Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Kynológ v kimone a uniforme na lane a s plutvami

Dlhoročný judista Slavomír Turčáni z Plevníka dosahuje úspešné výsledky aj so štvornohými zverencami

Skvelý vedúci

Rodinnou tradíciou bol futbal, v Plevníku ho hrával aj môj otec. Súťažne som nikdy nehrával, ale spolu s chlapcami sme veselo kopali do lopty. Boli to krásne časy, robili sme všetko možné, liezli po stromoch ako opice, aj tam, kde sme nemali. Hádzali sme šišky, robili sme si meče, hrali sa na bojovníkov, ktorých sme videli v televízii. Aký film alebo seriál išiel taký sme boli bojovníci. Dnešným deťom takéto prírodné hry chýbajú. Na vtedajšej I. základnej škole v Považskej Bystrici ma veľmi oslovil vodácky krúžok, ktorého vedúcim bol Jožko Králik. Bolo nás zo tridsať, čo sme pod jeho vedením navštevovali Milochovskú stanicu mladých turistov. Člnkovali sme sa na Nosickej priehrade, splavovali sme Hron, Vltavu či Hornád. Slovenský raj, Vysoké a Nízke Tatry sme preliezli krížom krážom. V zime sme zasa boli na bežkách. Ako desaťročný som absolvoval aj 30 km po stopách SNP, nasledovali viaceré Biele stopy či prechody Javorníkov. Vedúci nás doviezol na štart a potom nás čakal v cieli, takže sme museli trať zvládnuť. Jožkovi som veľmi vďačný, že ma ako takého nezbedného čirkáša podchytil, veľa vecí sa mi neskôr zišlo v živote. Teraz sa snažím tak isto podávať ich ďalej mládeži ako som ich dostal ja. A verím že raz pochopia že ty starší alebo nech to znie dobre, čo si viac pamätajú im chcú len dobre a aby sa vyvarovali chýb ktorých sa im nepodarilo lebo si mysleli že sú najmúdrejší.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Ulica plná judistov

Po čase, keď náš vedúci odišiel kvôli zmene zamestnania, začal som hľadať niečo iné. Na Lánskej, kde sme bývali, bola liaheň judistov, v každom okolitom baraku niekto z nich býval – bratia Jakubíkovci, Štefinovci, Zigovci, Šulavíkovci, Erik Miko. K judu som prišiel ako 14-ročný, v klube bol vtedy nielen jeho zakladateľ Jozef Zeman, ale aj borci, ktorí dosiahli aj medailové úspechy na Slovenských, Československých a medzinárodných turnajoch . Trénoval som usilovne a rástol pri týchto svojich vzoroch. Nemusel som mať vzor svetového šampióna, keď som dovtedy nevyhral ani krajskú súťaž. To všetko prišlo postupne. Až som sa dostal do prvoligového tímu, najprv so mnou ako mladým „lopušiakom“ vypĺňali diery. Chcel som viac a postupne som získal v tíme stabilné miesto.

SkryťVypnúť reklamu

Medailové úspechy

Ako dorastenec som vyhral majstrovstvá kraja, ktoré mali vtedy väčšie obsadenie ako dnes republikový šampionát. Ďalšie medaily prišli aj na majstrovstvách Slovenska, na ktoré postupovali len medailisti z krajov. Odkiaľ sa postupovalo na federálny československý šampionát. Tam sa mi však nikdy nepodarilo získať medailu. Zlaté časy boli počas vojenskej služby. Absolvoval som ju v Košiciach na vysokej vojenskej leteckej škole, kde som trénoval a za ktorú som štartoval. Po tridsiatke som začal chodiť na medzinárodné súťaže Masters, kde som dosiahol viacero medzinárodných víťazstiev. Zúčastnil som sa aj majstrovstiev sveta v roku 2010, kde som si vybojoval siedme miesto. Pred súťažou som v kútiku duše dúfal, keby som vyhral aspoň jeden zápas, nakoniec z toho bolo viac výhier a veľká spokojnosť na svetovom šampionáte v silnej konkurencii.

