PÚCHOV. K večeru na Martina bolo v ovzduší cítiť mráz, padla tu a tam aj nejaká snehová vločka. Keďže v tento deň prituhlo, blysla sa aj nádej na tuhšiu tohtoročnú zimu. Tú veľmi usilovne privolávali deti, ale aj tí skôr narodení na námestí v Púchove spolu s Martinom na bielom koni.
Pozháňať bieleho koníka je problém, no tento rok to vyšlo. Aj to by mohla byť záruka chumelice.
Dôležitá chvíľa
Keď sa z pódia na námestí ozvali vianočné melódie a moderátorka sa zahľadela smerom k jednému z púchovských kostolov, otočili sa tým smerom aj všetky oči. Niektoré deti sa tam dokonca rozbehli. Tých menších brali rodičia na plecia, aby lepšie videli.
Potom celkom vzadu pri obchodnom dome zostalo rušno, davom to zašumelo. Námestím sa pomaly blížil Martin na bielom koni. V jednej ruke držal horiacu fakľu, druhou zdravil ľudí na námestí. Na všetkých sa milo usmieval.
Biela zima chýba
Hlavne malí návštevníci podujatia vítania zimy, ktoré organizujú v Púchove už ôsmy rok, sú vždy plní očakávaní. Biela zima však poteší aj dospelých. „Treba, aby poriadne nasnežilo. Dopriala by som to deťom,“ povedala čakajúc na Martina mladá mamina Petronela Balúchová.
Jej päťročný syn Matúško povedal, že sa na zimu veľmi teší. Minule vraj sneh bol, ale bolo ho málo. „Mohol som sa len bobovať,“ prezradil. Teší sa, že tento rok poriadne napadne. „No a bude to už zajtra?“ pýtal sa s očakávaním.
Zimy sú posledné roky akési nijaké aj podľa Jozefa Janíčka. On si z detstva pamätá veru viac snehu. Dalo sa sánkovať, zo snehu si robili s kamarátmi aj bunkre. „Teraz už to nejde,“ dodal. Prezradil ešte, že budú na námestí robiť všetko možné, aby privolali poriadnu chumelicu. Predpovediam a tuhej zime už neverí, aj keď prognózy pre tento rok sú priaznivé. „O storočnej zime počúvame už dlho a kde je?“ spýtal sa.
Privolávanie a čo ešte treba
S Martinom sa ľudia na námestí snažili privolať zimu všetkými rôznymi spôsobmi. Mávali rukami, aby vietor prihnal snehové mraky, spievali, sneh privolávali aj pokrikom.
Martin na bielom koni, ktorý prišiel v tento deň do mesta, však prezradil, že treba aj niečo iné. „Musí byť dobrá vôľa, dobrá nálada a spojenie láskavých sŕdc, a potom všetko zafunguje. Tak je to aj v živote. Dobré musia byť deti, ale aj dospelí, teda ľudia k sebe navzájom. Potom je všetko pekné, aj zima,“ povedal Martin. Verí, že k radosti a láske tento rok na Vianoce aj nasneží.
To, že nie je v zime bielo, je pre všetkých ľudí podľa Martina ešte aj iná výzva. „Mali by prírodu lepšie chrániť. Potom bude v zime dosť snehu, v lete dosť slnka i vlahy a všetkého potrebného po celý rok,“ skonštatoval Martin. Potešilo ho, že aj tento rok prišlo na námestie veľa obyvateľov mesta. „Teší ma, že nezostali pri televízoroch, ale prišli zažiť pekné chvíle spoločne s deťmi.“
Teraz bol z Prečína
Martina tento rok niesol biely koník. Aj toto dáva prísľub čarovnej bielej zimy. „Podarilo sa, našťastie,“ skonštatovala spokojne Milada Vargová, riaditeľka Domu kultúry v Púchove.
Minuloročný bol síce krásny, ale hnedý a zima bola veru tiež hnedá, blatová. „Uvidíme, čo nám počasie nadelí tento rok. Vraj, ak je sneh na Martina, a to bol, tak by mala byť dokonca až Veľká Noc biela,“ dovolila si malú predpoveď.
