PREČÍN. Červený kabát olemovaný kožušinou, čapica s brmbolcom či soby. To je obraz Mikuláša, ktorý začína vytláčať ten tradičný, slovenský. Niekde však tradícia pretrváva v pôvodnej podobe. Nuž a aj sprievod chodí v presne stanovený čas, teda 5. decembra večer. Tak je to aj v Prečíne.
Legenda o svätom Mikulášovi
Etnologička Petronela Rágulová z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici hovorí, že o postave svätého Mikuláša je známych niekoľko faktov. „Narodil sa v Patrase, dnešnom Grécku, niekedy koncom 3. storočia. Stal sa obľúbeným biskupom v meste Myra, ktoré leží v dnešnom Turecku. Tu vraj zachránil od prostitúcie tri dievčatá, ktorým do okien verejného domu hodil tri mešteky s peniazmi,“ približuje dávne legendy Rágulová. Dodáva, že týmto Mikulášovým činom sa dievčatá vykúpili a mohli viesť počestný život. „Z tejto legendy sa vytvoril vlastne zvyk dávať na svätého Mikuláša mešteky s darčekmi,“ vysvetľuje etnologička. V stredoveku bol svätý Mikuláš uctievaný ako patrón študentov. Na uliciach sa konávali veľkolepé študentské oslavy, kedy si spomedzi seba žiaci volili jedného vodcu. Toho obliekli do biskupského odevu. „Časom však, najmä cirkev začala kritizovať formu osláv, a tak mikulášske zvyky boli zredukované na obchôdzku Mikuláša, čerta a anjela,“ hovorí Rágulová. Masky chodili po dedine a štrngali zvoncami. Keď zaklopali na dvere, zvítali sa s rodinou. Najmenšie deti mali povedať naspamäť modlitbičku, básničku alebo zaspievať pieseň. „Keď sa prejavilo ako šikovné a úctivé, bolo obdarované orechmi, jabĺčkom alebo perníkom. Ak sa na dieťa rodičia sťažovali, dostalo halúzku alebo uhlie,“ dodáva Rágulová.
Zvyky udržiavajú študenti
Obchôdzka Mikuláša so sprievodom sa na konajú v niektorých obciach dodnes. V Prečíne na Považí sú ich hlavnými postavami tak ako aj v minulosti študenti. „U nás v obci je to tradícia, ktorá sa udržala, spolu s inými zvykmi, ktoré zachovávame počas roka. Na Mikuláša chodím konkrétne ja aj s kamarátmi už asi štvrtý rok,“ hovorí študent Ľubomír Šíp.
Odev
Aj odev majú študenti tradičný. Mikuláš albu z kostola, teda bielu košeľu siahajúcu až ku kotníkom a s dlhým rukávom. Na nej červené rúcho a na hlave biskupskú čapicu s krížom. Nesmie chýbať palica, ktorá je na konci stočená. Sprievod mu robí anjel s krídlami, no a tiež dvaja čerti v kožušinách s reťazami a zvoncami. Ich zjav a aj zvuk reťazí a zvoncov zvykne niektoré deti aj vystrašiť. „Niektoré plačú. Vtedy necháme čertov pred dverami a dnu do domu idem len ja s anjelom. Deti, samozrejme, nedostanú balíček len tak. Musia zaspievať, povedať básničku alebo modlitbu,“ hovorí študent Ľubo.
Prešli desiatky domov
Na pochôdzke po domoch sa vopred študenti s ľuďmi dohodnú. Idú len tam, kde si ich návštevu vyžiadajú. Záujem je však veľký. Sprievod nebýva len jeden. Tento rok boli v dedine dva. Pochodiť museli oba desiatky domov, tak mali naozaj čo robiť. Bez tejto tradície sa však adventný čas v Prečíne vraj nezaobíde.
Etnologička Petronela Rágulová takéto pochôdzky hodnotí ako uchovávanie tradícií, ktoré je dôležité. „Stále častejšie vidieť Mikulášov v červenom kožuchu a pod vplyvom reklám a premiešavania kultúr sa objavujú aj symboly sobov. Po dedinách však chodí sprievod, ktorý je odrazom pôvodných slovenských tradícií. Zobrazovanie postavy Mikuláša stále vychádza z pripomínania osoby biskupa,“ hovorí Rágulová.
