Tento rok bolo v siedmich kategóriách nominovaných 35 skutkov. Vyberali ich z vyše 5300 dobrých skutkov, ktoré boli prihlásenie do podujatia Detský čin roka.
Slávnostné odovzdávanie cien aj za účasti slovenského prezidenta Andreja Kisku sa uskutočnilo minulý týždeň v Bratislave. „Dobro by sme nemali schovávať, ale dať ho na piedestál, aby sme ho ukázali všetkým okolo. Šírme to dobro, ktorého je v našej krajine tak veľa,“ prihovoril sa prezident k deťom počas 16. ročníka odovzdávania cien Detský čin roka.
Pomoc v rodine
Ocenenie Detský čin roka v kategórii Pomoc v rodine získala ôsmačka Martinková zo spojenej Základnej a materskej školy sv. Dominika Savia z Dubnice nad Váhom. „Keď Magduška navštevovala piaty ročník, prudko sa znížila jej hmotnosť a jej zdravotný stav sa náhle výrazne zhoršil. Po nespočetnom množstve rôznych vyšetrení jej diagnostikovali diabetes mellitus aj celiakiu,“ napísali v liste občianskemu združeniu Detský čin roka jej pedagógovia.
Tam sa však jej príbeh nekončí. Magdaléne neskôr zomrela mama, ktorá bola tiež vážne chorá. Odvtedy sa aj napriek svojmu ťažkému zdravotnému stavu stará o svojich štyroch bratov a otca ako jediné dievča v domácnosti.
Magdalénka je vždy ochotná pomôcť
„Milá, usmiata, vždy ochotná pomôcť. Taká je Magdalénka Martinková.
Toto pekné dievča prežívalo svoje bezstarostné detstvo spolu so svojimi rodičmi a 4 bratmi vo vzájomnom porozumení a v harmónii. Keď Magduška navštevovala 5. ročník, prudko sa znížila jej hmotnosť a jej zdravotný stav sa náhle výrazne zhoršil. Po nespočetnom množstve rôznych vyšetrení jej diagnostikovali diabetes mellitus aj celiakiu. Vzhľadom na ťažší stupeň diabetu bola Magduška často hospitalizovaná a mala zameškaných veľa vyučovacích hodín. S pomocou rodičov, súrodencov, učiteľov i spolužiakov sa vždy snažila všetko dobrať a doučiť sa.
Pre oteckovu pracovnú zaneprázdnenosť na väčšinu lekárskych vyšetrení s ňou chodievala mamička. Pred 3 rokmi sa však situácia zmenila. Magduškina mamička veľmi vážne ochorela, a tak bolo potrebné prevziať celý vchod domácnosti a starostlivosť o súrodencov. Magdalénka, tak ju mamička vždy s láskou oslovovala, sa vo svojich 11 rokoch stala starostlivou gazdinkou. Okrem vedenia domácnosti sa s veľkou láskou starala o svoju ťažko chorú mamičku a ošetrovala ju priam ako profesionálny zdravotnícky pracovník. Starostlivo sledovala jej hodnoty fyziologických funkcií, zabezpečovala jej osobnú hygienu a dokonca jej vymieňala aj zavedené katérie.
Popri plnení povinností v škole i doma nemyslela na seba a na závažnosť svojho zdravotného stavu. Hladinu cukru v krvi mala dlhodobo nestabilnú, no pre ňu bolo najdôležitejšie zlepšenie zdravotného stavu jej mamičky.
Jedného dňa Magduška pri príchode do školy pani učiteľke s úsmevom oznámila, že mamičkin zdravotný stav sa trocha zlepšil a už bude môcť absolvovať terapie v nemocnici v Bratislave. Po oznámení tejto radostnej správy sa jej však prudko zvýšila hladina cukru v krvi a Magduška musela zo školy odísť domov. Netušila, že to bol posledný deň, ktorý prežila s mamičkou. V tú noc totiž zomrela. Hoci je Magduškino srdce naplnené hlbokým žiaľom, vie, že túto neľahkú a nezávideniahodnú situáciu musí s pomocou otecka, starej mamy a súrodencov zvládnuť a vo všetkých oblastiach musí milovanú mamičku nahradiť. Ona sa z neba s láskou určite pozerá a môže byť na ňu právom hrdá.”
List napísali pedagógovia ZŠ s MŠ sv. Dominika Savia, Dubnica nad Váhom
Pomoc v prírode
V tejto kategórii si ocenenie odniesla siedmačka Timea Drieniková zo Základnej školy Janka Kráľa v Novej Dubnici. Do súťaže sa prihlásila sama za to, že spolu so svojím otcom pomohli zachrániť malé mačiatko z ulice, ktoré potrebovalo veterinárne ošetrenie. Nakoniec si ho nechali a venovali ho dedkovi, ktorému zomrel obľúbený pes.
