POVAŽSKÁ BYSTRICA. Z dreveného kostolíka v Ráztoke zostalo naozaj len torzo. Niet čo opravovať. Treba začať stavať nanovo. Už na prvú brigádu prišlo množstvo ľudí. Vášne sa trochu upokojili.
Ľudia chcú, aby sa kostol postavil znovu. Miestny duchovný hovorí, že miesto má stále svoj silný spirit, zostal tam, všetci to podľa neho v dedine tak cítia. A oni neurobia vlastne nič iné tým, že postavia kostol, len že ho zabalia do nového dreva.
Miesto srdcu blízke
Obyvatelia Hornej Marikovej sú presvedčení, že kostol treba postaviť. Mária Gašková hovorí, že ľudia naň boli zvyknutí. „Chýba nám, veľa ľudí tam už nebýva, chalupy odkúpil chatári, ale aj oni sú za to, aby sa nanovo postavil. Sú ochotní aj pomôcť. Bolo to srdcu blízke miesto pre mnohých ľudí z Hornej Marikovej,“ hovorí staršia pani.
Pokiaľ vládala, chodila ho aj upratovať. Na omšu v ňom vždy ľudia radi prišli, mala svoje zvláštne čaro. „Keď pán farár vyhlásil, že je tu omša, aj keď tam už miestni nebývajú, stále išli radi. Autobusom, bicyklami aj pešo, aj na motorke. Veru je nám ľúto za ním, mladým aj starým,“ vysvetľuje pani Mária.
Vrátila sa aj do minulosti, aby si zaspomínala na peripetie jeho výstavby. „Keď si pomyslím, čo všetko pán farár, ktorý ho staval, zniesol. Bolo to už za socializmu, v päťdesiatych rokoch. Nuž a náboženská vec, nešlo to veru len tak ľahko. Však ho aj prenasledovali, veľmi,“ spomína si pani Mária. Hneď aj dodáva, že teraz jednoducho niekto príde a podpáli, čo vzniklo po toľkých strastiach. „Pán farár však povedal, že je ochota občanov pomôcť a postaviť kostolík znovu, len treba pozháňať nejaké koruny,“ dopĺňa pani Gašková s tým, že verí v úspech.
Každý vraj čímsi prispeje
Štefan Bakala prezradil, že ľudia chcú, aby bol kostol taký ako predtým. „Naši predkovia sa pri tom narobili a my chceme, aby sa obnovil. Ďakujeme, že sa toho náš pán farár chytil a súhlasí,“ hovorí pán Bakala s tým, že kostol stopercentne chýba. „Robili sa tam omše, ale aj svadby. Je to strašná chyba, že zhorel. Je to naša srdcovka. Ide mi až skoro do plaču, keď má človek o tom rozprávať. Bol to chrapúň, kto to zapálil,“ hovorí otvorene pán Štefan.
Je presvedčený, že každý Marikovčan do obnovy isto čosi dá: „Ako a koľko pomôže, to už neviem, ale isto každý niečím prispeje.“
Rovnako to cítia aj mladí
Martin Gardoň, dobrovoľný hasič z Hornej Marikovej, bol pri hasení požiaru. Keď ho miestni hasiči lokalizovali, bol, žiaľ, kostol celý v plameňoch. „Okná boli vonku, strecha preč. Potom prišli príslušníci hasičského zboru z Považskej Bystrice s tromi autami. Natiahli sme vedenie dolu z cesty a pokračovali v hasení. Nedalo sa toho už veľa zachrániť, čo mi je veľmi ľúto,“ povedal tesne po požiari mladý muž.
Keď bol mladší, miništroval a chodil aj sem. Bola to podľa neho rarita, pýcha Hornej Marikovej. Keď vystúpil z auta a videl, čo sa v ten deň dialo v Ráztoke, bol zhrozený. „Ako som stúpal hore brehom s hadicami, plakal som,“ priznal s tým, že išlo o krásnu stavbu na krásnom mieste.
