„Keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že budem žiť v Číne, tak sa iba pousmejem a zaťukám mu na čelo. No opäť sa raz potvrdilo staré známe nikdy nehovor nikdy, začína svoje rozprávanie sympatická Zuzka.
„S manželom sme obaja Dubničania žijúci v Českej republike, v meste Jihlava, kde sa nám narodil aj náš syn Patrik. Manžel pracuje pre zahraničnú firmu, ktorá poskytuje svojím zamestnancom rozvoj a ďalšie vzdelávanie aj na medzinárodnej úrovni. A tak jedného dňa prišiel domov z práce s ponukou vycestovať s celou rodinou do zahraničia. Najskôr sme zvažovali pracovné príležitosti v rámci Európy, ale na odporúčanie manželovho kolegu a jeho rodiny, ktorí sú aj naši dobrí priatelia, sme sa rozhodli stráviť najbližšie tri roky v Číne,” pokračuje Zuzka.
Spolu so svojou rodinkou teraz žije v meste Nanjing, ktoré má viac ako 8 miliónov obyvateľov.
Bez kapra a so slivovicou
Rodinu Paškovcov čakajú prvé Vianoce ďaleko od domova, rodiny a priateľov. „Napriek tomu budú prebiehať veľmi podobne, no o sedem hodín skôr,” smeje sa Zuzka.
„Stromček a vianočnú výzdobu sme si urobili na prvú adventnú nedeľu. Bolo to skôr, ako sme zvyknutí z domu, ale nakoľko Číňania Vianoce neoslavujú, tak tu chýba duch Vianoc. Či už v uliciach, alebo v obchodoch,” prezrádza mladá mamička.
„Na Štedrý deň sa snažíme dodržiavať post a nejesť mäso. Od rána nám budú vyhrávať vianočné pesničky. O 17. h si sadneme k prestretému štedrovečernému stolu a pomodlíme sa. U nás je zvykom pri prestieraní dať pod každý tanier šupiny z kapra a po večeri ich vložiť do peňaženky, aby sme počas nasledujúceho roka netrpeli núdzou. Avšak kapra tu v Číne nezoženiem, tak skúsime šupinky z inej ryby. Po modlitbe si pripijeme domácou slivovicou zo Slovenska. Následne si natrieme oblátku s medom a cesnakom a po nej si vychutnáme kapustnicu. Keďže kapra nezoženiem, budeme mať lososa a filety z tilapie so zemiakovým šalátom.”
Tak, ako na Slovensku, aj v Číne si rodinka po večeri pôjde rozbaliť darčeky a pozrieť si rozprávku Tri oriešky pre Popolušku, bez ktorej si nevedia Vianoce predstaviť. „Pri tom si pochutnáme na vianočných koláčikoch, ktoré sme si tu medzi sebou povymieňali s ostatnými mamičkami. S hrdosťou prehlasujem, že po našich slovenských koláčoch sa tu len tak zaprášilo, na druhej strane, my sme si veľmi nepochutili,” úprimne dodáva Zuzka.
Bez rodiny a priateľov
Číňania Vianoce neoslavujú. Pre nich je najväčší sviatok roka Čínsky nový rok, a ten je na konci januára. S vianočnou výzdobou mala slovenská rodinka menšie problémy. „V obchodoch s dovážaným tovarom sa dajú kúpiť nejaké vianočné ozdoby a dekorácie, ale popravde, nie je veľmi z čoho vyberať. Na moje prekvapenie sa tu ale v jednej zahraničnej pekárni dali zohnať vianočné zákusky,” povedala Zuzka a dodala, čo im bude najviac chýbať.
„Najviac zo všetkého nám chýba rodina a priatelia. Obzvlášť počas Vianoc to bude pre nás ťažké. Ale určite využijeme možnosť vidieť sa cez skype, a tak na Štedrý deň budeme spolu aspoň takto na diaľku. Jednoznačne nám v Číne bude chýbať aj sneh. Momentálne sa teploty pohybujú okolo 15 stupňov, takže pre nás taká príjemná jeseň. Z materiálnych vecí nám tu určite chýba niečo také ako bryndza, alebo tvaroh, a tak, keď v lete prídeme do Dubnice na prázdniny, budú nás vítať bryndzovými haluškami.”
Využívajú pantomímu
Mladá rodinka je v Číne od marca. „Zvykli sme si celkom rýchlo, ale priznávam, že začiatky boli ťažké. Prekonať jazykovú bariéru a naučiť sa orientovať v takom veľkom meste. Číňania nepoznajú pravidlá cestnej premávky, a ak aj náhodou poznajú, tak ich vôbec nedodržiavajú. V Číne stále žije veľmi málo ľudí, ktorí rozprávajú anglicky, tak sme nútení učiť sa po čínsky. Ale vo veľkom využívame pantomímu a prekladové slovníky z aplikácií v telefóne,” smeje sa Zuzka.
Číňania sú veľmi priateľskí, dobrosrdeční a za každú cenu sa snažia robiť toho druhého šťastným. „Na druhej strane, Číňan nikdy nepovie priamo nie, čiže, aj keď na vašu otázku prikývne hlavou, nemôžete si byť istý, či vám rozumel a či vlastne chápe, čo od neho chcete. Sú veľmi súťaživí a celý ich život je o tom byť lepší. Zabezpečiť deťom dobrú školu, ktorá im zabezpečí lepšiu prácu v budúcnosti a peniaze pre celú rodinu,” vysvetľuje mladá Dubničanka, ako to funguje v Číne.
Má to aj svoje výhody
„Žijeme tu v komunite ľudí z celého sveta, ktorí rovnako vycestovali zo svojich domovov za prácou. Sme všetci na rovnakej lodi. Postupne si vytvárame medzinárodné priateľstvá a učíme sa o iných kultúrach a ich tradíciách. Spríjemňujeme si spoločné chvíle organizovaním spoločenských podujatí a výletov. Náš syn Patrik tu navštevuje medzinárodnú škôlku, kde sa rozprávajú po anglicky a učia sa po čínsky. Učiteľky sa pomocou hry snažia rozvíjať kreativitu detí. Veľmi sa mi páči, ako tu budujú vzťah detí k čítaniu knižiek. Pravidelne navštevujú školskú knižnicu, kde si spoločne čítajú a každý týždeň si nosia domov knižku, ktorú si potom spoločne čítame doma,” opisuje Zuzka.
Život tak ďaleko od domova nie je ľahký. Prináša však so sebou určité výhody, ktoré pomáhajú prekonať smútok za rodinou a priateľmi, ktorý je počas vianočných sviatkov určite ešte väčší.
„Nie je to jednoduché, ale všetko je tak, ako má byť. Budeme sa snažiť prežiť čo najtradičnejšie Vianoce, aj keď sme ďaleko od Slovenska. Všetkým doma prajeme pokojné prežitie vianočných sviatkov, užívajte si pohodu a blízkosť rodiny a priateľov, pretože to je to najdôležitejšie,” uzatvára svoje rozprávanie Zuzka.