SkryťVypnúť reklamu

Nič netrvá večne

Pred rokmi mala Pov. Bystrica najvyššiu súťaž nielen v hádzanej a sálovom futbale, ale aj v jude. Nehrali sme druhé husle, aj keď sme s favoritmi prehrali, bolo to veľmi tesné. Postupne opory končili a chýbala nová krv. Oddiel nemal peniaze na nákup hotových pretekárov ani nemohol poskytnúť zamestnanie. Viacerí odchádzali na vysoké školy, kde sme ich museli dať na prestup, lebo iná možnosť nebola. Prvá liga skončila, a tak sme sa rozhodli vydať inou cestou.

Smer mládež

Už po návrate z vojenčiny som si urobil trénerský kurz, dnes mám druhú najvyššiu kvalifikáciu, pretože podmienkou najvyššej je vysoká škola. Judo ma bavilo, chcel som, aby tradícia nezanikla. Spolu s Petrom Pozníkom, Dušanom Zigom a Paťom Minárikom a Milanom Jakubíkom sme začali robiť nábory v školách, čo nebolo problémom. Ukážky deti prilákali, začali sme s nimi pracovať a postupne sa dostavovali výsledky. Okrem rôznych individuálnych medailí aj z medzinárodných súťaži sme dosiahli v družstvách titul Majstrov Slovenska v žiakoch. V klube vyrástlo viacero aj reprezentantov, ktorí však z vyššie spomínaných dôvodov súťažia za iné oddiely. Lukaš Stupavský sa dokonca prebojoval až na majstrovstvá sveta kde obsadil piate miesto v junioroch. Z posledných, ktorí odišli do Bratislavy, je Alex Čaniga a Terka Křižánková. Potešilo by ma, keby sme opäť mohli dať dohromady družstvo, ktoré by siahalo po medailách ako kedysi.

Známi aj v zahraničí

Keď sme už mali dostatok detí, nesedeli sme iba za pecou, a využívali každú možnosť vyraziť na turnaj aj na úkor vlastnej dovolenky. Časom sme sa rozhodli zorganizovať väčšiu súťaž aj u nás doma. Vznikla Veľká cena Považskej Bystrice. V prvom ročníku nás potešila a motivovala účasť okolo stovky detí zo Slovenska. Postupne sa súťaž skvalitňovala, začali k nám chodiť aj borci zahraničia, nielen vďaka tomu, že vedeli o nás tréneroch ešte z pretekárskych čias ale že naši borci stáli veľa krát na stupienkoch pre víťazov. Zvyšovala sa nielen kvantita, ale aj kvalita a v novembri na 13. ročníku už súťažilo v kvalitnej medzinárodnej konkurencii 550 mládežníkov z pätnástich krajín.

Priateľ človeka

Ako chlapec som túžil po psovi, ale pretože sme bývali šiesti v dvojizbovom byte, mama ma s každým okamžite vyhnala. Lepšie to nebolo ani u babky v Plevníku, tam sa chovalo niečo ine čo behalo po dvore alebo zavreté v chlieve aby priberalo. Možno by pes mohol byť, len ak by znášal vajíčka. Asi po dvoch rokoch, ako som začal pracovať v mestskej polícii, oslovil ma kolega psovod, ktorý už túto činnosť nemohol vykonávať a videl, že mám k tomu sklony. Aron bol päťročný ostrý pes, ktorého som dostal ako nováčik. Brával som ho k nám domov, vlastne všade kde som išiel ja aj na sústredenie s judistami. Rýchlo sa na nás namotal a bol ako člen rodiny. Začal som sa mu poriadne venovať, chodil na školenia, semináre, veľmi ma to bavilo a baví až dodnes. Chcel som vedieť viac a viac, nasledovali spoločné výcviky so štátnou políciou, justičnou strážou, pohraničníkmi. Tejto práci sa už venujem viac ako dvadsať rokov, no ďalších psov som mal vždy od šteniatka. Bez školení a cenných rád skúsených psovodov by som nebol tam, kde som teraz.

