POVAŽSKÁ BYSTRICA. Už po ôsmykrát bolo možné nominovať organizáciu, inštitúciu alebo jednotlivca za jeho aktívnu snahu zlepšiť životné podmienky Rómov na Slovensku a za šírenie rómskej kultúryna ocenenie Roma Spirit. Zo 147 nominácií sa na slávnostné oceňovanie do budovy Slovenského rozhlasu v Bratislave, ktoré bolo 27. novembra, dostalo 21 nominantov z celého Slovenska. Dvaja aj z regiónu Považia.
O laureátovi v jednej z nových kategórii Roma Spirit rozhodla medzinárodná odborná porota. Oslovilo ju práve dielo Miloša Ráca, rómskeho sochára a maliara z Považskej Bystrice.
V kategórii, ktorá je nová
Po prvýkrát bolo odovzdané ocenenie v kategórii Kultúra, ktoré si prevzal Miloš Rác z Považskej Bystrice za umelecké stvárnenie života rómskej komunity prostredníctvom maľby, kresby a sochárskeho umenia. Ide o dielka plné emócií a fantázie. Umelecké zameranie je však predsa len trochu netradičné. „Išiel som do Bratislavy s malou dušičkou, či sa vôbec bude niekomu páčiť, čo robím. Nie je to totiž hudba a tanec, teda niečo celkom tradičné, čím sa prezentujú Rómovia, a čo sa vníma najviac aj vo svete. Chcel som však ukázať, že dokážeme robiť aj niečo iné,“ hovorí Miloš Rác.

Bez cieľa človek nežije
Rómsky umelec si spomína, že už keď sa jeho diela ukazovali počas krátkeho šotu pred toľkým publikom, bol veľmi šťastný a vyhlásenie za laureáta bolo ďalším veľkým prekvapením. „Bol som veľmi rád, že som zviditeľnil Považskú Bystricu aj náš rómsky národ,“ hovorí Miloš Rác.
Každý človek môže podľa neho v živote dosiahnuť, po čom túži. „Treba si však určiť nejaký cieľ, aj keď by sa zdal možno príliš vysoký. Dôležitá je však snaha. Možno dôjdete len do polovice, štvrtiny, no môže sa stať, že až do cieľa. Ak však nemá človek cieľ, nežije,“ hovorí rómsky umelec. Podľa Miloša Ráca si treba veriť a kráčať za svojím snom. Netreba to vzdávať, aj keď vás niekto odsúdi, pozerá sa cez prsty alebo ak príde nejaký nezdar. „Potom sa možno človek dostane z dielne v malej garáži na ocenenie Roma Spitit,“ hovorí s úsmevom Miloš.

Sochy majú priniesť úsmev
Miloš Rác získal ocenenie aj preto, že čo ponúkol ako rómsky umelec, bolo celkom iné, na čo boli doteraz ľudia zvyknutí. Jeho abstraktné obrazy i sochy provokujú ľudskú fantáziu, nútia človeka vidieť inak. Sochy zase skrývajú spleť ľudských pocitov. Má jednu takú, kde je pokope niekoľko tvárí. Ide o ľudí, ktorých stretával v detstve. Čo tvár, to iný výraz, iný osud a pocit.
Iná soška zvláštneho človiečika má veľké uši. Akoby sa vám prihovárala a pýtala sa - Čo mi to človeče hovoríš? Všetky tváričky vyvolávajú úsmev a dobrú náladu. Veselosť vyvolá určite aj namyslený ufón alebo hádajúci sa milenci.
Miloš hovorí, že jeho sochy majú byť lámačmi vážnych tvárí, ktoré občas nahadzujú ľudia aj zbytočne, možno, aby si za každú cenu držali odstup. Keď sa na sochy ľudia pozrú, má zasvietiť na ich tvárach úsmev. Vtedy je rád a jeho umenie splnilo svoj účel.