POVAŽSKÁ BYSTRICA. Teploty klesli pod nulu na niekoľko dní a rybníky v okolí mesta zamrzli. Obľúbeným miestom korčuliarov je už roky Slavojka. Včera napoludnie sme tam zastihli asi dve desiatky ľudí, ktorí vyrazili do prírody za športom.
Korčuľovanie na takejto ploche má svoje veľké výhody, môže však byť aj nebezpečné. Okresný riaditeľ hasičov z Považskej Bystrice hovorí, že zo svojej praxe si nepamätá, že by zachraňovali v regióne niekoho, pod kým sa preboril ľad. Treba však byť určite opatrný.
Radšej idú na rybníky
Doma bolo dlho Jurajovi Ďuranovi a jeho dcérke, tak sa vybrali na rybníky, kde majú už svoje obľúbené miesto na korčuľovanie. „Klzisko na štadióne je preplnené,“ prezradil pán Juraj obúvajúc dcérke korčule. Potvrdila to aj dievča s tým, že sa niekedy vôbec nedá korčuľovať.
S vnúčatami prišiel na rybníky Ján Škopinský. „Sú prázdniny, mám ich na starosti, tak sme prišli sem,“ povedal starostlivý dedo, ktorý chce, aby boli deti vonku. Dodal, že preplnené verejné klzisko je hlavne pre menšie deti, ktoré nevedia navyše dobre korčuľovať, dosť nebezpečné. Vnučka Dianka, ktorá bude mať štyri roky, stála v tento deň na korčuliach prvýkrát. Požičané ich mala od brata. Veľmi sa snažila. „Ide to dobre a dedo ma aj drží,“ prezradila.
Konečne poriadne zimné radovánky. (zdroj: BERKO)Prídu sa aj učiť
Na rybníkoch sme zastihli tiež otca, ktorý rád doprial deťom zimné radovánky na zamrznutom rybníku možno aj preto, že on si ich ako dieťa užiť nemohol. Mohamed Ožďan je totiž z Turecka. Na Slovensku býva šesť rokov. Rád využije možnosti, ktoré ponúka slovenská príroda. „Som z Antálye, tam je teplo a nič podobné preto u nás nie je možné,“ prezradil mladý otec. Prišiel aj s dcérkou a synom. Že sa ľad preborí, sa nebojí. „Boli sme tu už aj minulý rok a tiež tu bolo fajnovo,“ dodáva s tým, že sa určite prídu tento rok učiť aj korčuľovať. „Nič tu nepraská. Naučím sa a budem hrať aj hokej,“ dodal jeho syn Alex.
Partie kamarátov
Na Slavojku nechodia len rodinky, ale tiež partie kamarátov. „Pokiaľ sa dá, je voľno a počasie praje, chodievame si tu zašportovať. Bol som aj na Štedrý deň a deň predtým. Kamaráti sa dokonca vybrali už niekoľko dní pred sviatkami. Potom bolo teplo, nekorčuľovalo sa a teraz sme radi, že opäť prituhlo,“ povedal Patrik Lauš. Práve odpratával sneh, ktorý sa začal intenzívne sypať na ľadovú plochu. „Hrávame tu hokej. Čakám, že príde partia a bude zápas,“ zasmial sa.
Ľadová plocha je po niekoľkých mrazivých dňoch dostatočne pevná, pán Lauš si však pamätá aj nepríjemnú príhodu z detstva spojenú s preborením ľadu.. Puk im vtedy odletel ku kraju, kde voda nestojí, ale prúdi. Ľad bol v týchto miestach tenší a nevydržal. Všetko, našťastie, dobre dopadlo.
Ľadová plocha na Slavojke prilákala deň pred našou návštevou aj partiu kamarátov zo Žiliny. Čas im dovolil prísť až ku večeru, tak si priniesli lampáš na osvetlenie a, samozrejme, horúci čaj v termoske. Korčuľovali takmer dve hodiny.
Ľadovú plochu treba najprv očistiť od snehu. (zdroj: BERKO)Má svoje čaro, treba opatrnosť
Korčuľovanie na zamrznutých vodných plochách vo voľnej prírode má určite svoje čaro, výhody, ale aj riziká. Zdeno Tarabík, riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Považskej Bystrici, si zo svojej praxe, našťastie, nepamätá, že by museli zasahovať v regióne pri záchrane človeka, pod ktorým sa preboril ľad. Upozorňuje však, že treba byť opatrný. „V prípade, že sa ľudia rozhodnú ísť si zašportovať na zamrznutú plochu v prírode, mali by si byť vedomí toho, že hrúbka ľadu by mala byť minimálne 4 až 5 centimetrov. Tento ľad je už schopný uniesť hmotnosť človeka. Bezpečná hrúbka ľadu je však až 15 či 18 centimetrov,“ upozorňuje Tarabík s tým, že zistiť sa to dá na okrajoch, kde je ľad rozmrznutý. „Netreba však zabúdať, že práve pri krajoch býva aj najtenší,“ dodáva ešte.
Pokiaľ sa už ľudia rozhodnú pre šport vo voľnej prírode, nemali by sa podľa riaditeľa Tarabíka vybrať jednotlivo, ale v skupine. „Ak sa totiž ľad preborí, je nutné okamžite poskytnúť záchranu. Voda je studená, človek, ktorý sa preborí, má obuté ťažké korčule, je naobliekaný, a keď oblečenie nasiakne vodou, je veľmi ťažké. Dostať sa hore na ľad je veľmi náročné,“ upozorňuje Tarabík.
Dodáva, že pokiaľ nie je záchrana poskytnutá do piatich až siedmich minút, býva už neskoro. „Treba konať veľmi rýchlo a najúčinnejšie je, aby správne zareagovali ľudia, ktorí sú v bezprostrednej blízkosti. Ak príde pomoc neskoro, dochádza k podchladeniu, utopeniu,“ hovorí Tarabík.
Aspoň lano
Ak sa ľudia vyberú na ľadové plochy, málokedy majú so sebou nejaké pomôcky pre prípad prelomenia ľadu. „Nebolo by však zlé, keby mali pri sebe niekde v batohu aspoň lano s dĺžkou desať až dvadsať metrov, ktoré by mohli hodiť človeku, ktorý sa preboril,“ odporúča Tarabík. Ideálne je, ak sú na mieste poruke nejaké dosky. „Aj my používame na záchranu v takýchto prípadoch nastavovacie hliníkové rebríky, laná alebo záchranný kruh. Lepšie vybavenie je záchranný pontón alebo špeciálne nafukovacie lávky, vďaka ktorým sa rozloží hmotnosť záchranára na väčšiu plochu,“ doplnil Tarabík.