Kynologický klub

Po presťahovaní sa do Plevníka som zistil, že je tam veľa psíkov, tak som ľudí oslovil, či by sme nezačali psov cvičiť. Nadšenie neopadlo, po niekoľkých stretnutiach sme založili klub, upravili si cvičisko zo smetiska a ja som si urobil výcvikára psov a figurantské skúšky. Počet rástol a teraz je nás v klube takmer šesťdesiat nielen z dediny, ale aj z okolitých miest. Napadlo ma, že by sme mohli organizovať aj preteky, čo malo odozvu a cez leto bol u nás už druhý ročník branného viacboja kynológov, kde psi a psovodi plnia rôzne disciplíny a dĺžka trate je podľa veku. Táto súťaž ma oslovila preto lebo je pre všetky plemená a kynológov od sedemročnej mládeže až po tých čo si najviac pamätajú. Usporiadali sme aj rôzne skúšky podľa národného a medzinárodného skúšobného poriadku. Ktoré aj naši členovia úspešné zložili. Aj keď sme ako klub ešte len v plienkach členovia svojou činnosťou dokázali že môžu konkurovať aj dlhoročným klubom.

Záchrancovia života

Argo je môj štvrtý pes, s ktorým sme nedávno vyhrali medzinárodnú súťaž vo viacboji kynológov v českom Jablonci. Viacboj ma lákal, v minulosti som súťažil v atletickom viacboj všestrannosti a získal aj titul majstra Slovenska a potom som začal pretekať v kynologickom brannom viacboji kde sa nám už taktiež podarilo získat titul majstra Slovenska. Argo ma už spravené viaceré skúšky podľa národného a medzinárodného skúšobného poriadku. Mimoriadny je v tom že má obranárske aj záchranárske skúšky. Je to dobrá vec, v našiel cez Vianoce ženu, ktorá sa vybrala do lesa a kde v tme hmle stratila orientáciu. A domov zavolala už len že sa lúči s rodinou lebo do rána asi zamrzne. Predchádzajúci služobný pes Beny spolu s Andym, ktorý ešte žije u mňa na záhrade, zachránili život žene z Praznova. Doma povedala, že ide na bylinky, no keďže sa rýchlo zotmelo, stratila orientáciu a zablúdila. Čo bolo horšie, zamotala sa do malinčia, ktoré ju doslova uväznilo a nedokázala sa pohnúť. Pri hľadaní si pomohli ľudia z Podmanína a Praznova, ktorí chodili v rojnici. Na druhy deň v poobedňajších hodinách zavolali psovodov z mestskej a štátnej police, až ju nakoniec našiel Beny s Andym. Bola dehydratovaná, slabá, nevládala ani kričať, preto ju nik nenašiel, hoci chodili blízko miesta, kde ležala. Mala šťastie, pretože ako sa vyjadril lekár, ďalšiu noc by už nemusela neprežiť.

Boj o život

Pri doteraz najväčšej akcii som využil ďalšiu športovú disciplínu – lezenie po skalách. Dostali sme hlásku o opitom chlapovi na sídlisku v Pov. Bystrici, ktorý sa údajne s nožom vyhrážal, že podreže deti a vyhodí ich z okna. Bol odhodlaný, volať iné zložky by stálo čas, tak sme si zvolili postup a ja s hasičom som vyšiel na strechu, odkiaľ ma istil pri zlaďovaní. Spustil som sa na lane, cez okno skočil dovnútra, chceli sme využiť moment prekvapenia. Vzápätí policajti vyrazili dvere, no chlap nás takmer zaskočil, bol tak odhodlaní, že keď sa mu nepodarilo spraviť zle deťom tak chcel vyskočiť cez otvorené okno. Ako som bol ešte stále zapnutý na lane, skočil som pred neho a zachytil ho. Aj tá krátka chvíľa čo sme viseli vo vzduchu na šiestom alebo siedmom poschodí než nás kolegovia stiahli do vnútra mi pripadala večnosť. Chlapík bol tak odhodlaný že ma ešte začal mlátiť aby sa mi dostal z rúk, pričom som sa nemohol brániť, musel som ho iba držať, lebo by spadol.

Pozor, čert

Pri práci zažijeme aj úsmevné historky. Volali nás na sídlisko, že z okna ide dym a nik neotvára, hoci vo vnútri niekto je. V tedy hasičská technika nedočiahla, dvere boli pevné. Chcem upozorniť na to že teraz je technika ktorá by tam dočiahla ale zase by sa tam nedostala kvôli zle zaparkovaným autám. Jediná možnosť bolo vydať sa cez balkóny. Vošiel som dovnútra, našiel ženu s dieťaťom v spánku a byt bol zadymený od prihoreného mäsa. Keď som zistil, že obaja žijú, rýchlo som pootváral okná a vyšiel von poprosiť susedku, aby ich išla zobudiť. Už mi to bolo aj smiešne, lebo ak by som to urobil ja, zrejme by sa poriadne zľakli, pretože v dyme vidieť čierneho chlapa v čiernom, asi by si mysleli, že je to čert. Aj táto akcia prispela k tomu, aby sme si urobili kurz na výškovú záchranárčinu.

