Najprv sme sa stretli dva dni pred odletom a na Michalovi nebola badať nervozita či tréma a ochotne odpovedal na naše otázky.
Čo predchádzalo účasti na MS?
- Predovšetkým tvrdá práca a odriekanie. Kulturistike sa venujem od štrnástich, keď sme si s chalanmi urobili v Šebešťanovej v pivnici domu sami posiľňovňu. Všetko sme sami pozvárali a začali cvičiť. Sedem rokov som bol samouk, chodil som pravidelne cvičiť, ale nemal som trénera a všetky poznatky som získaval z časopisov alebo videa. Až vlani mi vo fitku povedali, že vyzerám dobre a nebolo by na škodu vyskúšať konečne nejakú súťaž. Na jar roku 2015 som išiel premiérovo na juniorské majstrovstvá Slovenska do Hnúšťe, kde som vyhral. Zlatá medaila z prvej súťaže ma motivovala a vedel som, že iba s ňou sa neuspokojím a chcem dosiahnúť oveľa viac.
Bolo jednoduché dostať sa do reprezentácie?
- Po zisku titulu som si dal ročnú súťažnú pauzu, no usilovne som cvičil ďalej, ale stále bez osobného trénera. Na jar toho roku som išiel opäť na slovenský šampionát do Trenčína, kde sa mi podarilo obhájiť titul a získať druhé zlato. Na základe tohto výsledku ma nominovali na májové majstrovstvá Európy do španielskej Santa Susanny, čo je mestečko neďaleko Barcelony. Nevedel som, čo môžem od svojho medzinárodného debutu čakať, no rozhodne som nechcel sklamať. Spomedzi štrnástich kulturistov som sa prebojoval do šesťčlenného finále, a keď som nebol medzi prvými dvoma vyvolanými, zacítil som medailovú šancu. Bohužiaľ ako ďalšieho vyvolali mňa, čo znamenalo štvrtú priečku. Bol to zmiešaný pocit na hranici úspechu a sklamania.
Svetový šampionát je najvyšší level, ako sa Ti podarilo nominovať sa?
- Ak som chcel ísť vyššie, potreboval som trénera. V auguste som oslovil som známeho a veľmi dobrého úspešného reprezentanta Petra Kováča z Prievidze, ktorý bol ochotný sa mi venovať. S odstupom času to hodnotím ako veľmi dobrý krok, aj keď nie sme spolu stále. Konzultujeme veci na diaľku, raz za dva týždne idem za ním, skontroluje moju formu. Niekedy iba konzultujeme, inokedy aj trénujeme. Vždy mi poradí niečo nové, ukáže nové techniky a vďaka tomu napredujem. Od prázdnin som sa zúčastňoval reprezentačných zrazov, kde nás sledovali tréneri a postupne s blížiacim sa termínom šampionátu sa stavy redukovali.
Pomohla mi aj účasť na Tatranskom pohári v Poprade, kde som súťažil medzi mužmi a skončil som druhý za majstrom sveta Vargom. Pre mňa ako juniora to bol skvelý výsledok. Nasledovala Veľká cena Dubnice, kde som vyhral a po skočení ma zavolal reprezentačný tréner, aby mi oznámil, že som nominovaný do Dominikánskej republiky. Mal som veľkú radosť a bol som rád, že tréningová drina nebola márna.
Čo pre Teba kulturistika znamená, neuvažoval si aj o inom športe?
- Ako chlapec som hrával v Šebešťanovej oblastnú futbalovú súťaž a bol som najlepším strelcom v žiackej kategórii. Futbal však nebolo to pravé, rád pracujem na sebe a v kulturistike som sa našiel. Súťažím za Eurosport team Považská Bystrica, no pripravujem sa v považskobystrickom Vitale, kde mám veľmi dobré podmienky, za čo som vďačný. Nerobí mi problém trénovať samému, mám sparringpartnerov, ale nie stálych. Aj na pretekoch nehodnotím súperov, iba čakám na výsledky, dôležitá je pre mňa vnútorná spokojnosť z dobre vykonanej práce, ktorú vidno.
Kulturistika je odriekanie, nerobí Ti problém zvládať všetky úskalia?
- Vie, čo chcem, to je základ. Okrem trénera mi veľmi pomáha Rasťo Bohunský, ktorý min pomáhal s jedálníčkom. Strava je dôležitá, najmä tento rok bol pre mňa vyčerpávajúci, pretože som súťažil nielen v jarnej sezóne, ale aj v jesennej, takže som s výnimkou niekoľkých dní nestále v diéte. Základom mojej stravy je ryža, kuracina, ryby, vajíčka na tvrdo, pečivo vôbec, cestoviny iba bezvaječné. Zelenina bez obmedzenie, ovocie musím v závere prípravy pred súťažou úplne vynechať. Samozrejme žiadne sladkosti, či alkohol, môžem si dovoliť jedno pivo v medzisezónnom období. Vodu pijem bez obmedezenia, pri zhadzovaní hmotnosti mi pomáha káva. Ak mám čas, varím si sám, keď je toho veľa, navarí mama. Nemám problém jesť svoje jedlo pri stole s rodinou, ktorá má pre mňa nedostupné dobroty, podobné je to aj v práci, kde kolegovia často vytiahnu špecialitu, ktorú nesmiem. Problém mi to nerobí.
