POVAŽSKÁ BYSTRICA. Beh Rozhľadu je aj akciou, vďaka ktorej sa lámu ľady medzi študentmi a učiteľmi. Profesori sa nechajú nahovoriť na všeličo. Pokojne sa zmenia na anjelov, ježibaby, bačov, dokonca aj žobrákov. V histórii podujatia sa objavilo už všeličo. Psychologička hodnotí takýto veselý začiatok roka ako dobrý vstup. Tiež je podľa nej fajn, ak majú študenti priestor na vyjadrenie kritického postoja. Scénky aj oceňujú.
Začiatky
Jozef Šujak, ktorý prevzal po profesorke Margite Buocikovej organizovanie akcie, hovorí, že bola prvýkrát 6. októbra 1986 na Deň tlače, rozhlasu a televízie. Už vtedy išlo o recesiu. „Pani profesorka Buociková bola prístavom pre všetky tvorivé duše, ľudí s nápadmi, ktorí vydávali školský časopis a neskôr začali organizovať aj beh v maskách, aby triedy videli aj niečo netradičnejšie a študentský život nebol len o učení,“ hovorí Šujak.
Premeny a myšlienka
Akcia prežila dlhých tridsať rokov, ale postupom času sa transformovala. Došlo napríklad k tomu, že sa začali maskovať celé triedy, beh na čas sa zmenil na pochod mestom, nejaký čas sa ponúkalo aj občerstvenie. „Organizovanie som prebral v roku 2003. Tiež som sa snažil, aby mala akcia cieľ, smerovanie, vývoj. S behom sme sa posunuli bližšie k centru mesta, aby sme viac oslovili aj verejnosť. Keď sa začala stavať diaľnica, vrátili sme sa k pôvodnej trase. Zvýšil sa počet ocenených, lebo masky sú naozaj výborné, začalo sa hodnotiť po ročníkoch. Ako ceny sa objavili deň voľna na výlet aj neskúšanky, odmeňujú sa aj najlepšie masky učiteľov,“ hovorí Šujak. Všetko teda od založenia identické určite nie je, hlavná myšlienka však zostáva. Zakladateľka Margita Buociková ju pred rokmi pre časopis Rozhľad charakterizovala asi tak, že išlo o vytvorenie priestoru pre študentskú zábavu a výmysly. Chceli dať otvorený priestor pre kreativitu a kopu spontánnosti.
A tak sa ľady lámu
Takto sa však určite vytvára priestor aj pre zblíženie profesorov a študentov. Pomôcť to môže hlavne prvákom. „Mali aklimatizačný týždeň s rôznymi komunikačnými podujatiami, hrami, aby sa lepšie poznali. Toto je ďalšia možnosť,“ hovorí Jozef Šujak. Oceňujú ju však aj vyššie ročníky, lebo vďaka príprave scénok robia profesori a študenti spoločne na nejakej veci, čo prináša aj zábavu.
Čertovské vyučovanie matematiky. (zdroj: BERKO)
Zachrániť ich prišiel anjel (triedny profesor). (zdroj: BERKO)
Pozeráme na neho predsa inak
Zhodnotenie prváčky Karolíny Janičíkovej bolo na jubilejnom tridsiatom ročníku behu jednoznačné. „Bolo to fajn, teraz pozeráme na nášho triedneho predsa inak. Bol úplne skvelý. Keď sme s nápadom a so všetkým súhlasili, pomáhal nám. Bola to zábava,“ prezradila. Zo svojho profesora urobili deti anjela, ktorý sa znesie z nebies a vezú ho aj v archa mobile vyrobenom z nákupného košíka. „Súhlasil som. Ale keby vymysleli čokoľvek iné, prijal by som to,“ povedal profesor Anton Cudrák. Dodáva, že v škole sú jeho žiaci len chvíľu a už sa prejavili ako dobrý kolektív, čo vypozoroval aj na adaptačnom kurze. A bude profesor na nich skutočne ako anjel? „Učím ich matematiku a ak očakávajú, že budem ako anjel, tak môžem sľúbiť, že sa vynasnažím naučiť ich svoj predmet dobre. To urobím fakt veľmi rád,“ povedal Cudrák, ktorému nerobilo problém podať aj trochu kaskadérsky výkon. Myslí si, že akcia je dobrá vec na vzájomné oťukanie sa. „Hlavne prváci zistia, ako to v škole funguje a pekné je, že sa podarí lepšie sa navzájom spoznať,“ myslí si Cudrák.
Gejša a džin
Na rôzne masky nahovorili triedy aj iných triednych. Okrem anjela to tento rok bol aj džin z fľaše v podaní profesora Kuku, na pôvabnú gejšu s dlhými mihalnicami, v kimone a s exotickým účesom prerobili Jozefa Strinku. Zuzana Hrenáková bola zúrivá ježibaba, z ktorej išiel naozaj strach. Niekomu triedny aj chýbal. Skončila na vozíkuNapríklad triedna profesorka II. A Mariana Bušíková mala totiž zlomenú nohu, tak ju jej báječná trieda posadila na invalidný vozík. Nesedela tam, samozrejme, ona, ale nahradil ju žiak, ktorý sa za ňu prezliekol a odtancoval na vozíku spolu s pomocníkom v obleku strhujúci tanec. „Napadlo nás to na poslednú chvíľu, po tom, čo si triedna pri vychádzke so psom zlomila nohu. Bola to čistá improvizácia,“ usmieva sa Alojz Randa, ktorý prišiel s nápadom. Ako druháci pripravovali scénku s triednou? „Je fajn, chápe nás a pomáha nám veľmi. Už v prvej triede nás zobrala na výlet na dve noci, tak to bolo fakt prekvapenie. Myslím, že aj Beh Rozhľadu pomohol, aby sme rýchlejšie našli k sebe cestu,“ dodáva Randa. Triednej sa pozícia invalida na vozíku vôbec nedotkla. Vyvážilo to úprimné vyznanie, ktoré jej študenti týmto domov adresovali. „Humor musí byť. Veď to bolo milé. Oni sú strašne super kolektív už od začiatku. Takéto akcie spoja hlavne študentov, a potom, keď sú oni v pohode, dobre sa s nimi pracuje,“ hovorí Mariana Bušíková.
