Ceste k Jadranskému moru predchádzala návšteva delegácie zložená z Chorvátov a Slovákov v Prečíne na jar tohto roku. Repertoár Limbory sa jej tak zapáčil, že pôvodne plánovaná hodina programu sa pretiahla skoro na štyri hodiny živej zábavy, rozhovorov, humoru a spevu. A nechýbalo ani pozvanie pre Limboru na Dni slovenskej kultúry v Rijeke zo strany tamojšej Matice slovenskej.
Po tomto veselom večere sa všetci v priateľskom duchu rozišli s vidinou Limbory ako súčasťou programu Dní slovenskej kultúry v Rijeke.
Ideme do Rijeky
Pozvanie Limboru veľmi potešilo, aj keď možno netušila, aký kolotoč ju čaká. Nasledovali dohody a vybavovania, prípravy, ktorých súčasťou bolo aj finančné zabezpečenie výletu. Keďže skoro celú sumu výletu si musí každý účinkujúci súbor hradiť sám, museli vypomôcť aj sponzori, ktorých bolo hneď niekoľko, za čo im Limbora aj touto cestou posiela veľké ĎAKUJEM.
Nakoniec bolo všetko nachystané, či už vlajky, transparenty, darčekové predmety, dokonca aj samotní limboráci, a tak mohli vyraziť autobusom na dlhú cestu za novými zážitkami až k ďalekému moru. Cesta bola pokojná, bez komplikácií, a tak sa folkloristi pod dozorom skúsených šoférov dostali po desiatich hodinách priamo pred budovu recepcie ubytovania pri mori a mohli sa ubytovať.
Spoločná fotografia na námestí v Rijeke. (zdroj: MCH)„Ubytovali sme sa v Kempe Oštro Kraljevica v niekoľkých prímorských chatkách spolu s našimi kamarátmi a spolucestovateľmi z Bystrinky. V blízkosti bola reštaurácia, obchod, všetko, čo sme potrebovali, no najviac sa nám páčil prístup k moru. Ten bol snáď len desať krokov od každej chatky,“ spomenul Michal Chúpek, organizátor zájazdu.
Jedni k moru, druhí ku krajanom
Po dlhej ceste more lákalo, a tak nie divu, že mu neodolal ani jeden limborák. Okrem dvoch, pretože vedúci folklórnej skupiny Radoslav Orávik s Michalom Chúpekom sa išli ohlásiť krajanom v Rijeke. „Toto krásne historické miesto mi hneď učarovalo. Zatiaľ, čo väčšina turistov hľadá more, môjmu oku ulahodila architektúra a rôznorodosť budov na hlavnom korze Rijeky,“ dodal Chúpek.
Ich prvé kroky smerovali do budovy Matice slovenskej v Rijeke. Už pri dverách im do očí padli plagáty a nápisy blížiacej sa udalosti „Dani Matice Slovačka v Rijeke“, na ktorej mala vystupovať aj Limbora. Dni slovenskej kultúry otvárala spolu s ďalšími súbormi – Závadské ženy, divadelný súbor Žabokreky a iné. Čakalo ich, okrem iného, aj symbolické položenie venca do mora so spomienkou na Slovákov odídených do cudziny v minulosti, z ktorých mnohí, najmä tí emigrujúci do Ameriky, prešli predovšetkým týmto prístavom.
Čas bol aj na besedy. Obaja si podebatovali s predsedom Matice slovenskej Mariánom Tkáčom i podpredsedníčkou rijeckej Matice slovenskej p. Gržinic. „Tento deň sme zavŕšili divadlom súboru Žabokreky v reštaurácii Morčić na okraji mesta, kde sme spolu s miestnymi Chorvátmi debatovali do neskorých večerných hodín,“ pokračuje Chúpek.
Obaja sa vrátili k ostatným limborákom v noci. Mnohí už spali, niektorí sa ešte prechádzali pri mori, ale ženy neoddychovali. Piekli posúchy na slávnosť, ktorá bola na druhý deň.
Prišiel deň D
Nasledujúce ráno už boli všetci folkloristi v pozore, čakal ich deň D. Po príchode do stanu pre všetkých účinkujúcich limboráčky pripravili stoly s reklamnými predmetmi, ale hlavne jedlom, ktoré bolo tradične slovenské, typické pre oblasť, z ktorej prišli, ba čo viac – úplne čerstvé.
Počas celého dňa reprezentovali svoj rýdzi slovenský dedinský folklór priamo pred očami turistov z celého sveta a miestnych Chorvátov. „My, Prečínčania, sme sa prezentovali fašiangovým pásmom, zvykmi a obyčajmi, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou našich fašiangov. Či už spevy, tance, šabľa s kusom slaniny, posúchy a koláče, ale aj zbesilé vystrájanie masiek. Naša obec je jediná na Slovensku, ktorá používa na fašiangy plechové masky. Veru, ani jeden okoloidúci neostal bez pichľavej bolesti od borievky na nohách,“ doplnil Orávik.
Miestnych zabávali dlhé hodiny, rozšantili a vtiahli do atmosféry prečínskych fašiangov, čo bol aj zámer ich vystúpenia. „Musím povedať, že z našich zemiakových posúchov neostal ani jeden na tanieri, tak si ľudia pochutnali. A tá zábava, to boli poriadne fašiangy,“ skonštatoval Orávik.
Čerstvé posúchy išli rýchlo na odbyt. (zdroj: MCH)Do ubytovne sa Limbora vrátila až podvečer. No oddychovať sa nechcelo nikomu. Veď skúseností a zážitkov bolo až-až, chceli sa o nich aj porozprávať. Príležitosť na to bola pri večernej opekačke, ku ktorej pozvali i nových chorvátskych priateľov.
Voľný program
Po náročnom dni sa každému ťažko vstávalo. Ale, kto by nevyužil príležitosť, keď je pri mori? Spoločne s Bystrinkou sa rozhodli absolvovať voľný program na známej pláži Baška na ostrove Krk. Na svoje si prišli najmä mladí, ktorí sa vybláznili v búrlivých vlnách Jadranského mora.
Streda sa niesla v podobnom duchu na pláži pri ubytovni, kde si už len spoločne užívali posledné chvíle pri mori. „Bol to naozaj krásny výlet. S našou Limborou z malej, ale duchom veľkej dedinky Prečín sme sa dostali až do ďalekého zahraničia. Nielen ako turisti, ale aj ako priami účastníci Dní slovenskej kultúry. Odnášame si množstvo skvelých zážitkov, nových skúseností a priateľstiev a sem – tam aj nejakú tú morskú ulitu, nech doma vidia, že sme kúsok mora doniesli aj im. Šťastlivo sme dorazili domov a už teraz nám Chorvátsko chýba, možno raz sa tam vrátime zas,“ dodáva Michal.
Autor: MCH
