JASENICA. Obec sa v posledných rokoch rýchlo rozrastá, pribudlo a pribúda množstvo rodinných domov. Narastá tak aj počet mladých rodín a detí. V pláne je ešte ďalší rozvoj. Majú však veľký problém. Kapacita materskej školy nepostačuje, hoci sa priestory využívajú už na maximum.
Pri žiadostiach o dotácie od štátu skončili po čiarou, peniaze nedostali. Teraz je možnosť čerpať eurofondy. Kritériá sú však nastavené tak, že nie sú oprávnení podať si projekt na rozšírenie kapacity.
Veľké obmedzenie
Syn Jany Dubcovej môže byť v škôlke len do dvanástej. Mladá mamička hovorí, že viacerí rodičia by boli radi, keby sa materská škola rozšírila. „Matky to brzdí. Buď v tom, aby sa vrátili do zamestnania, ak sa im niečo naskytne, alebo v tom, aby si hľadali novú prácu. Pre mňa osobne je to veľké obmedzenie,“ hovorí.
Momentálne pracuje na dohodu, iná možnosť nie je. „O dvanástej musím v práci skončiť. Aj keby som dostala lepšiu ponuku, nič sa nedá robiť, musím sa prispôsobiť situácii. Uvítala by som mohla dieťa umiestniť v škôlke na celý deň,“ dodáva.
Rodičia pani Dubcovej ešte pracujú, takže tu sa na pomoc spoliehať nedá. „Aj svokor ešte pracuje. Jedine svokra by mi mohla pomôcť, ale má ďalšie štyri vnúčatá, ktoré chodí opatrovať, takže to už by asi nezvládla,“ opisuje situáciu v rodine mladá matka s tým, že pomôže jedine škôlka.
V Jasenici bývajú osem rokov, kúpili tu staršiu chalupu, ktorú si prerobili. Dcéra už chodila do tunajšej materskej školy, momentálne je prváčka. Teraz so synom má však mladá mamina problém.
Od januára musí nastúpiť, nevie, čo bude
Andrea Kyselová má šesťročného chlapca a druhý bude mať štyri roky v januári. Obidvaja sú v materskej škole zatiaľ len na pol dňa. „Ak by som nastúpila do práce, potrebovala by som, aby mi ich zobrali na celý deň. Dúfam, že to tak bude, lebo inak neviem, čo s nimi. Bola by som nerada, keby mi práca padla,“ hovorí pani Andrea.
Zaťažiť by musela starých rodičov. Nechce im však nechávať deti na starosti celý deň. Do januára má predĺženú materskú, potom už musí nastúpiť, inak jej hrozí, že o prácu príde. „Veľmi by mi to skrížilo plány. Nebolo by dobré ani to, aby išli do mesta, keby sme obaja s manželom pracovali na tri zmeny. Neviem, čo bude, ak nebude škôlka tu, bude to ťažké. Je to nevyhnutnosť,“ myslí si pani Andrea.
Mrzí ju, že musí odmietať
Riaditeľka Jarmila Bašová hovorí, že v roku 2003 prerobili priestory na jednotriednu materskú školu s herňou, teda triedou a menšou spálňou. „Samozrejme, k tomu sociálne zariadenie so štyrmi umývadlami a štyrmi WC. Bolo to určené pre 20 detí, čo bolo maximum,“ hovorí riaditeľka.
Potom prišiel rok, že bolo viacej záujemcov a hygiena dala do papiera na schválenie prevádzky klauzulu, že pri zvýšenom záujme zo strany rodičov o umiestnenie detí môže byť ešte jedna poltrieda. „V jednej triede 18 detí a v poltriede 10,“ vysvetľuje riaditeľka s tým, že časť detí musí tak ísť o dvanástej domov, lebo ležadlá sa vo väčšej miestnosti rozkladajú a nezmestia ich tam viac ako dvanásť. Takto fungujú už štvrtý rok. „Detí však stále pribúda, lebo v Jasenici sa neustále stavajú nové domy. Viaceré mamičky majú požiadavku, aby tu boli deti na celodenný pobyt, ale nemôžeme im vyhovieť. Musíme ich odmietať,“ hovorí riaditeľka.
Projekt rozšírenia materskej školy je vypracovaný. Jestvujúca budova by sa prístavbou rozšírila. Vznikli by dve triedy s celodennou prevádzkou.
Požiadavky sú podľa riaditeľky aj zo Stupného. „Pôsobím tu už štyridsať rokov. Je to ťažké, ak príde za vami niekto, koho ste mali ešte v materskej škole. Teraz sa rozhodol vrátiť do svojho rodiska, buď tu postavil dom alebo opravil rodičovské, či k nemu pristavil, a ja musím povedať, aby išiel inde,“ hovorí riaditeľka.
Rozvoj a potreba miest v materskej škole
Starosta obce Richard Pekar vysvetľuje, že ich obec je špecifická. V posledných rokoch sa veľmi rozvíja. „V roku 2000 sme mali 930 obyvateľov a teraz máme 1110, takže je tu nárast asi 20 percent. Súčasné zastavané územie obce je 35 hektárov a na ďalšie roky je v územnom pláne schválených ďalších 45 hektárov, čo je vlastne 1,3 násobok obce,“ opisuje starosta.
