„Slovo diakonia má ten istý význam ako slovo charita. No diakonia je starší grécky výraz a charita, ktorá je dnes verejnosťou používaná častejšie, je výraz latinský,“ vysvetlil na slávnostnom podujatí, ktoré sa konalo pri príležitosti 25. výročia Evanjelickej diakonie ECAV na Slovensku, Ján Gasper, poverený vedením slovenskej diakonie. Spolu s ním oceneným blahoželal aj Miloš Klátik, generálny biskup ECAV.
Po kostole aj charita
Ľubomír Marcina pôsobí 25 rokov ako evanjelicky duchovný a viac ako 20 rokov je aktívny v evanjelickej diakonii.
Z jeho iniciatívy a z rozhodnutia Generálneho presbyterstva ECAV na Slovensku vzniklo v Košeci v roku 1996 vtedajšie Charitatívne stredisko evanjelickej diakonie zamerané na terénnu opatrovateľskú službu. Následne v Košeci vybudovali moderné Stredisko evanjelickej diakonie, kde už 13 rokov poskytujú kvalitné sociálne služby. Dnes už pre 65 klientov v 41 jednolôžkových a 12 dvojlôžkových izbách. Ľ. Marcina spomenie: „Ešte predtým, vtedy, keď sa nám podarilo v Košeci vybudovať kostol, vtedajší pán generálny biskup Pavel Uhorskai mi v marci 1993 síce s uznaním povedal, že je to pekné, ale hneď dodal, že kostol bez diakonie je málo. Už aj avizoval, že ma pošle na skusy do Nemecka, aby som videl, ako to robia tam a že to do dokážem. Vycestoval som do mesta Schwäbischen Hall pri Štutgarte. Videl som, ako im to tam úžasne funguje a povedal som si, prečo by sme mali byť horší,“ zasmeje sa svojim zvučným smiechom Ľubomír Marcina, rodák z Púchova (1960), kde sa najskôr vyučil za gumára a neskôr tajne vyštudoval teológiu.
Záleží aj na ľuďoch okolo
Jedným dychom však dodáva, že to všetko bola predovšetkým zásluha ľudí z Košece a okolia, ktorí mu pomáhali. Napokon, práve to, že sa mu podarilo vybudovať okolo seba aktívnu, obetavú a kamarátsku partiu ľudí, priraďuje k svojim najväčším úspechom.
Časť z nich ho sprevádzala aj na adventnej slávnosti v Bratislave. Bola medzi nimi aj pani Anna Kušnírová (na spoločnej fotografii vpravo), hlavná sestra košeckej diakonie, ktorá v nej pôsobí od jej vzniku. Len jeden príklad o jej nadšení pre vec diakonie, no tiež o aktivite ďalších kolegov, a to aj v mimopracovnom čase: V rámci celoslovenskej novembrovej zbierkovej akcie pred veľkopredajňami potravín jedného z obchodných reťazcov 17 podobných zariadení, ako je v Košeci, vyzbieralo od žičlivých nakupujúcich pre potreby núdznych 17,8 tony potravín. Z toho členovia košeckej diakonie pod organizačným vedením Anny Kušnírovej vyzbierali v Dubnici až 6 ton. Už druhý raz za sebou boli v celoslovenskom porovnaní najlepší.
Láska bez rozdielu vyznania
„Diakonia, čiže charita, je praktická kresťanská služba, je to láska bez rozdielu vyznania – a ja som povedal, že naša diakonia v Košeci bude pomáhať naozaj všetkým, ktorí to potrebujú,“ spomenul Ľ. Marcina.
Aj preto symbolicky na otvorenie diakonie pozval pred rokmi nielen vtedajšieho generálneho biskupa ECAV Júliusa Fila, ale aj Františka Rábeka, ktorý bol vtedy rímskokatolícky nitriansky pomocný biskup. Dnes patrí Stredisko evanjelickej diakonie v Košeci k najväčším poskytovateľom sociálnych služieb v rámci evanjelických diakonií. A dodajme – aj najlepším. Aj preto, lebo jej zakladateľ Ľubomír Marcina je známy svojou obetavosťou, ústretovosťou, pracovitosťou, nezištnou službou, a tí, čo ho poznajú, vedia, že „vonia človečinou“. Navyše – vie ju prenášať aj na ostatných. To, že sa mu už „ušla“ cena mesta Považská Bystrica, cena mesta Dubnica nad Váhom, cena starostu obce Košeca a ďalšie ocenenia, je v jeho živote oveľa menej dôležité, ako to, čo robí. Nikdy to nebolo jednoduché, napríklad za svoje postoje a vieru bol v minulom režime aj perzekuovaný, čo mu môže pripomínať aj tohtoročná bronzová medaila Konfederácie politických väzňov Slovenska.
A jednoduché to nie je ani dnes. On sa však vždy optimisticky pozerá dopredu.
