Kniha Umenie lásky je vašou prvotinou. Kde ste čerpali inšpiráciu?
– Láska. To slovo na päť písmen, ktoré má neuveriteľnú moc. Kontext lásky ma zaujímal aj z historického hľadiska. Kvôli či “vďaka” nej sa prelievala krv, viedli vojny, ktoré formovali zemepisné súradnice, už mocní monarchovia hazardovali s jej nevinnosťou. Koľko zakázaných, neopätovaných, zatracovaných, historických lások, ktoré inšpirovali budúce generácie, existovalo? Tých dotykov s láskou bolo mnoho a mali veľa foriem. Kniha Umenie lásky je akýmsi návratom k tej pravej a čistej láske, ktorá možno dnes už nie je toľko v móde, ale pre mňa osobne znamená jedinú a pravú hodnotu. Veličinu, na základe ktorej môžete merať a stavať.
Sú v nej zachytené aj vaše skúsenosti?
– Myslím si, že každý autor, ktorého objektom je láska, si mnohé veci musí prežiť na vlastnej koži. Aby celý ten kokteil emócií vedel zhmotniť na papier. Ten samotný podnet prišiel odo mňa, ale okolo mňa je more zaujímavých príbehov, ktoré stoja na zamyslenie. A práve teraz, kedy mám pocit, že tej lásky a všetkých tých magických vecí okolo nej je čoraz menej, chcela som poukázať na to, že tá životná predsa len existuje. Nájde si vás a vy už nikdy nebudete ako predtým.
Ako ste ju tvorili?
– Môj knižný debut vznikol veľmi spontánne. Prežívala som vtedy nie veľmi šťastné obdobie po všetkých stránkach, nielen emocionálnej. V jeden večer som si zobrala notebook a začala som si písať svoje myšlienky. Stal sa z toho doslova denno-denný rituál. Pomáhalo mi to. Dnes to s odstupom času volám, že to bola akási terapia. Tých textov pribúdalo a vtedy som sa začala pohrávať s myšlienkou, že by z toho mohla vzniknúť dobrá kniha so silným príbehom. Začala som na nej intenzívne pracovať, niekedy som bola takmer 24 hodín za notebookom, úplne ma to pohltilo. Písala som väčšinou večer a bolo obdobie, kedy som sa od toho nevedela odpútať a išla som si ľahnúť o 8 ráno. Bolo to veľmi špecifické obdobie, veľmi produktívne. O to viac si tú knihu cením, pretože čitatelia vycítili, že to nie je len akýsi výplod mojej fantázie.
Kniha sa dostala na pulty koncom júna. Už sa k vám dostali reakcie na ňu?
– Samozrejme. Doteraz dostávam veľmi veľa pozitívnych ohlasov. Mnohé ženy mi píšu, ako veľmi ich tá kniha ovplyvnila, že ju doslova zhltli za dva dni a už sa nevedia dočkať ďalšej. Je to ten najkrajší feedback, aký môžete dostať. Teší ma, keď vidím, koľko žien sa s mojou knihou fotí na instagrame a dáva komenty, ktoré vás priam hrejú na srdci. Tie ženy sú reálne, presne, ako ten príbeh, v ktorom sa nájde snáď každá z nás.
(zdroj: ARCHÍV JM)Máte už námet na ďalšiu knihu?
– Priznám sa, že ešte týždeň po krste mojej knihy som nevedela, aká ďalšia kniha vyjde z môjho pera. Premýšľala som, kde svoj ďalší román posuniem. Ale po tom, ako som začala dostávať tie pozitívne reakcie, kde takmer každá končila otázkou, kedy bude dvojka, som si povedala, áno. Ten príbeh má síce svoju bodku, ale nie koniec. Nechcem predbiehať s jej vydaním, chcem, aby to bolo opäť veľké a silné. Rada by som ju však v kníhkupectvách videla už budúci rok. Verím, že aj vďaka vydavateľstvu Ikar, v ktorom mi neskutočne verili a podporovali od začiatku, sa mi to podarí.
Prezraďte niečo aj o sebe. Známa ste ako superstaristka, ale aj finalistka Miss Universe, či moderátorka televízie, novinárka. Ktorá činnosť Vás najviac zaujala a najviac dala do života?
– Narodila som sa v Trenčíne, ale svoje detstvo som prežila v Nemšovej, v najmladšom meste na Považí. Trenčín a okolie je nádherný kraj, som vďačná za to, že som mohla prežiť svoju krehkú časť života práve tu. Vyštudovala som žurnalistiku a mediálnu komunikáciu na Univerzite Komenského v Prahe, kde som takmer päť rokov žila. Modelingové obdobie vystriedal mediálny svet, ktorý ma úplne nadchol. Vedela som, že toto bude moje profesné smerovanie. Práca vo Fashion TV Czech&Slovak mi dala možnosť spoznať mnoho zaujímavých ľudí, navštíviť exotické krajiny, dostať sa na miesta, kde som sa ako normálny človek nedostala. Z toho extrovertného sveta som sa však na chvíľu stiahla a začala som sa venovať písaniu, v ktorom vidím svoju budúcnosť.
