POVAŽSKÁ BYSTRICA. V zasadačke mestského úradu si v rámci Týždňa vedy a techniky „posvietili“ na to, čo všetko vzniká pod rukami a v hlavách našich študentov a žiakov. Počas dvoch dní prišli na prezentácie stovky mladých ľudí a bolo veru na čo pozerať, počúvať. Aj program si vytvorili väčšinou samotní študenti či žiaci.

Super Maco
Michal Britvík je študentom považskobystrickej priemyslovky. V stredoškolskej odbornej činnosti skončil so svojou prácou minulý rok na krajskom kole v jednej z kategórií prvý a prebojoval sa tak do celoslovenského kola. S čím to bolo? Poskladal si svoj vlastný traktor. Volá sa Super Maco. U nich v dedine je bežné, že chlapi či chalani dávajú traktorom prezývky a takéto podomácky vyrobené či vylepšené sú v Klieštine v každom dvore dva, tri i viac. Medveď tím Klieština pravidelne tiež valcuje súťaže v jazde traktorov. Aj u Britvíkovcov sú traktory dva. Jeden synov, druhý otcov. „Tu je odparkovaný môj, v druhej šope,“ vedie nás Michal dozadu na dvor. Otvára kapotu a hneď aj vysvetľuje, že ide o radový šesťvalec, trojliter a dozvedáme sa niečo aj o výkone. „Dával som to dohromady asi osem mesiacov. Celý zadok je Zetor super 50, prevodovka a diferák sú tiež suprácke, blatníky a kapotáž som si pozváral sám. Aj tieto šasy sú celé robené, predná náprava je Zetor 7211,“ vysvetľuje Michal s tým, že motor je z mercedesa, jeho obľúbenej značky a niečo má Maco aj zo škodovky. Zháňa po internete a všade, kde sa dá. S traktorom, ktorý si sám poskladal, absolvoval už veľa súťaží na Slovensku. Bodoval hlavne v tých, kde sa ťahalo drevo. Boli aj nejaké prvé miesta.

Dielňa nie je všetko
Jazdiť na traktore a robiť pri jeho skladaní a opravách v dielni je podľa Michala jedna vec, o inom je však už napísať o tom nejakú prácu. „Praktickú prácu v dielni som si robil, ale nebyť triednej, ktorá mi pomohla dať všetko aj na papier, aby som zvládol dobre teóriu, no neviem. Prácu by som asi nenapísal a nie že sa ešte umiestnil,“ hovorí Michal, ktorého snom je byť raz konštruktérom F1. Stredoškolská odborná činnosť sa v považskobystrickej priemyslovke organizuje podľa jej odborného garanta Dušana Granáta už roky. „Minulý rok sme však mali naozaj bohatú žatvu, čo sa týka ocenení. Na kraj sme sa posunuli s deviatimi prácami a dve z nich skončili na prvom mieste a jedna na treťom. Zrovna práca, ktorá je prezentovaná na dňoch vedy a techniky od Michala Britvíka,“ hovorí s hrdosťou učiteľ Granát. Michal podľa neho robí voľnočasové aktivity, kde rozvíja svoje zručnosti konštruktérske aj manuálno-technické a skúsenosti si odniesol aj zo školy.

Majú to v rodine
Michalova prezentácia v zasadačke mestského úradu študentov počas dní vedy a techniky zaujala, padli aj nejaké zvedavé otázky z pléna. U Britvíkovcov majú techniku chlapi v krvi. „Tak isto, ako som ja začínal na otcových kolenách tohto Zetora 25 karovať, keď som mal štyri roky, tak to bolo aj s mojím synom,“ usmieval sa Jozef Britvík, keď nám ukazoval jeho traktor. Záľuba v traktoroch sa v Klieštine dedí z generácie na generáciu. Otec je rád, že iskra preskočila aj na syna. „Hral deväť rokov aj hokej, no nechal to a chytilo ho toto. Ale som rád, že je taký, ako je a snažím sa mu maximálne pomôcť,“ dodáva Jozef Britvík, ktorý je CNC obrábač.

Aj kadečo iné
Na dňoch vedy a techniky bolo možné obzerať veru ešte kadečo iné. „Máme tu 3D tlačiareň, ktorá už vytlačila dva výrobky a tretí sa dokončieva. Všetko v nej naprogramovali študenti. Včera sme tu mali tiež tancovačku dvoch robotov, ktoré tiež vyrobili žiaci a študenti,“ spomenul naozaj len niektoré z aktivít hlavný organizátor Pavol Baška. Prezentovať prišli však aj dospelí. Žiaci sa mohli napríklad dozvedieť, ako sa fotografujú hviezdy, samozrejme, nie tie televízne či filmové, ale tie na oblohe či ako vzniká za pomoci všakovakých technických fintičiek televízna reportáž. „Išlo nám hlavne o to, aby sme dali priestor žiakom a študentom, vedátorom, výrobcom, aby sa odprezentovali. Boli tu však aj dospelí ľudia, ktorí mali priniesť zaujímavé impulzy pre mladých vedátorov,“ hovorí Baška.

Niečo z elektriky
Na svoje študentské roky si zaspomínal aj samotný hlavný organizátor pri prezentácii študenta elektrotechnika zo Strednej odbornej školy strojníckej. Potešilo ho, že zábavky mladých, ktorým učarovala elektrika, sú stále rovnaké. Filmíky Tomáša Pauleca vyzerali naozaj zaujímavo. Na videozáznamoch sa niekto vŕtal v elektrických zariadeniach, skúšal s nimi veru kadečo a zrazu buch a nič. Pokusov vo svojej dielni v Dolnom Moštenci už urobil veru Tomáš aj s kamarátom dosť a vyrobili aj kadejaké podivuhodné mašinky. Napríklad malé elektrické delo. Pri ich činnosti sa aj stáva kadečo. „Spolužiak napríklad potreboval opraviť jeden elektrický stroj, podobný, ako mám aj ja a nevedel si s tým poradiť. Tak som sa do toho pustil,“ opisuje svoje skúsenosti Tomáš. Dodáva, že zariadenie mal aj von zo zásuvky, ale keď sa chytil určitej časti, dostal ranu. „Nedal som sa odradiť, skúsil som to znovu a stalo sa opäť. Potom som už odstránil kondenzátory, ktoré boli ešte nabité, ale skopalo ma to zase. Na jeden som zabudol. Tak prišla aj tretia rana,“ hovorí, ale s úsmevom Tomáš. Mama sa vraj už nebojí ani nehnevá. Vraj nech skúša, ale nech prežije. Pokúšal sa zabŕdnuť aj do chémie, ale elektrina je predsa len jeho srdcovka. Jeho rukami už prešlo nejedno elektrické zariadenie. Mechanik a elektrotechnik zo SOŠ už sa teší, keď sa vyučí a bude zapájať rozvodové skrine a robiť všetko, čo súvisí s elektrinou. Zatiaľ vyrába zaujímavé vecičky, robí pokusy v dielni v Dolnom Moštenci a o všetkom zanietene hovorí. Tak to bolo aj počas prezentácie. A ešte čosi. Opravuje všetky pokazené elektrospotrebiče doma, niečo tiež aj kamarátom.

Aj jedlo je veda
Na podujatí sa však prezentovalo aj niečo, čo s vedou a technikou na prvý pohľad vôbec nesúvisí. Jedlo. Postarali sa o to študentky zo zdravotníckej školy. „Aj taká obyčajná vec ako jedlo môže byť veda. Samozrejme, rozobrané na drobné,“ prezradila Erika Vraníková. Študentky rozobrali zloženie chutnej, lákavej čokoládovej tyčinky či zemiakových lupienkov. Keď poinformovali o výsledkoch, sliniek už bolo akosi v každých ústach pomenej. „S mnohým, čo tieto potraviny obsahujú, môže mať náš tráviaci takt problém. Je v nich veľa umelých látok, dochucovadiel, éčiek,“ hovorí Erika s tým, že mňamky vlastne nie sú až takými mňamkami. Už vôbec neodporúča energetické nápoje. Keď sa to s nimi preženie, môže dôjsť aj u mladých ľudí k srdcovým kolapsom. Zaujímavých prezentácií bolo, samozrejme, na podujatí viac. Vedátorov je teda v považskobystrických školách dosť a je dobré, ak sa občas prevetrá, čo vlastne robia. Veď veda a technika je dnes už naozaj všade.
