LYSÁ POD MAKYTOU. Sezónu u Drienikov zvyknú otvoriť až v septembri, avšak v tomto roku pálili už začiatkom augusta. Výsledkom bola unikátna jahodovica. Otvorenie sezóny je podľa majiteľa pálenice Jaroslava Drienika vecou zákazníkov. „Ak nahlásia, že ovocie je vykysnuté, pálenicu otvoríme. Aj keď páliť jeden kotol nie je rentabilné, ovocie nenecháme znehodnotiť,“ konštatuje Drienik, pričom dodáva, že hlavný nápor očakávajú v novembri a decembri .
Slabá úroda
Tohtoročná sezóna vo viacerých častiach Slovenska ovociu nepriala. Čiastočne to spôsobil mráz, ale i odpočinok, ktorý si stromy dopriali po minuloročnej nádielke. V Lysej pod Makytou bola veľmi slabá úroda jabĺk a hrušiek. Na kopaniciach sa, naopak, darilo slivkám, ktorých sa urodilo nad rámec. Potvrdil to i Jaro Drienik, ktorý dole v dedine, podľa vzoru starých gazdov, zakladal počas mrazu ohníčky pod stromami. Milovníci pravého ovocného destilátu však rozhodne nezúfajú. Ovocie si zadovážili z Česka, Maďarska či Balkánu. Zošrotované a popučené odpočíva v súdkoch rôznej veľkosti a tvaru.
Rozhoduje kvalita
Alfou i omegou dobrej pálenky je kvalitne pripravený kvas. Majiteľ pálenice opäť pripomína, že do sudov musí ísť čisté dozreté ovocie, dobre podrvené bez hliny, lístia a iných nečistôt, ktoré by mohli ovplyvniť celkovú chuť. Jablká a hrušky by mali byť zošrotované, slivky a marhule s porušenou šupkou, aby sa zabránilo hnilobnému procesu v dôsledku prieniku vzduchu. Častá otázka je, či páliť slivky s kôstkami, alebo bez. Odborník na pálenie odporúča kôstky pred pálením z kvasu odstrániť. Komu však vyhovuje jemná mandľová chuť, kôstky v kvase ponechať. Iné je to s marhuľami, kde sa pred pálením musia kôstky bezpodmienečne odstrániť.
Drevo je drevo
Destilát vypálený na dreve je unikát. Taktiež najlepším materiálom na uskladnenie kvasu je drevený sud, ktorý ovplyvňuje kvasenie a celkovú chuť destilátu. Ako však uviedol majiteľ pálenice, takéto sudy vidieť už iba zriedka. Využívajú ich len starí fajnšmekri. Najčastejšou formou sú plastové nádoby s kvasnou zátkou pre unikajúci vzduch.
Národný poklad
Na Slovensku sa mimo pestovateľských páleníc vyrába len 5 percent destilátov. Všetko ostatné v nie najlepšej kvalite sa dováža v cisternách. Prísadami sa docieli chuť jabĺk, hrušiek alebo sliviek a takto upravený alkohol putuje na pulty k zákazníkom. Pravé ovocné destiláty vyrobené v páleniciach sú cenným artiklom. Jaroslava Drienika ako rytiera rádu ovocných destilátov mrzí, že si to politici nevšimli a neuzákonili slivovicu za národný poklad. Viacerí si myslia, že si ocenenie právom zaslúži.