Martina veľmi teší, že sa plánuje obnova kostola. „Som rád, že už je na svete aj projekt. Boli sme na prvej brigáde, ktorá bola. To je samozrejmé. Nuž a podľa toho, čo sa hovorí medzi ľuďmi, nielen dobrovoľní hasiči, ale veľa mladých ľudí z obce sa vyjadruje, že pri stavbe nového kostolíka určite pomôžu,“ hovorí mladý hasič.
Znamenie a nádej
Zo stavby kostolíka zostali len základy a obhorené torzá drevených stien. Z vybavenia dve kartónové škatule. „Toto je spodok kalicha, tu zase vrchnák, zostala aj časť z veľkého svietnika, či zvyšky tých zo stien,“ ukazuje farár Milan Kováč, čo zostalo.
Spomenie aj jedno krásne znamenie. „Našiel som zámok od bohostánku. Asi desať dní som hľadal kľúčik. Nakoniec som objavil aj ten a všetko funguje,“ hovorí kňaz s tým, že nález považuje za dobré znamenie. Pôvodný zámok vraj treba vrátiť tam, kde bol.
Po nešťastí sa mnoho ľudí z Hornej Marikovej zhromaždilo pri zhorenisku kostola. „Prišiel som, stáli tam a čakali na moje vyjadrenie. Keď som to videl, povedal som, že postavíme nový. Bolo to pre nich upokojenie ubolenej duše,“ spomína si miestny duchovný.
Teraz sa stále sa pýtajú, kedy sa už začne stavať. „Svitla im nádej. Keď bola brigáda, počas ktorej sme dávali zhorenisko do poriadku, mali pocit, že už vtedy pre kostol niečo robia. Upokojili sa a začali veľmi konštruktívne uvažovať o tom, čo urobiť, aby sme to vrátili späť,“ dodáva Milan Kováč.
Odkaz na zhorených trámoch zničeného kostola. (zdroj: DP)Spomína si aj na pripomienky, ktoré trúsili chlapi počas prvej brigády. Napríklad tú, že Pán Boh určite vie, kto to urobil, a keby ho ľuďom aspoň na sekundičku ukázal. „Vedeli by s touto informáciou určite naložiť, ale myslím si, že môj šéf je diskrétny a neprezradí to,“ dodal žartovne miestny duchovný.
Čo ich čaká
V Hornej Marikovej by mal kostolík v Ráztoke opäť stáť. Hotový je už projekt. Postaviť musia celkom novú budovu, čo bude dosť komplikované. Najprv treba vybaviť množstvo povolení, čo by Milan Kováč rád stihol do jari. Určite bude potrebná aj verejná zbierka, aby získali dostatok peňazí. Príspevky môžete ľudia posielať na účet Farnosti Horná Mariková. Jeho číslo je zverejnené aj na stránke obce.
Ak má v Ráztoke vyrásť stavba taká ako predtým, potrebujú tiež veľa dreva. V tomto má farár pokoj v duši, lebo má prisľúbenú pomoc. Horná Mariková je tiež podľa duchovného multifunkčná, čo sa týka odborníkov, remeselníkov a iných ľudí, ktorí by mohli byť nápomocní pri stavbe. „Už sa viacerí prihlásili, že pomôžu,“ hovorí farár.
Nie je to len o stavbe, je v tom viac
Nakoniec Milan Kováč konštatuje, že dnes sa denne stretávame s množstvom negatívnych udalostí, a tou je určite aj podpálenie kostola. Na zlo však netreba rezignovať. „Niekto si povie, že sa s tým nedá nič robiť, nedá sa to riešiť a hodí rukou. Ja si však myslím, a moji farníci sa so mnou v tomto stotožňujú, že takýto človek, nech už mal dôvod akýkoľvek, nemá právo a nesmie mať posledné slovo,“ hovorí miestny duchovný.
Miesto v Ráztoke má podľa neho stále svoj silný spirit, zostal tam. „Všetci v dedine to tak cítia. Neurobíme vlastne nič iné tým, že postavíme kostol, len ho zabalíme do nového dreva,“ dodal.