Zachránila mačiatko a pomohla tým dedkovi
„Bolo chladné jarné ráno, práve sme vychádzali zo zdravotného strediska, keď sa zrazu pred nami zjavilo malé čierne mačiatko so zapáleným pravým očkom. V tom k nej prišiel môj tatino a mačičku začal hladkať. Začala som ho presviedčať, či by sme tomu malému chlpáčikovi nemohli nejako pomôcť. Lebo tu na ulici skôr či neskôr vbehne pod auto alebo zahynie od hladu. Navrhla som mu, že by sme mačiatko mohli odviezť do organizácie mačky SOS alebo sa mu pokúsiť nájsť nový domov prostredníctvom internetu.
Zobrali sme ju so sebou do auta. Len čo som si ju položila na nohy, začala priasť. Vtedy sme si povedali, že to skúsime. A skúsili sme. Najskôr sme mačiatko vzali k veterinárke. Tá ju prehliadla. Zistila, že má silno zapálené očko a ušný svrab. Následne ju ošetrila, odčervila, zaočkovala a pribalila nám lieky pre ňu. Neskôr sme ju dali aj vykastrovať.
Nastal čas rozhodovania, aké jej dáme meno. Tatino povedal, že by sa mala volať Sadzička, lebo mala krásnu čiernu srsť, ale mne vtom napadlo meno Nina. Ale bol tu ešte jeden problém, ktorý však vyriešila naša mamina. Povedala: „Dáme ju dedkovi.“ Bol to dobrý nápad, pretože pred nedávnom mu zomrel psík, ktorého mal 15 rokov. Doniesli sme teda k nemu Ninku. Dedko si najprv nevedel zvyknúť, pretože sme s ňou často chodili na vyšetrenia ku pani veterinárke. Jedného dňa sme k nemu došli a skoro nám oči vypadli. Dedko pozeral v televízore futbal a Ninka s ním. Doteraz je to jej obľúbený program. Dedko pri našom maličkom miláčikovi ako keby omladol o 10 rokov. A teraz je z našej malej Ninky zdravá, dospelá a hlavne tučnučká mačička. Už má jeden a pol roka a lepší život by asi ani mať nemohla. Je to neobyčajná mačička. Miluje vodu a kúpanie sa v umývadle či vani. Som šťastná, že som zachránila Ninku a dedkovi obohatila život.”
List napísala a skutok vykonala Timea Drieniková
Ľudia ľuďom
V rámci podujatia Detská čin roka udelili organizátori a partneri projektu deťom aj Cenu Ľudia Ľuďom, o ktorej rozhodovali ľudia v online hlasovaní. Za pomoc pri zachraňovaní životom pri leteckom nešťastí 20. augusta minulého roka ju získali Tomáš Chovanec zo Strednej priemyselnej školy z Dubnice nad Váhom a Dušan Gábor zo Základnej školy v Mikušovciach. Chlapci ako prví lokalizovali miesto nešťastia dvoch lietadiel, ktoré nacvičovali hromadné zoskoky parašutistov, navigovali policajtov aj záchranárov k miestu nešťastia. „Za ich hrdinský čin hlasovalo 23 696 ľudí,“ vysvetlil riaditeľ neziskovej organizácie Ľudia Ľuďom Roland Kyška.
Dušan a Tomáš ani chvíľu neváhali
„...Dušan a Tomáš boli vždy milí, usmievaví, veselí chalani... V osudný deň, 20. augusta 2015, Tomáš pomáhal známemu na záhrade. Dušan bol doma so svojou mladšou sestrou sám a pracoval v záhrade. Krátko pred pol desiatou nastal neskutočný rachot, silný zvuk motora, turbulencie a pád...
Keď Dušan videl kolíziu lietadiel na oblohe, utekal za sestrou do domu, aby vyšla von. Mal obavu, že lietadlo by mohlo spadnúť na dom. V tom okamihu, ako Dušan vychádzal z domu zachraňovať ľudské životy, okolo bežal Tomáš. Tak zavolali na opodiaľ idúceho pána. Nasadli mu na štvorkolku a išli pomáhať. Cestou k nim prisadlo ešte zopár dospelých ľudí. Dušan s Tomášom ako prví lokalizovali miesta pádu lietadiel, ako prví vedeli podať informácie o mŕtvych či zranených. Keď prišli k jednému zo spadnutých lietadiel, bolo v plameňoch – horelo po dopade na zem. Videli len horiace ľudské telá, cítili zápach, smrad a veľkú horúčavu. Tu už pomoci nebolo.