Martin na bielom koni v Púchove Čítajte Milada Vargová hovorí, že pri organizovaní podujatia na Martina majú vždy najväčšie očakávania, či sa všetko podarí. „Je veľmi náročné pozháňať v regióne bieleho koňa. Jednak farba je dosť nezvyčajná, a keď nejakého objavíme, nie je vždy v kondícii, aby mohol ísť medzi ľudí. Aj koníky majú svoje zdravotné problémy,“ povedala. Koníka mali aj od Piešťan, dokonca až z okolia Trnavy.
Nepretekal, mal priniesť sneh
Krásneho bieleho plnokrvníka priviezla do Púchova z Prečína Martinka Gajdošíková. „Volá sa Davar a je to Arab. Je veľmi temperamentný. Mám ho šesť rokov,“ prezradila majiteľka.
Previesť ho mestom v blízkosti ľudí nebolo jednoduché, lebo koník sa miestami trochu vzpriečil. „Myslel si najprv, že je na pretekoch. Z vozíka totiž väčšinou vystupuje, keď ide pretekať. Takže táto situácia ho asi trošku prekvapila. Ale bol zlatý, snažil sa,“ pochválila ho Martinka.
Ak bude zima biela, na Davara si určite deti rady spomenú a budú ho chcieť aj na budúci rok. No, uvidíme.
Ako naši predkovia veštili zimu
Etnologička Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Petronela Rágulová hovorí, že svätomartinské pranostiky sú podchytené v literatúre už asi 150 rokov. „Ľudia rokmi pozorovania zistili, že okolo 11. novembra vpadne do Európy studený vzduch s možnosťou sneženia, a tak vznikali pranostiky. Treba to však brať relatívne, lebo nie všade sú rovnaké podmienky. Inokedy príde zima v Bratislave, Považskej Bystrici či Košiciach. Takže pranostika o Martinovi, ktorý chodí na bielom koni, sa nemusí všade rovnako naplniť,“ vysvetľuje etnologička.
Rágulová ďalej hovorí, že ak Martin prichádzal na bielom koni, teda bol sneh, veštilo to aj zimu, ako má byť. Ak však prišiel na sivom, teda bolo hmlisté počasie, vtedy naši predkovia očakávali striedanie mrazivých a teplejších dni. Ak prišiel na žltom, teda bolo sucho, zima mala byť tuhá a suchá. „Holomrazov sa inak naši predkovia báli, lebo mohli poškodiť ovocné stromy aj oziminy. Snehová perina totiž poskytovala ochranu,“ hovorí Rágulová.
Naši predkovia boli rozumní, chceli, aby bolo všetko, ako má byť. „My sa teraz tešíme, ak je zima mierna a nemusíme čistiť cesty, míňa sa menej dreva a uhlia na kúrenie, ale oni bolo presvedčení, že pre prírodu to nie je dobré. Nemôže si poriadne oddýchnuť, čo malo negatívny vplyv aj na úrodu v ďalšom roku,“ vysvetľuje Rágulová. Starí ľudia preto hovorievali, že zima bez ľadu, kaša bez medu, potok bez ryby, to sú samé chyby.
S veštením zimy sa spájali aj iné ako svätomartinské pranostiky. „Ľudia napríklad verili, že ak dlho neopadáva lístie, vtedy bude tuhá zima alebo aj vtedy, ak napadne sneh a zastihne stromy ešte zelené,“ hovorí Rágulová.
Ľudia pozorovali aj zvieratá. Keď si vraj veveričky pripravili veľa orieškov, či ak mal zajac či mačka veľmi tuhú, hustú srsť, veštilo to tuhú zimu. Ale tiež, ak mala cibuľa veľa kožúškov, vrchných šupiek, a cesnak tvrdé šupky, mala byť rovnako poriadna zima. Taká bola tiež, ak sedliak na 1. novembra uťal bukovú či dubovú halúzku a bola na koncoch poriadne vlhká.
