Najlepšie je vraj vyrezať ho za splnu, aj sa s ním čarovalo

POV. BYSTRICA/ PÚCHOV. Tento rok je poznamenaný návratom k tradíciách. Stále väčší záujem je aj o živé vianočné stromčeky. Niekto si ho kúpi a rád je, ak je slovenský. Na trhoch sa vždy rýchlo rozpredajú. Iný si ho najradšej sám aj vyreže. No a v Lazoch pod Makytou netreba ani chodiť ďaleko, čo je fajn, ak máte malé deti a chcete, aby zažili peknú predvianočnú atmosféru. Aj výzdoba stromčekov sa vracia do minulosti, v trende je všetko tradičné a prírodné.

Smreky z prerezávky

Sadáme do terénneho auta a o chvíľu sa už driapeme zasneženou, zľadovatenou cestou do hôr za Hornou Marikovou. Občas, hlavne v zákrutách, nás hodí doprava či doľava. Asi po pätnástich minútach zastavujeme pod strmým kopcom porasteným smrekovou mladinou. „Sme v lokalite Kostrbovce,“ vysvetľuje Juraj Slávik z Mestských lesov Považská Bystrica s tým, že v týchto miestach idú robiť prerezávku. Lesníci ich robia v marikovských horách každý rok, a to niekoľkokrát. Je to potrebné, aby mali stromy dostatok miesta pre ďalší zdravý rast. „Prerezáva sa asi na päťdesiatich hektároch, a to v mladinách do dvadsať rokov. Vždy si necháme nejakú plôšku aj na prípravu vianočných stromčekov, teda na zimu,“ vysvetľuje Slávik.

Treba za nimi vysoko. (zdroj: BERKO)

Cesta „ožinou“ nie je nič príjemné

Štyria chlapi sa púšťajú s pílou hore strmým brehom. V meste sa udržali zo snehu už len kde-tu biele fľaky. V marikovských lesoch je ho však ešte statočne, miestami aj pol metra. „Ťažko sa ide touto ožinou,“ hovorí jeden z chlapov. Myslí tým terén porastený malinčím, ostružinou a vysokou trávou.

Pod snehovou perinou nevidieť ani jamy, a tak, ak vás nezastaví pichľavý poplaz, o ktorý sa vám zachytí noha, a ak náhodou zle stúpite, prepadnete sa do mokrého snehu až po kolená. Potom sa vám ešte nohy šmyknú na kameňoch, ktorých je tu tiež dosť. Stúpať hore strminou nie teda žiadna slasť.

Za deň asi päťdesiat

Partia sa po chvíli rozdeľuje. Dvaja idú naľavo, ďalší na druhú stranu. Mariánovi Holému sa jeden stromček aj pozdáva. Otrasie ho a nič. „Z diaľky vyzerá stromček aj dobre, lenže potom prídete k nemu, otrasiete ho od snehu a zistíte, že je príliš riedky. Treba nájsť iný,“ hovorí s tým, že sa veru dosť nachodia. Za deň ich musia pripraviť päťdesiat. Nemôžu pritom vyrezať tie najurastenejšie, keď ide o prerezávku, ale také, ktoré iným prekážajú. Zároveň musia aj trochu vyzerať, lebo by sa ťažko predali. Po dvoch hodinách chodenia majú nahotovených dolu na ceste, kde pre ne príde auto, desať. Chlapi sa smejú, že do včera je ešte ďaleko. Vyrážali skoro ráno, keď už bolo ako – tak vidno.

Koho tento krásny stromček poteší? (zdroj: BERKO)

Záujem je veľký

Mestské lesy pripravia pre obyvateľov na vianočné trhy každý rok sto až stodvadsať stromčekov. Sú to smreky, iných ihličnatých stromov je v lesoch Hornej Marikovej málo.

„Názory na to, kedy vyrezať stromček, sa rôznia. My ich extrémne skoro nepripravujeme. Robíme to tak maximálne dva týždne pred sviatkami,“ vysvetľuje Peter Stoklasa, riaditeľ Mestských lesov s tým, že je o ne vždy veľký záujem. Z roka na rok väčší.

Patrí do pivnice

Peter Stoklasa hovorí, že ak chceme, aby stromček vydržal čo najdlhšie, je dôležité, ako ho uskladníme. „Strom sa vyrubuje pri teplote mínus sedem, osem stupňov Celzia a nie je vhodné ho hneď preniesť do teplej miestnosti. Veľmi rýchlo by vyschol a opadal. Musí ísť do priestorov, kde nie je veľmi teplo, najlepšie do pivnice. Tak sa postupne prispôsobuje prostrediu v byte,“ vysvetľuje Stoklasa. Stromček nie je príliš vhodné dať ani na balkón, hlavne, ak sú mrazy. Smrek sa tiež odporúča osadiť do stojana s vodou. Vydrží dva až tri týždne.

