Majú Prameň drakov, je to zaujímavé miesto

PROSNÉ. Stúpame do hôr za dedinou. Míňame rieku, niekoľko jej prítokov, dokonca malý vodopád aj menšie príležitostné pramene. Aj cesta je plná kaluží. Postupne sa zužuje. Ponárame sa do bukového lesa a časom prichádzame na malebné miesto s odpočívadlom. Dolu strmým zrázom vedie chodníček. Pridŕžať sa musíme dreveného zábradlia a pozerať pod nohy, aby sme, nebodaj, neskončili na zemi. Keď nakoniec dvíhame hlavu, prekvapí nás nečakaný úkaz. Veľká diera rovno pod bohatou spleťou koreňov statného buka. Priamo z jej stredu vyteká voda prúdom. Zohýbame sa, chceme si nabrať do rúk, ale niečo nás zastaví. Nečudo, veď sme pri Prameni drakov.

Žeby salamandria dedinka?

„Aha, tu v lístí je jeden, naľavo v škáre dvaja, pod dosku sa tlačí jeden malý, vzadu pod kameňmi rovno pri prameni sú schované ďalšie dva a pozor na škáru pod studničkou, aj tu sú. Aby sme ich nezašliapli,“ ukazuje na strážcov doslova mýticky vyzerajúceho prameňa Budišovského potoka Štefan Žilovec z občianskeho združenia Spektrum SZ, ktoré sa snaží o zveľaďovanie zaujímavých miest v chotári.

Zimný úkryt salamandier, malá dračia jaskyňa. (zdroj: DP)

Napočítať sa ich nakoniec podarilo zo desať. Býva ich však aj viac.

Malý drak a zaujímavé miesto

Sledujeme s úžasom najväčšieho a najodvážnejšieho jedinca, ako sa driape strmým brehom. Cestu si razí nekompromisne. Robíme makro, približujeme obraz na displeji. Salamandra vyzerá naozaj ako mýtické zviera. „Môjho spolužiaka tu vodil otec a hovoril mu, že je to Prameň drakov. Tie salamandry vyzerajú ako malé draky. Roky na zimu putujú na toto miesto, aby tu prečkali chladné dni,“ hovorí Žilovec s tým, že pri prameni ich býva naozaj neúrekom. On sám bol prekvapený, že len kúsok za dedinou je takéto zaujímavé miesto. Ľudia cestujú za poznaním ďaleko do zahraničia a krásne veci majú pritom blízko.

Strážcov prameňa sme nakoniec dlho pozorovali aj my. Bolo to naozaj úchvatné divadlo.

Starostlivosť

Nebyť však ľudí, ktorí sa o studničku starajú, možno by zanikla. Mini jaskyňa, do ktorej sa na zimu sťahujú salamandry hádam z celého chotára, by tak asi zmizla tiež. „Stano sem chodí už roky, čistí studničku, stará sa o ňu,“ hovorí Žilovec o jednom z nadšencov, vďaka ktorému sa miesto zachováva.

Viac pokope je vzácnosťou

Zoológ Tomáš Žilinčík z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici hovorí, že obojživelníky aj plazy hľadajú vhodné miesta na úkryt počas zimy. Na tom nie je nič nezvyčajné. A salamandra je podľa neho náš najbežnejší živočích viazaný na vodné prostredie. „Ale takýto bohatý výskyt na jednom mieste je naozaj dosť vzácny,“ zdôrazňuje zoológ.

Čo ich ohrozuje

Tomáš Žilinčík ďalej vysvetľuje, že celosvetovo je teraz problém s výskytom obojživelníkov. Ich stavy decimuje choroba a tiež to, že sa stráca prirodzené prostredie. „Posledné roky ich ničí kožná choroba hubovitého pôvodu. Z krajiny tiež ubúda voda. Veľa plôch je vybetónovaných, vyplanírovaných a vyasfaltovaných. Voda tak rýchlejšie odteká. Keď sa z krajiny stráca, hlavne tá stojatá, napríklad aj periodické kaluže, strácajú sa aj obojživelníky,“ vysvetľuje Tomáš Žilinčík a znovu hovorí, že už aj preto je takýto výskyt vzácny. Treba preto chrániť každý kúsok nedotknutej prírody. A tá v okolí Prosného, našťastie, ešte je.

Je im tu fajn

Salamandra je podľa zoológa väčšinou samotársky tvor. Ak ju vidí človek v prírode, tak jednu alebo maximálne dve. „V zimnom období však zvieratá menia spôsoby správania. Možno majú nejakú kolektívnu pamäť, a tak si aj salamandry zapamätali vlhkú dutinu pod koreňmi stromu, ako je v nej fajn, a tak sa tu zhromažďujú,“ dodáva zoológ. V diere je pravdepodobne tiež vyššia teplota ako v okolitom prostredí, takže im je na tomto mieste v zime teplejšie oko vonku.

Výrazné sfarbenie má svoj význam. Odrádza predátorov. (zdroj: BERKO)