DUBNICA NAD VÁHOM. Ako uviedol predseda Klubu spisovateľov literatúry faktu profesor Jozef Leikert, autor literatúry faktu, básnik a zároveň dekan bratislavskej Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy, cena vznikla už za Zamarovského života. Konkretizoval: „Náš klub ju v roku 1999 udelil ako prvému práve fenomenálnemu slovenskému spisovateľovi literatúry faktu Vojtechovi Zamarovskému, rodákovi z neďalekých Zamaroviec. Odvtedy je jej nositeľom 36 popredných slovenských aj českých spisovateľov.“
Baník a rozhlasák
Tento rok cenu získali Ján Bábik (1956) a Marián Krčík (1937).
Ing. Krčík je pritom banský inžinier. Vyše 30 rokov pracoval v Banských stavbách Prievidza a neskôr založil a 15 rokov viedol súkromnú firmu zameranú na moderné bezvýkopové technológie. Literárnej činnosti sa začal venovať až po odchode do dôchodku. Za desaťročie napísal 12 kníh, v ktorých vychádza najmä zo svojich skúsenosti z práce v podzemí a z príbehov ľudí, s ktorými sa stretal.
Ján Bábik najdlhšie pracoval v Literárnej redakcii Slovenského rozhlasu, pôsobil na ministerstve kultúry a aktuálne pracuje v bratislavskom Národnom osvetovom centre. Popri približne 250 rozhlasových pásmach v ostatných rokoch zaujal napríklad jeho dvojdielny dokument Múzy za mrežami, v ktorom sa venoval za totality prenasledovaným umelcom, či rozhlasový dokument Zradení povstalci.
Prišiel aj exprezident
Medzi spisovateľov literatúry faktu zavítal na slávnostné vyhodnotenie v Mestskom kultúrnom dome aj najznámejší člen ich klubu, bývalý prezident Rudolf Schuster. Z nášho regiónu boli medzi spisovateľmi napríklad Vladimíra Komorovská, predsedníčka Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, ktorá sa narodila v Trenčianskych Tepliciach, no vyrastala v Novej Dubnici a svoju profesionálnu kariéru začínala na úseku medzinárodnej spolupráce v dubnických ZŤS.
Medzi autormi literatúry faktu bol aj Pavol Vitko, rodák z Malých Ledníc, ktorý práve deň pred dubnickým stretnutím so spoluautormi Miroslavom Minárom a Jozefom Žiakom vo vojenskej Katedrále sv. Šebastiána v bratislavských Krasňanoch prezentoval knihu An-24 nedoletel. Je venovaná pamiatke vojakov a zamestnancov rezortu obrany, ktorí zahynuli pri havárii vojenského lietadla An-24 dňa 19. januára 2006 na vrchu Borsó neďaleko maďarskej obce Hejce počas návratu z operácie KFOR v Kosove. Je v nej aj príbeh nadporučíka Jána Hejduka z Tuchyne.
Ožili aj spomienky
A keď spisovatelia zavítali v rámci spoločenského programu do dubnického kaštieľa, no najmä do Kostola sv. Jakuba staršieho, oživili sa spomienky katolíckeho kňaza, publicistu a spisovateľa Mariána Gavendu. Je síce z Opatovej nad Váhom, no ako povedal: „Počas gymnaziálnych čias som chodieval veľmi často do Dubnice na svätú omšu, lebo tam bola, aj napriek minulému režimu, veľmi živá saleziánska partia.“ Tá, nepochybne, ovplyvnila aj jeho neskorší výber duchovného povolania.
„Kto nečíta, neváži si múdrosť, a kto si neváži múdrosť, ostane navždy hlúpy,“ povedal na stretnutí so spisovateľmi primátor Dubnice nad Váhom Jozef Gašparík, ktorý ocenil ich tvorbu a zároveň ich veľmi zasvätene zoznámil s históriou svojho mesta.