Naj je vraj rezať za splnu

Niekto si stromček ide kúpiť na vianočné trhy, iný si ho sám aj vyreže. Vybrať sa poň do lesa aj s malými deťmi je zážitok. Ak využijete možnosť, ktorá sa ponúka v Lazoch pod Makytou, nemusíte pri jeho hľadaní navyše prejsť kilometre. Krásne kúsky nájdete v lesíku kúsok za chalupami, kde ich Ján Marciňa pestuje už roky. „Ľudia ku nám chodia na živé stromčeky aj tento rok hodne,“ hovorí pán Marciňa. Dodáva, že sa dokonca tento rok stretol aj so zaujímavosťou, keď si výrub niektorí presne načasovali. „Prišli totiž za splnu mesiaca a tvrdili, že keď stromček vyrežú v tomto čase, vraj tvrdo zaspí a prebudí sa až na vianočné sviatky. Bude potom dlho v dobrej kondícii a pekný,“ usmieva sa Ján Marciňa.

Pekný predvianočný zážitok

Na stromčeky k Mrciňovcom chodia aj ľudia s malými deťmi. „Tatko či dedo zoberie pílku a vyberú sa spolu s deťmi do lesa. Malí sa tešia, že môžu nájsť stromček, aký sa im páči. Majú dvojitú radosť, zo stromčeka, ktorí si vybrali aj z darčekov,“ hovorí Marciňa. Určite to má svoje neopísateľné čaro. Najviac majú u Marciňov nasadených strieborných smrekov pichľavých, nechýbajú ani borovice. Jedliam sa veľmi nedarí. „Musel som urobiť aj ohrady, aby som stromčeky ochránil pred divou zverou. Jelene však rozbijú aj toto, ak sú hladné. Takže sa mi stalo, že som vysadil po 1000 až 1500 kusov jedlí a na jar nebolo z toho nič. Chutí im to, požrali mi ich. Urobili mi to aj ovce, ale s borovicami,“ hovorí Marciňa. Pichľavé smreky im, našťastie, veľmi nevoňajú. Ako vianočné stromčeky sú však dobré. Sú iné ako smreky, ktoré bežne rastú v lesoch, viac živicové. „Podobne, ako borovica. V teple, keď zaschnú a pustia živicu, ihličie dlho vydrží, neopadá tak skoro,“ vysvetľuje pestovateľ. Prvé stromčeky sadili v Lazoch pod Makytou v roku 1993, bolo to asi 3500 kusov. Potom už len postupne dosádzali.

Umelý sa živému nevyrovná

V lesíku na Lazoch sme stretli aj neskoro popoludní, už za šera, partiu ľudí. Ján Bobák chodí na živý stromček každý rok. „Sem alebo aj do lesa. Máme každý rok len živý. Vtedy to doma pekne vonia, to pri umelom nemáte,“ vysvetľuje.

Marta Gašparková hľadala v lesíku ten svoj trochu dlhšie. Nakoniec sa predsa len pošťastilo. „Máme drevenú chalupu a tam patrí predsa len živý stromček. Mávame ho niekedy až do fašiangov. Naozaj vydrží. Umelý stromček sa sem nehodí, je to tradičná víkendová chalupa. Trávime tu každé Vianoce,“ vysvetľuje. Spolu s mamou bol aj syn Daniel, ktorý prezradil, že babka máva umelý, ale živý je niečo celkom iné. Na stromček prišiel aj pán Radoslav. Nejaký čas, keď boli jeho chlapci celkom malí, mávali doma aj umelý stromček. „Neskôr, ako podrástli, nevedeli si Vianoce predstaviť bez toho, aby sme si nevybavili povolenku a nešli do lesa na živý stromček. Patrilo to k Vianociam. Bola to taká chlapská časť príprav na sviatky. Spolu s kupovaním a čistením kapra a zberom imela. Aj pre to sa odjakživa štveráme na jedle sami, nikdy ho nekupujeme, “ prezradil pán Radoslav.

Aj tradičná výzdoba

Návrat od umelých stromčekov k živým, je návratom k tradíciám. Prírodné a veľmi tradičné sú aj tohtoročné trendy v ich zdobení. „Nepoužíva sa už organza, teda látka na výzdobu. Tento rok sú in vyslovene prírodné veci. Napríklad šišky, veľmi trendové sú aj figúrky lesných zvierat, sovy, jelene, veverice, vtáčiky a rôzne iné zvieratá, ktoré žijú v našich lesoch. Toto teraz vyhľadávajú ľudia v aranžmánoch,“ hovorí floristka Silvia Pavúrová.

Dodáva, že veľký boom zažívajú hlavne drevené ozdoby. Z farieb letia zemité, prírodné. „Vracajú sa aj ručne maľované guľky s tradičnými motívmi,“ dodáva floristka. Je to jednoducho návrat ku koreňom. „Treba možno zájsť k babke či prababke na povalu a určite by sa niečo našlo aj tu, nejaké staré ozdoby,“ hovorí s úsmevom Silvia Pavúrová.