Fajne je aj podľa starších
Beh má význam aj podľa štvrtákov. Štefan Michút hovorí, že ide o dobrý spôsob, ako sa zblížiť v kolektíve navzájom, ale aj s triednym, všeličo si vyrozprávať, naučiť sa jednať. „Keď pripravujú študenti pre profesora masku, prípadne niekoho napodobňujú, karikujú, lebo aj to sa stáva, musia vedieť, ako na to. Musíme sa naučiť povedať, ale aj poznať hranice, čo si môžeme dovoliť,“ povedal Števo s tým, že je to dobrý nápad a určite spríjemnenie školského života. Ich profesor sa tento rok zmenil práve na pôvabnú gejšu. Tretiaci, ktorí urobili z triedneho džina, vyjadrili len jedinú obavu. „Nechceme však, aby sa vyparil a nás do štvrtáku viedol niekto iný,“ povedal za všetkých Richard Topor. Akcia je podľa neho určite fajn odviazanie sa na začiatku školského roka. „Gympel je týmto povestný. Páči sa mi to,“ prezradil ešte Rišo.
Masky z histórie
Medzi profesormi je vždy veľa takých, ktorí sa dajú nahovoriť v rámci zábavy naozaj na všeličo. V priebehu dlhej histórie to boli naozaj rôzne masky. „Vždy som do toho s triedou išiel. Nebol rok, aby som sa nedal nahovoriť. No, a urobili zo mňa ideologického vodcu v prvomájovom sprievode, keď som pochodoval na čele s kosákom a kladivom a decká mali modré košele a pionierske šatky. Tiež som bol bača a ony moje ovečky, tiež čierny bača v príbehu o Báthoričke,“ spomenul si na niektoré masky Peter Balej s tým, že recesii a zábave sa nikdy nebránil. Dnes už je na dôchodku a práve na túto akciu si veľmi rád spomína. Na každú masku sa dala od svojej triedy nahovoriť aj Ľubica Hanulíková. „Urobili zo mňa mamku Šmolkovú, nepríjemnú šéfku maturitnej komisie, dokonca žobráčku. Nuž, a v jeden rok som sa dostala aj pod čepiec, bola som nevesta,“ usmieva sa profesorka Hanulíková. Na jej úlohu reagujú dodnes vďaka videu na internete aj známi. Niektorí ju neoslovia inak ako nevestička.
Glosovanie
Pri vyhodnocovaní Behu Rozhľadu sa udeľovala aj cena časopisu Rozhľad. „Nám išlo aj o to, aby vedeli študenti s vtipom, nadhľadom a kriticky zhodnotiť, čo sa im nepáči, prípadne glosovať nepríjemné spoločenské javy,“ vysvetľuje Judita Šujanská, ktorá viedla v minulosti časopis Rozhľad, ktorý bol ocenený ako najlepší študentský časopis na Slovensku. Objavili sa tak aj scénky ako operácia pacienta v čase, keď rezonovala téma katastrofálneho stavu zdravotníctva, nedostatku lekárov a ich zlého ohodnotenia. Žiaľ, toho nakoniec celkom vyprázdnili a zákrok neprežil. Tiež to bola veľmi pôsobivá paródia na reklamu s jogurtom. Ten študentský sa volala Černobeľa, teda išlo o paralelu so známou reklamou a nebezpečným výbuchom atómovej elektrárne na Ukrajine. Poukázať chceli na zhubný vplyv reklamy.
Vyjadrenie psychológa
Psychologička Jana Karasová akciu oceňuje ako dobrý nápad. „Pre prvákov je to určite dobré, aby sa zbavili obáv z neznámeho prostredia. Keď vidia, ako sa niekto takto baví, nadobudnúť môžu pocit, že prostredie je bezpečné a plné zábavy, nielen povinností. Určite to pomôže aj pri zblížení profesora so žiakmi, lebo sa spoznajú inak ako počas vyučovania. Žiaci sa aj viac otvoria, vyučujúci sa o nich viac dozvie, podobne ako počas školských výletov,“ hodnotí Karasová.
Dobré je podľa psychologičky dávať tiež študentom priestor pre vyjadrenie kritických postojov. „Vidia veci inak, majú veľa nápadov a potrebujú priestor, ktorý je dobré im nechať. Nie sú skostnatelí, aj keď majú niekedy jednoduché riešenia, ktoré by mali pohnúť svetom, no nie vždy to funguje. Dôležité je hlavne diskutovať, komunikovať s nimi. Veľmi to potrebujú. Ak zostávajú nevypočutí, stávajú sa príliš odbojnými, drzými. Pamätám sa, že práve v gymnáziu mali kedysi aj debatný krúžok, kde sa učili argumentovať, čo bola tiež určite veľmi dobrá vec,“ hovorí psychologička.
