vlado.

Pridali sa aj ochranári

Na ceduľkách objavujeme okrem iného aj názvy ochranárskych združení. „Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny v roku 2014 nadviazal na svoje dlhoročné tradície organizovania Otvárania studničiek v rámci Dní ochrany prírody. V spolupráci so Severomoravským regionálnym združením Českého zväzu ochrancov prírody realizoval projekt Starostlivosť o studničky. Finančne bol projekt podporený z európskych fondov v rámci cezhraničnej spolupráce,“ vysvetľuje Oľga Removčíková, predsedníčka Ústredného výboru Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny.

Výsledkom projektu bolo vyhľadanie a zastrešenie 30 studničiek v Javorníkoch aj Malej Fatre a 10 studničiek na českej strane. Časť týchto obnovených studničiek sa nachádza v okolí obcí Lazy pod Makytou, Papradno, Horná a Dolná Maríková. Medzi nimi aj tá v Marikovej.

 

 


  1. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 396
  2. Vyhodnotenie súťaže Dieťa My 276
  3. Lednické Rovne na súperov nepozerajú, chcú zdolať každého 179
  4. Dorastenci bojovali ako o život Foto 149
  5. Najkrajším darčekom bola pre nich svadba 93
  6. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 59
  7. Lednické Rovne robia Slovensku vo svete reklamu Foto 50
  8. Dubnickí kolkári oslavovali na turnaji Foto 42
  9. Lyžiari mali radosť, vodiči sa netešili 37
  10. Poslanci dostali len tretinovú odmenu 33

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice

Vyhodnotenie súťaže Dieťa My

Pred dvomi týždňami sme vyhodnocovali čitateľskú súťaž, ktorá je obľúbená hlavne medzi rodičmi a starými rodičmi. Súťažia v nej totiž ich ratolesti.

Lednické Rovne na súperov nepozerajú, chcú zdolať každého

Futbalisti LR Crystal Lednické Rovne po vlaňajšom druhom mieste v 3. ligy prezimujú druhí.

Dorastenci bojovali ako o život

LR Crystal Lednické Rovne usporiadal v sobotu 20. januára vo Volejbalovej športovej hale v Púchove 1. ročník medzinárodného futbalového turnaja dorastencov.

Najkrajším darčekom bola pre nich svadba

Keď sa Považskobystričan Martin Labudík rozhodol pre výmenný študijný pobyt v Prahe, netušil, že nezíska len exchange degree. Získal prácu, ba ešte aj niečo pre neho oveľa cennejšie – svoju budúcu manželku Satoko. Predvlani tesne pred Vianocami si dali spoločný darček, ktorý obom zmenil život. Svoje áno si povedali v Japonsku.

Blízke regióny

Spolupracoval aj s Cameronom. Kysučan Sancho žiari v Hollywoode!

Detstvo prežil na Kysuciach. Martin však svoje sny napĺňa až v ďalekom Los Angeles po boku hollywoodskych celebrít.

Na Pohode vystúpi zakladajúca členka Pussy Riot

Multižánrový festival Pohoda privíta na trenčianskom letisku aj držiteľku cien Hannah Arendtovej a LennonOno Grant for Peace, umelkyňu Mariju Aľochinovú.

Som stále ten istý Stano, hovorí mladá hviezda La Ligy Lobotka

V Španielsku sa veľmi rýchlo adaptoval a zaradil sa medzi najtalentovanejšie mladé hviezdy La Ligy. Stanislav Lobotka napriek tomu hovorí, že je stále ten istý chlapec z Veľkej Hradnej.

Ronaldinho hral aj na Slovensku. Hovorí sa, že jeho dres bývalý futbalista Púchova prehral

Bohatú kariéru ukončila futbalová ikona z Brazílie. V časoch najväčšej slávy si v drese Barcelony zahrala aj na Slovensku.

Diviakov v okolí miest výrazne ubudne. Dôvodom je hrozba afrického moru

Hrozba afrického moru ošípaných umožní poľovníkom loviť diviačiu zver aj v období, kedy to bolo po minulé roky zakázané.

Všetky správy

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe polícia našla telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Trebišov, mesto syfilisu. Už osem rokov sa mu nedarí nad chorobou zvíťaziť

Syfilis šíria nezriedka detské prostitútky, ktoré majú len osem rokov. Za sexuálne služby si pýtajú iba päť eur.

Valach: So stratou manželky sa nevyrovnáte. Treba sa s tým naučiť žiť

Hokej je jediné, čo viem. Musím ním uživiť svoje deti, tvrdí slovenský hokejista.