DUBNICA NAD VÁHOM. Mestskú radu zastupiteľstvo zrušilo vlani vo februári. Podľa neho je tento medzičlánok zbytočný.
Návrh na opätovné zriadenie predložil po poldruha roku poslanec Peter Wolf.
Pri zmene štatútu
Vlani vo februári schvaľovali poslanci zmenu mestského štatútu. Okrem novinky, že pribudol výbor mestskej časti Za traťou, pri tom rozhodli aj o zrušení mestskej rady. Podľa zákona o obecnom zriadení je mestská rada, okrem iného, iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom zastupiteľstva a zároveň poradným orgánom primátora. V minulom volebnom období bola síce zriadená, avšak podľa primátora Jozefa Gašparíka často nebola uznášaniaschopná. Pri schvaľovaní niektorých uznesení zastupiteľstva preto jej stanovisko chýbalo.
Ďalším dôvodom, prečo sa poslancom videla nepotrebná, bolo zloženie mestského zastupiteľstva. „Jej zriadenie je, vzhľadom na zloženie mestského zastupiteľstva, kde je nadpolovičná väčšina nezávislých poslancov, bezpredmetná. Pri zložení mestskej rady sa totiž prihliada na zastúpenie politických strán, hnutí a nezávislých poslancov v pomernom zložení,“ uviedol vtedy viceprimátor František Mikolášek.
Nový návrh
Zmenou v štatúte ale nebola zablokovaná cesta k opätovného zriadeniu tohto poradného orgánu. Túto možnosť využil poslanec Peter Wolf a predložil na ostatnom rokovaní zastupiteľstva návrh na doplnenie programu o opätovné zriadenie mestskej rady.
Ešte pred schvaľovaním tohto doplňujúceho návrhu zareagoval primátor. „Keďže jej členmi sa môžu stať zástupcovia klubov, nemá význam, pretože sú iba dva poslanecké kluby. Bola by iba dvojčlenná,“ poukázal.
Róbert Rafaj, naopak, tvrdil, že jej zriadenie určite podporí. „Mali by sme tento bod prerokovať a znova otvoriť zriadenie mestskej rady,“ doplnil.
Zatiaľ nebude
Medzičlánok medzi primátorom a zastupiteľstvom zatiaľ nebude. Svoj názor vyslovili poslanci už pri hlasovaní o zaradení tohto bodu do programu zastupiteľstva. Súhlasili s ním len šiesti, desiati nesúhlasili, jeden sa zdržal.
Podstatné je informovanie verejnosti
Môže byť, aj nemusí
Michal Piško z Transparency International Slovensko hovorí, že je na rozhodnutí mesta, či si mestskú radu zriadi, alebo nie. Spravidla funguje pri samosprávach, kde je viac poslaneckých klubov, keďže pri kreovaní mestskej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán, hnutí a nezávislých poslancov v mestskom zastupiteľstve. „Táto prax sa mierne mení so vzrastajúcim počtom nezávislých poslancov v mestských zastupiteľstvách, ktorí v zbore často nereprezentujú žiadny klub ani politické zoskupenie. To je napríklad Trenčín, kde aktuálne až štyri pätiny poslancov v mestskom zastupiteľstve tvoria nezávislí poslanci a mestskú radu tu vlani zrušili,“ vysvetľuje Piško.
Dôležitá je transparentnosť
V každom prípade je podľa neho dôležitá transparentnosť a verejná kontrola mestských rád. „Za problém považujeme že ich rokovanie je vo väčšine miest neverejné, hoci práve v tomto orgáne sa často dosahujú dohody, ktoré sú už potom v mestskom zastupiteľstve iba odhlasované bez hlbšej diskusie,“ upozornil. „Z hľadiska verejnej kontroly je preto optimálne, keď mesto mestskú radu má, aby jej rokovanie bolo otvorené aj verejnosti, a aby mesto zároveň na svojom webe zverejňovalo aj zápisnice z rokovaní rady.“
Problém je inde
A to je problém, ktorý podľa neho nerieši ani zrušenie mestskej rady. „Dohody medzi primátorom a poslancami sa často dejú na rôznej neformálnej úrovni, či už s jednotlivými poslancami, alebo formou rôznych kolégií či grémií,“ dodal.
