Článok pokračuje pod video reklamou
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Cyklus cestovateľských stretnutí v múzeu má už tradíciu. Prostredníctvom nich sa môžu ľudia vybrať do krajín, ktoré by možno nikdy nemohli spoznať inak, len prostredníctvom internetu alebo literatúry. Iný obraz si ale môžu utvoriť, keď sa môžu porozprávať s človekom, ktorý v tej-ktorej krajine bol a priniesol si odtiaľ množstvo zážitkov. Túto možnosť mali aj na stretnutí so Štefanom Žilovcom. Bol účastníkom slovenskej expedície, ktorá zdolala horu Denali.
Cesta na Denali
Hora Denali je pre náročné mrazivé podmienky Aljašky považovaná za najextrémnejšiu horu sveta. Je vysoká 6196 metrov. Čo však sťažuje podmienky, je prevýšenie 5500 metrov, čo je 1,5-násobne viac ako na Evereste. Himalájskym osemtisícovkám konkuruje aj teplotami, veď uprostred leta namerali mínus 40 stupňov Celzia.
Slovenskej expedícii dvanástich skúsených horolezcov, vedených Martinom Nem-čekom, trval náročný výstup na horu a zostup z nej devätnásť dní. Samotná príprava, aj keď už všetci mali skúsenosti, trvala dlhšie. Museli sa pripravovať fyzicky i materiálovo.
Dôležité je priateľstvo
Drsné podmienky na hore spôsobujú ťažkosti i nepohodu. Podľa Žilovca je vtedy dôležité ozajstné priateľstvo. „Ľudia, s ktorými sem pôjdete, musia byť nekonfliktní a tímoví hráči, ktorí si vedia navzájom pomôcť v každej situácii. Priatelia sú ľudia, ktorí vám rozumejú. Priatelia vám vždy prídu na pomoc, keď to potrebujete, aj keď ich o to nežiadate. Vzájomná pomoc počas výstupu aj zostupu je jedným z hlavných faktorov úspechu na Denali. Obozretnosť a znalosť toho, čo robiť pri páde do trhlín, vám môžu zachrániť život rovnako, ako ho mne zachránili Miško a Boris. Chalani v zlomku sekundy dokázali zachytiť môj pád v strmom traverze. Nebyť ich pohotovej reakcie, všetci traja dnes ležíme niekde v ľadovej trhline pod Denali Pas,“ skonštatoval.
Nezabudnuteľný zážitok
Na vrchol hory Denali vystúpilo osem Slovákov. „Posledné kroky a už je to tu! Vystupujeme na vrchol! Miško a Boris už na nás netrpezlivo čakajú. Všetci sa objímame a blahoželáme si. Sme neskutočne šťastní, že sa nám to podarilo, ani sa to nedá opísať. Zmocňuje sa ma pocit dojatia a eufórie, tak ako na Aconcague a Kilimandžáre. Pokľaknem na kolená a ďakujem z celého srdca Bohu za túto neskutočnú krásu, ktorú mi doprial zažiť a precítiť. Do očí sa mi tlačia slzy dojatia. V mysli vidím všetkých mojich blízkych, aj otca, ktorý sa mojich ciest, žiaľ, už nedožil. Dokončím modlitbu, vstanem a plnými dúškami si užívam výhľady zo strechy Severnej Ameriky,“ spomína si Štefan Žilovec.
Nie všetci sú úspešní
Náročnú horu sa každý rok pokúsi zdolať takmer 1300 ľudí. Ich úspešnosť je v priemere 51 percent. Hora si každoročne vyžiada aj svoju daň. Ročne je štrnásť záchranných akcií a jeden vyhasnutý ľudský život.
Každý rok sa pokúsi vystúpiť na vrchol hory približne 1275 ľudí s priemernou úspešnosťou 51 percent. Na tento počet pripadá 14 záchranných akcií a jeden vyhasnutý ľudský život.
Dlhoročná tradícia
Výstupy začali začiatkom 20. storočia, ako prví vystúpili na horu domorodí obyvatelia Aljašky.
V roku 1984 dosiahla veľký úspech slovenská expedícia „Aljaška ´84“, organizovaná Košičanmi – Františkom Korlom, Antonom Križom a Blažejom Adamom. Vyliezli na vrchol priamou cestou v južnej stene hory. Vďaka nim sa dodnes táto náročná trasa nazýva Slovenská cesta – Slovak Direct Route.