Vianoce v službe

Sviatky trávim, ako kedy, niekedy s rodinou, inokedy v službe. Pes je s nami doma, ale ak je služba, ideme spolu. Okrem psa máme aj mačky a aj naše zvieratá si vždy pod stromčekom nájdu nejakú maškrtu. Paradoxne sa stáva, že cez sviatky je niekedy menej pokoja ako vo všedný deň. To že nás posielajú do reštaurácii k podguráženým občanom už berieme za bežné ale smutné je, keď nás zavolajú robiť poriadok do rodín. Ak pritom ešte svieti stromček a sú tam deti, tak je to celé zle. Lepšie je, ak po návrate z terénu môžeme do knihy služieb zapísať – nič mimoriadne sa nestalo. Ja prajem všetkým do nového roka veľa zdravia, šťastia a božského požehnania.

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  2. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  3. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  4. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  5. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  6. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  1. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  2. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  3. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  4. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  5. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  6. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  7. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  8. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 710
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 614
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 919
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 5 221
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 999
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 273
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 119

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Amorove drony
  2. Soňa Kallová: Slovenská pošta
  3. Peter Štefãnik: Izraelská lekcia pre Róberta Fica
  4. Dominika Dongova: Milý muž, TOTO tvoja žena chce, hoci ti to nepovie..
  5. Dada Vozáriková: Namíbijský denník (7): O rozdieloch v cikaní – Namíbia vs. Európa
  6. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Grilážky
  7. Peter Maroncik: Tak čo, Brittney, myslíš, že Ťa má Amerika rada?
  8. Milan Lorinc: Bojíte sa pádu vlády? A čo ste preto urobili?!
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 14 436
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 14 394
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 737
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 980
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 640
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 532
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 267
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 1 858
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Nízky záujem o fungovanie Európskej únie oslabuje naše postavenie.


3 h
Medzi najskúsenejších hráčov Led. Rovní patrí kapitán Dalibor Pleva.

Futbalisti Lednických Rovní majú za sebou vydarenú jeseň v IV. lige, Majstrovstvách regiónu Západ.


8 h

Regionálne noviny MY organizujú už niekoľko rokov advetné podujatie Slovensko spieva koledy, ktoré v predvianočnom čase spája obyvateľov našej krajiny.


7. dec
Ilustračná foto

Vyplnia šedú zónu pre rodiny s deťmi s poruchami autistického spektra.


5. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Opäť sa v čase, keď nie je futbalová sezóna, vraciame k článkom o futbalových rozhodcoch, ktoré sme začali už vlani. Dnes vám predstavíme mladú začínajúcu rozhodkyňu, šestnásťročnú Katarínu Hrčovú.


7. dec

Približne 25 miliónov eur by mala stáť výstavba nového športovo-zábavného parku nadväzujúceho na letné kúpalisko Čajka v Bojniciach.


SITA 7. dec

Zachoval sa malý parčík na jej počesť.


7. dec

Obrovský kaštieľ bol blízko zániku, teraz ukrýva atrakciu, ktorá láka ľudí z celého Slovenska.


7. dec

Blogy SME

  1. Štefan Vidlár: Amorove drony
  2. Soňa Kallová: Slovenská pošta
  3. Peter Štefãnik: Izraelská lekcia pre Róberta Fica
  4. Dominika Dongova: Milý muž, TOTO tvoja žena chce, hoci ti to nepovie..
  5. Dada Vozáriková: Namíbijský denník (7): O rozdieloch v cikaní – Namíbia vs. Európa
  6. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Grilážky
  7. Peter Maroncik: Tak čo, Brittney, myslíš, že Ťa má Amerika rada?
  8. Milan Lorinc: Bojíte sa pádu vlády? A čo ste preto urobili?!
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 14 436
  2. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 14 394
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 11 737
  4. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 980
  5. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 640
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 532
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 267
  8. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 1 858
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu