HORNÝ LIESKOV. Potomkov rodu Lieskovský či Kudlík sú desiatky či stovky. Niektorí možno ani možno netušia, že ich predkovia pochádzali z Horného Lieskova, a ani to, aké významné osobnosti z ich rodu pochádzajú. Čo-to sa už podozvedali účastníci prvého stretnutia príslušníkov rodu Kudlík-Lieszkovsky, ktoré sa uskutočnilo minulý mesiac v Hornom Lieskove.
Pripojili sa
Podnet na stretnutie príslušníkov tohto rodu podľa starostu Horného Lieskova Andreja Tordu prišiel od Dubničana Petra Kudlíka. „Jeho starý otec Augustín Kudlík a prastarý otec Ján Kudlík pochádzali z našej obce. Pozná historické korene svojho rodu a vie, že je s našou obcou spätý. Oslovil nás, či by sme nepripravili stretnutie príslušníkov tohto rodu. Keďže žijú aj u nás (a rod Lieskovských je celé stáročia úzko spätý s našou obcou), pripojili sme sa,“ spomína starosta Torda.
Významné osobnosti
Stretnutie podľa starostu pomohlo k vzájomnému zoznámeniu sa ľudí, ktorí možno ani nevedeli, že majú spoločných predkov. „Dnes sa priezviská píšu samostatne a bez predikátu, ale v minulosti sa prímená rodu Lieskovských písali spoločne, prípadne s predikátom. Napr. Kudlík Lieszkovszky, Lieszkovszky alias Kudlík a s predikátom Kudlík de Felső-Lieszkó (z Horného Lieskova),“ objasňuje Peter Kudlík.
Taktiež sa dozvedeli aj o mnohých významných osobnostiach, ktoré pochádzajú z ich rodu. Priblížil im ich Peter Kudlík v prednáške na tému História rodu Lieskovský z Horného Lieskova a jeho významní členovia. Spomenul napríklad Artúra Lieskovského, maliara, grafika, bankového úradníka a riaditeľa mestskej sporiteľne v Trenčíne či Štefana Kudlíka, poslanca uhorského parlamentu a sudcu uhorského najvyššieho súdu. Spomenu tiež Jána Kudlíka – rímskokatolíckeho kňaza v biskupstve Bratislavskej župy, spisovateľa, profesora, riaditeľa Ostrihomského učiteľského ústavu a poslanca uhorského parlamentu či Jozefa Belanského s predikátom z Belej a Horného Lieskova, banskobystrického biskupa, ktorý sa do dejín diecézy zapísal ako biskup „zlatého srdca a veľký dobrodinec chudobných“..
Z rôznych častí regiónu
Na prvé stretnutie prišli štyri desiatky príslušníkov rodu. Poprichádzali nielen z obce, ale aj Dubnice nad Váhom, Ilavy, Dolného Moštenca, Považskej Bystrice... „Zatiaľ sa stretli nositelia tohto mena len z nášho regiónu. V budúcnosti by sme to však chceli rozšíriť, pretože potomkovia rodu žijú nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V ďalších rokoch by sme chceli postupne spracovávať rodostrom a postupne sa dostávať k ďalším menám. Veríme, že k zvýšenému záujmu pomôže aj prvé stretnutie,“ doplnil Torda.
Najstaršou účastníčkou bola 82-ročná Helena Koštialová, rodená Lieskovská, najmladším synovec Petra Kudlíka – 6-ročný Andrej Kudlík z Ilavy.
Rod Kudlík – Lieszkovsky
Je šľachtickým rodom z Trenčianskej stolice s existenciou už za kráľa Ľudovíta I (I. Lajos), ba dokonca skôr, a to za Karola I Róberta z Anjou (Robert Károly), o čom svedčí dokazovací dekrét vlastníckeho práva majetku Lieskov vyhotovený kráľovským miestodržiteľom Mikulášom de Gara (Gara Miklós) na predloženie (žiadosť) Vavrínca syna Mikuláša z Lieskova v roku 1381 (feria sexta prox. ante festum S. Jacobi apostoli) zo zhromaždenia šľachticov Trenčianskej a Nitrianskej stolice.
Prostredníctvom Štefana Radetiusa (Radetius István), vtedajšieho jágerského biskupa a hlavného župana v Bratislave, bola rodu Lieskovských dňa 25. marca 1579 v Bratislave udelená potvrdzujúca donácia na majetkové práva nimi užívaných a vlastnených majetkov.
Pretože pôvodný rod Lieskovských z Lieskova bol v tom čase po mužskej línii už značne rozšírený, začali používať prímená a vznikli jednotlivé vetvy rodu. V súpise šľachty z roku 1593 sa už v Hornom Lieskove uvádzajú Hoziak, Kozík, Belanský (Belánszky) , Pohánka, Miklošoviech (Miklosich) , Hlobík (Hlobák) a Kudlík. Vetva Hoziak vymrela po meči ešte v prvej polovici 17. storočia. Szabó a Špánik (Spánich) sú známi až v 18. storočí.
(Zdroj:Peter Kudlík: I. kapitola – Z najstaršej histórie obce Lieskovec, kniha Lieskovec – stratená dedina. Dubnica nad Váhom 2012)