Narastá počet mladých ľudí, aj detí. „Pociťujeme ako nutnosť rozšíriť priestory, kde je materská aj základná škola. Iné priestory, ktoré by slúžili na tieto účely, sa adaptovať nedajú. Vláda deklarovala zvyšovanie zaškolenosti detí v pred-školských zariadeniach a v súvislosti s tým, že bude poskytovať financie na rozšírenie kapacity materských škôl,“ hovorí starosta.
Najprv tesne pod čiarou, teraz sú neoprávnení
Žiadali o štátne dotácie, no neboli úspešní. „V druhom kole sme však skončili prví pod čiarou,“ pokračuje.
Teraz je aktuálna výzva z operačného programu z IROP v rámci eurofondov na rozšírenie kapacity materských škôl. „Zostali sme nemilo prekvapení, pretože kritériá boli nastavené tak, že nie sme oprávnení podať si projekt na rozšírenie,“ sťažuje sa starosta.
Dodáva, že do hodnotiacich kritérií sa bral predovšetkým počet nevybavených žiadostí na umiestnenie, počet detí do päť rokov v obci a počet súčasných miest. „Nás rátajú, že máme súčasný počet 30, a vôbec nerozlišujú, či je to poldenná alebo celodenná prevádzka, čo je paradoxné, pretože jedným z cieľov zvyšovania kapacít bolo, aby matky detí mohli ísť do práce. Ak majú deti v škôlke do dvanástej, do práce však ísť nemôžu,“ opisuje situáciu Pekar.
Na dedine je to inak
Problém je tiež, že v Jasenici nemajú žiadosti evidované. „Sme obec, ľudia sa tu dobre poznajú a riaditeľka škôlky vedela jasne ľuďom povedať skôr, ako si dali prihlášku, či ich vezme alebo nie, tak ju nedávali. Mestá to robia byrokratickejšie, zozbierajú žiadosti, a potom posielajú vyjadrenia. Teraz sú vo výhode,“ hovorí Pekar s tým, že majú určite aj žiadosti ľudí z obcí.
Stanovisko hygieny, že prekračujú kapacity, podľa starostu tiež nikoho pri výbere nezaujíma. „Snažili sa možno nájsť štatisticky objektívne kritériá. No výsledok je taký, že keby sme sa nesnažili riešiť situáciu, ale by sme len zbierali a evidovali žiadosti a neskôr dokladovali, že nevieme vyhovieť, boli by sme super. Sme v podstate potrestaní, že sme sa snažili riešiť problém svojich obyvateľov a vytvorili sme možnosť poldenného pobytu,“ doplnil starosta.
Ďalšie dosahy
Problém s nedostatkom miest v materskej škole vníma starosta ako vážny a zásadný, lebo keď nie sú schopní poskytnúť základný servis, ktorí ľudia prirodzene od miesta bydliska očakávajú, hrozí nelichotivý stav. „Mohlo by sa stať, že budeme len nocľahárňou, kde si ľudia postavia dom, ale ich život sa bude odohrávať niekde inde. Tiež uberáme obyvateľom jednu z možností, ako sa začleniť do komunity obce. Z hľadiska života celej obce to je zlý vývoj,“ konštatuje starosta.
Chce problém riešiť, ale rozpočet obce nie je taký, aby si mohli dovoliť z vlastných prostriedkov škôlku rozšíriť.
Ministerstvo
Z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sme získali vyjadrenie, že výzva je nastavená na základe jasných a objektívnych kritérií. „A to je počet nevybavených žiadostí alebo potenciál nárastu detí do budúcnosti. Naším cieľom je zvýšiť počet miest v materských školách tam, kde je to najpotrebnejšie. Dáta nám poskytli vyššie územné celky a krajské mestá, s ktorými veľmi úzko spolupracujeme a rozhodne obciam odporúčame, aby si v tejto veci viedli jasnú evidenciu,“ uvádza sa v stanovisku.
Stanovisko Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť
Ctibor Košťál, riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, hovorí, že štát by mal garantovať všetkým deťom miesto v materskej škole. „To sa ale nedeje,“ konštatuje Košťál. To potom vytvára podľa neho napätie a nespokojnosť obyvateľov. „Tiež by sa nemali obce či mestá rozširovať, ak nie je zabezpečená základná infraštruktúra, aj keď tlak na to, aby sa stavalo, je určite veľký a je ťažké ubrániť sa mu,“ hovorí. To je podľa neho pravdepodobne aj problém Jasenice.
„Čo sa týka systému vyhodnocovania pre prideľovania financií z grantu v rámci programu na rozširovania materských škôl, neviem, ako celkom fungoval. Ale ak sa stalo to, čo spomína starosta obce, podmienky neboli správne nastavené. Mali sa definovať jasnejšie a vytvoriť by bolo možno dobré rôzne kategórie,“ hovorí Košťál s tým, že minimálne by sa mali inak vyhodnocovať obce a inak mestá. „Šanca na zmenu pravidiel je však malá. Obec by sa mala možno poobhliadnuť po iných, aj alternatívnych formách starostlivosti,“ dodáva Košťál.