Čomu sa venujete v súčasnosti?
– Intenzívne pracujem na pokračovaní knihy Umenie lásky 2. Už mám takmer celý príbeh vo svojej hlave. Viem, ako to skončí. Viem, kto bude milovať koho a prečo. Viem, aký význam dám onej či osudovej láske. Je to hra. Krásna. Zaspávam s tým príbehom. Zosobnila som si ho možno viac, ako je normálne, o to viac si myslím, že bude autentický. Každý deň sú ľudia okolo mňa inšpiráciou, o ktorej ani nevedia. Okrem toho pôsobím v mediálnom vydavateľstve ako redaktorka a publikujem články zamerané na lifestyle a vzťahy.
Blížia sa najkrajšie sviatky roka. Aké sú tie naj Vianoce pre vás? Čo je najdôležitejšie v tomto období?
– Vianoce sú naozaj pre mňa najkrajším sviatkom v roku. Nakoľko som z veľkej rodiny, vždy sme ich intenzívne prežívali. Do dnešného dňa si pamätám nezabudnuteľnú vôňu maminej kuchyne a najmä teplo domova. Ozdobovanie stromčeka, zabíjanie kapra vo vani, rozprávky, vianočné prejedanie, polnočná omša… To všetko som milovala. Dnes je to už iné a každý z mojich súrodencov má svoju vlastnú rodinu, takže je logisticky náročné stretnúť sa na Vianoce. Ale to by boli asi pre mňa tie najkrajšie Vianoce. Mať opäť všetkých pokope už aj s ich deťmi. Len neviem, kde zoženiem taký dlhý stôl :-). Čaro Vianoc je predovšetkým o rodine, o ľuďom, ktorých milujete.
Máte doma nejaké tradičné recepty? Prezraďte nám aspoň jeden.
– Vždy som bola závislá na vanilkových rožkoch. To bola moja sladká droga. A potom mamin domáci vaječný koňak. Ešte nikdy a nikde som nepila lepší. Myslím, že ten recept je ešte od môjho milovaného deda. Viem, že každá rodina ho pripravuje inak. U Mutňanských je to nasledovne: 25 dkg práškového cukru, 4 žĺtky, 1 vanilkový cukor, 1 kondenzované mlieko a vodka. Je to ľahké :-) a nezabudnite ho robiť s láskou!
Na ktoré Vianoce si najradšej spomínate?
– Spomínam na každé Vianoce, kedy sme boli celá rodina pokope. Veľmi si tie chvíle vážim. Dnes už je každý z nás “roztrúsený” po svete, takže je veľmi ťažké skĺbiť aktivity celej rodiny.
Aký darček vás najviac v detstve potešil?
– Bude to znieť detsky a naivne, ale asi prvá a zároveň pravá Barbie od Matella. V tej dobe ju bolo zohnať takmer nemožné. A pamätám si, že v istom období som milovala Spice Girls a moji súrodenci mi zohnali Barbie Mel B priamo z Ameriky, kde boli navštíviť našu rodinu, takže si viete predstaviť, ako moje srdce podskočilo. Bola som nadšená. Samozrejme, v tom čase som ešte stále žila magickou rozprávkou, že darčeky nosí Ježiško. Naši mi zriadili domček z papiera, ktorý bol nebesky označený “Pošta pre Ježiška”. Tam som napísala len jednu vec, po ktorej som najviac túžila. A to bola Mel B. Bolo to úžasné. Myslím si, že každé dieťa by malo žiť v tomto čarovnom duchu.
A ešte trochu o novoročných predsavzatiach. Dávate si ich? A darí sa ich aj plniť?
– Priznám sa, že som si ešte nikdy nedala žiadne novoročné predsavzatie. Možno mi to nebude nikto veriť, ale naozaj som k tomu nemala žiadny vzťah. Skôr som ten typ, ktorý na konci roka bilancuje, pozastaví sa nad tým, čo boli moje osobnostné či pracovné pády aj vrcholy, kde som urobila chybu alebo čo sa mi na druhej strane podarilo. A nikdy, nikdy nezabudnem POĎAKOVAŤ. Rodičia mi naozaj vštepili výchovu, na ktorej budem stavať aj pri mojich deťoch a som im za to veľmi vďačná. Pretože všetko, čo máme, nemôžeme brať ako samozrejmosť.
Autor: VÁ