Chalani sadli do štvorkolky a prášili si to cez hory hľadať ďalšie lietadlo. Aj to bolo v ťažko prístupnom teréne. Cestou stretli ženu – parašutistku, ktorá sa nevedela zorientovať v teréne. Vzali ju zo sebou... Po krátkom čase zbadali v lese z diaľky trosky lietadla. Rozumne nezaparkovali štvorkolku hneď blízko vraku, ale opodiaľ, aby sa v prípade výbuchu nestala ďalšia tragédia a utekali k vraku zachraňovať. Tomáš, Dušan bez váhania bežali k lietadlu na pomoc. Nevedeli, či vybuchne, alebo nie – pomáhať a zachrániť – to bol ich cieľ. Ostatní dospelí, ktorých viezli, zostali poniže miesta dopadu. Tomáš s Dušanom našli ďalších ľudí z posádky lietadla. ...Našli ešte jedného muža, čo ešte dýchal a bolo potrebné zaviesť záchranárov na miesto tragédie... A tak sa začala cesta pomoci a záchrany. Žiaľ, zranenia posádok boli nezlučiteľné so životom. Na mieste všetci skonali. Keď chlapci prišli do dediny, hľadali zdravotníkov a záchranárov. Tomáš vystúpil zo štvorkolky, aby uvoľnil miesto lekárom a policajtom. Dušan bol jediným spojivkom medzi troskami lietadla a záchranným štábom. Vozil ich na miesto nešťastia... a keďže policajti uzavreli priestor, nikto nevstúpil za pásku okrem záchranárov a Dušana, a tak Tomáš musel zostať v dedine. Opodiaľ kontroloval svojho kamaráta, ktorý sa v ten deň stal hrdinom, ktorému bola veľká opora kamaráta prítomnosť, jeho povzbudivé slová a najmä chlapčenské priateľstvo...
Je to malé hrdinstvo mladých chlapcov, ale veľký čin ľudskosti, s ktorým som sa chcela s vami podeliť. Medzi domácimi v obci ich volajú hrdinovia... a zostali stále skromní, usmievaví a pokorní. Hoci sú chlapci teraz študentmi na strednej škole, stále sú našimi bývalými žiakmi a máme sa od nich veľa učiť.”
List napísala Jolana Holíčková
Ostatné ocenenia
Najviac hlasov v kategórii Záchrana života získal prvák na Základnej škole Wolkerova z Bardejova Samuel Bezák, ktorý statočne pomohol svojej starej mame pri záchrane dedka, ktorého na dvore prepadli a niekoľkokrát pichli nožom.
V kategórii Pomoc rovesníkov získal ocenenie kolektív žiakov prvého ročníka Základnej školy Tbiliská v Bratislave za podporu spolužiaka na vozíku.
„Vedela som, že nebol zlý človek, spravil zlé veci a dostal sa do zlých situácií, ale nebol to zlý človek,“ povedala o 30-ročnom bezdomovcovi, ktorému pomohla Lea Košíková zo Strednej odbornej školy v Leviciach. Ocenenie získala v kategórii Pomoc iným ľuďom.
Za prípravu a realizáciu programov pre starých ľudí v hospici získali ocenenie v kategórii Dobrý nápad deti ôsmej triedy zo spojenej Základnej a materskej školy z Chminianskej Novej Vsi. Pred Vianocami minulý rok starým ľuďom napiekli medovníky, v marci tohto roka im v rámci Mesiaca kníh čítali príbehy z Biblie.
Poslednú, špeciálnu Cenu Sašky Fischerovej – Malý Veľký čin získal kolektív detí tretej triedy zo Základnej školy Pribinova v Zlatých Moravciach. Svojou uvedomelosťou a zodpovednosťou pomáhajú už od druhého ročníka prekonávať svojmu spolužiakovi Paľkovi jeho fóbiu z gombíkov.
Šestnásty ročník projektu Detský čin roka sa konal pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. O tom, kto získa tento rok cenu, rozhodovala detská porota zložená z detí z 819 slovenských škôl a výberová komisia, do ktorej patrili zástupkyňa z rezortu školstva Mária Tekelová, profesor Erich Mistrík z Ústavu humanitných štúdií, scenáristka programov pre deti Halka Marčeková, moderátorka Patrícia Jariabková, psychologička Ľubica Zelizňáková a koordinátorka projektu Detský čin roka Saša Broadhurst-Petrovická.
Autor: VŽ
