V silnej konkurencii sa presadil aj pätnásťročný borec zo Style karate Lednické Rovne Matej Chudý. Po zisku striebra a bronzu na ME dva týždne predtým ho čakala doteraz najťažšia previerka.
„V slovenskej reprezentácii nás bolo vo všetkých kategóriách trinásť, pričom konkurencia bola ohromná, veď vo všetkých disciplínach štartovalo viac ako päťtisíc pretekárov zo 108 krajín. Ja som mal pôvodne zápasiť iba v kumite a v kumite point, no rodičia ma presvedčili, aby som sa prihlásil aj na kata, keď už tam budem. Poslúchol som a dobre som urobil.
V prvý deň bolo na programe kata, kde nás bolo v kategórii 13 – 15 - ročných do 75 kg pätnásť. Do finále postupovali prví štyria, mne patrilo druhé miesto s dvojbodovou stratou za prvým Kanaďanom. Ďalším mojím vystúpením bolo kumite, kde som sa cítil najlepšie. Všetkých štyroch súperov som zdolal, podobne aj v kumite point, kde som zdolal troch súperov. Kumite point nie je u nás bežne na súťažiach, rozdiel je v tom, že sa používa kryt na prednú časť tela „korytnačka“ od krku po pás. Je to tvrdšie ako klasické kumite, ale problémy mi to nerobilo. Najťažší oriešok bol Američan, s ktorým som vyhral najtesnejším rozdielom. Ale aj ďalší borci z Rumunska, Talianska, Nemecka, Izraela či Poľska mali svoje kvality. V oboch kategóriách som postúpil do nedeľňajšieho finále a mal som celú sobotu na oddych.
Voľný deň som využil na rôzne aktivity, pomáhal som pri zapisovaní bodov pri ďalších slovenských pretekároch, ale nezanedbal som ani rozcvičku. Myšlienky na finále som vypustil z hlavy. Mesto bolo naozaj nádherné, z hotela bol výhľad na more. Napriek pokročilému dátumu bolo teplé. Užil som si aj návštevu orientálneho trhu, kde boli rôzne zbrane či šperky, nádhera.
Posledný deň ma čakali všetky tri finálové boje. V cvičení kata som zacvičil zrejme bez chyby, pretože mi rozhodcovia dali viac bodov ako vedúcemu Kanaďanovi a stratu som tak nielen vymazal, ale stačilo to na zlato. Radosť bola obrovská, no musel som sa sústrediť na posledné dva súboje. V kumite začal Izraelčan lepšie a vyhrával, no našiel som na neho recept a po výhre 6:3 to bolo druhé zlato. Záverečným súperom v pointe bol domáci Talian, no ani ten ma nezastavil a výhra 4:2 mi priniesla tretiu zlatú medailu. Obrovskú radosť mali aj rodičia, s ktorými som sa podelil o úspech telefonicky, pretože na internete sa prenosy nevysielali. Po príchode mi mama upiekla skvelú tortu a oslávili sme tituly aj so starými rodičmi,“ opísal cestu za troma zlatými medailami Matej, pre ktorého to neboli posledné tohtoročné preteky. „Ukončenie domácej sezóny bude na pretekoch vo Veľkom Krtíši, chcel by som ísť na európske preteky do Rumunska, ktoré bude v apríli dejiskom ME. Teraz ma čakajú povinnosti v škole, kde musím dobiehať zameškané a samozrejme tréningy pod vedením skvelého trénera Jána Daniša, ktorý ma toho veľmi veľa naučil. Vďaka za pomoc patrí aj sponzorom.“