Nájdeš si aj chvíľu na nejakého koníčka?
- Vôbec, som zamestnaný, pracujem na tri smeny, našťastie mi v práci vedúci vychádza v ústrety. Okrem práce je to tréning, v závere prípravy je to dvakrát denne hodinu až hodinu a pol, inak raz denne. Na koníčky mi čas neostáva, možno, keď skončím kariéru. vychádzaj mi v ústrety vedúci je trochu do športu, na MS neplatené voľno. Aj teraz na šampionát som si bral neplatené voľno.
Ako vidíš svoje šance v Santo Domingu?
- Súperov som nevidel, viem, že tam bude svetová špička, poznám jedine českého pretekára, ktorý je vicemajstrom sveta. Mojou prednosťou sú stehná, výrazne som si zlepšil nohy. Rezervy som donedávna mal v zadných postojoch, ale aj vďaka trénerovi sa to zlepšilo. Zmestiť sa do kategórie by nemal byť problém, pretože pro mojj výške 182 cm môžem mať maximálne 86 kg a teraz mám o dvaapol kilogramu viac. Niečo zhodím v lietadle, niečo urobí karibické teplo, takže to nevidím ako problém. Ak by som sa nedostal do šestky, považoval by som to za sklamanie, za úspech by som považoval hocijakú medailu.
O niekoľko dní sme sa dozvedeli nečakanú, ale o to radostnejšiu správu, ktorú nám ako prvý oznámil zrejme najstarší slovenský súťažný kulturista a Michalov kolega Emil Kopšík. „Je to úžasné, musím to vykričať do sveta, nemôžem si to nechať iba pre seba. Mišo je zlatý a treba si to vážiť, lebo taký sa možno dlho nenarodí,“ úprimne sa z úspech tešil Emil.
S Michalom sme sa o deň neskôr spojili na diaľku, aby sa po gratulácii podelil so svojimi dojmami.
- Vo svojej kategórii som mal nakoniec pätnástich súperov, ktorých som si nevšímal. Poučil som sa z predchádzajúcich súťaži, že na súperov netreba pozerať, pretože v tej chvíli sa vám zdá každý lepší ako vy, a tak som sa sústredil sám na seba. S formou som bol spokojný, myslí, že v rámci možností vyšlo všetko tak, ako malo. Teplé podnebie nebolo problémom, keďže hotel a aj miesto konania súťaže bolo veľmi dobre klimatizované. Zhadzovať som tentoraz veľa nemusel, pretože som súťažil aj v jarnej sezóne, tak som sa snažil dodržiavať kvalitnú stravu počas celého roka iba s malými prehreškami.
Pocity po postupe do finále boli skvelé, pretože som bol v prvom vyvolávaní, v ktorom sme boli štyria, co znamená boj o medaily. Pri pohľade pod súťažné pódium, kde sa nachádzal slovenský fotograf, ktorý mi naznačil, že on má zatiaľ vidí okolo druhého – tretieho miesta, no isté to nebolo, lebo išlo iba o odhad. Názor rozhodcov som netušil, pocit pri vyhlásení 4. miesta bol skvelý, už vtedy som bol veľmi šťastný a po zisku zlata sa mi splnilo to, po čom som túžil. Po súťaži som sa konečne najedol po dlhej diéte a môžem si tu užiť týždeň dovolenky na svoje náklady, pretože letenky a pobyt na súťaži hradila federácia.
Majstrovstvá sveta boli poslednými pretekmi medzi juniormi, čo bude ďalej?
- Prejdem k mužom, no jednoduché to nebude, pretože je tam veľká kvalita, viacero šampiónov či medailistov z medzinárodných súťaží. Kulturistika nie je šport, ktorý láka sponzorov, preto si takmer všetko hradím sám, výnimkou je Vital, kde môžem cvičiť zdarma. Možno sa to teraz zlepší, uvidíme. Teraz si dám poriadnu súťažnú prestávku, vynechám jarnú sezónu, ale pripravovať sa budem ďalej. V mužskej kategórii budem môcť mať vyššiu hmotnosť až do 90 kg, takže práce ma čaká dosť. Nechcel by som, aby si ma pamätali iba ako úspešného juniora, rád by som dosiahol úspechy aj medzi mužmi. Viem, že to nebude asi hneď, ale chuť a motivácia mi nechýba. JOZEF ŠPROCHA
