Začiatky boli veľmi ťažké

„Začiatky boli veľmi ťažké. Nemali sme vlastné priestory, ako súkromná škola sme dostávali najnižšie dotácie. Preto sme mohli mať len dvoch interných učiteľov a ďalší pracovali ako externisti. Našťastie nám vyšla v ústrety riaditeľka IV. ZŠ, ktorá nám poskytla priestory, pochopenie sme našli i na odbore školstva okresného úradu,“ spomína na prvé skúsenosti Anna Kardošová, ktorá sa z ekonomiky preorientovala na tanec.
Príjemným prekvapením pre „prvú lastovičku“ v našom regióne bol počet žiakov. „Predpokladali sme, že budeme mať v prvom ročníku stopäťdesiat detí, pretože starší žiaci so súboru Mini prešli do našej školy. Napokon ich bolo štyristopäťdesiat. Rodičia oceňovali, že sme otvorili pobočky i v spádových obciach, takže deti nemuseli dochádzať do Považskej Bystrice. Pobočky fungujú doposiaľ v Pružine a Papradne. Žiaľ, klesajúca demografická krivka i poukazy, ktoré si žiaci môžu uplatniť v škole, sa prejavili aj u nás, a tak sme museli zrušiť pobočky v Udiči a Slopnej,“ pokračuje. V súčasnosti SZUŠ navštevuje šesťstopäťdesiat detí, z toho je viac ako stovka v pobočkách. Venuje sa im desať interných a osem externých pedagógov. Medzi nimi sú i viacerí bývalí absolventi. Späť do školy sa už ako učiteľky vrátili Soňa Kardošová, Eva Miklošovičová, Lýdia Janáčková, Zuzana Vidová. K nim treba prirátať aj praktikantky, ktoré sú tiež bývalými absolventkami. „Veľmi sa nám to osvedčilo. Keď sa žiak vráti ako učiteľ, neprichádza do neznámeho prostredia. Pozná už našu prácu, dokáže v nej pokračovať a čo je hlavné, má k nej vzťah,“ dodáva A. Kardošová.

Majstrovstvá Slovenska boli doslova medailovou žatvou
Ak by mala škola bilancovať doterajšie úspechy na slovenských súťažiach, jednoznačne najlepšie z toho vychádza tohtoročný apríl. Majstrovstvá Slovenska v hip hope v Prešove boli pre ňu žatvou. Medailové umiestnenia získali doslova v každej kategórii. „Na súťaž sme išli s novou choreografiou, ktorá bola úplne iná ako doteraz. Páčila sa aj rozhodcom. Oceňovali jej náročnosť a kreativitu. Samozrejme, že rezervy sú stále, či už v technike, tanečníkoch alebo tréneroch. Po materiálnej určite nie, lebo sme veľmi dobre vybavení. Hoci nás úspechy na majstrovstvách Slovenska veľmi tešia, máme stále čo robiť. Teraz nás čakajú majstrovstvá Európy i sveta. Ak chceme na nich dobre obstáť, nesmieme zaspať na vavrínoch,“ triezvo hodnotí Prešov tréner a choreograf Ivan Štancel.Veľmi dobre vie, o čom hovorí. On sám sa tancu venuje už veľa rokov a pozná atmosféru súťažných podujatí. Ale pohľad na rozradostnených medailistov ho veru nenechal ľahostajným, no ako dodal, on si priestor na oslavu nechá na neskôr. Teraz je veľmi dôležitá príprava, na ktorej sa podieľa taktiež aj choreografka a trénerka Marcela Hrúzová.Nielen na európske alebo svetové podujatia, ale tiež na obhajobu titulov: „Chceme prísť opäť s niečím novým, aby sme udávali trend hip hopu.“
Týždeň po Prešove prišli na rad majstrovstvá Slovenska v Martine, ktoré boli zamerané na disco. Ani tu Kardošovci neobišli naprázdno. Na najťažšiu hlavnú vekovú kategóriu sa pripravovali už od augusta. Na parkete opäť zažiarila Stella, ktorá za sebou zanechala i svojho najväčšieho konkurenta – žilinské Lentilky. „Dosť sme sa báli, pretože naša choreografia bola vždy iná ako u ostatných. Je postavená na výbornej kondičnej príprave. Naše obavy boli zbytočné. Náročnú choreografiu veľmi dobre skĺbenú s hudbou ocenila i porota a Stella sa stala majstrom Slovenska. Finálové umiestnenia sme mali aj v ďalších súťažiach. Pre nás je to veľmi dôležité, pretože vo finále sú medzi skupinami veľmi malé rozdiely,“ skonštatovala Anna Kardošová. Aj tanečníkov z Martina čakajú ďalšie súťaže na európskej a svetovej úrovni. Najbližšia z nich bude už tento mesiac.

Speváci vôbec nezaostávajú
Za najväčší úspech hudobného odboru všetci považujú muzikál, ktorým sa prezentovala skupina Mini. S poprednými umiestneniami sa vždy vracali aj z Bystrických zvonov, kde sa tiež presadili viacerí dnes už známi speváci. Natália Porubčinová, Mário Dvorský, Soňa Kardošová, Lenka Verešová, Marián Fatrsík, to všetko sú aj odchovanci Stanislava Kardoša, ktorý sa nemalou mierou pričinil o rozvoj ich talentu.
Vysokú latku kladú bystrickí speváci aj na súťaži v Gbeloch, odkiaľ si ocenenia priniesli Baška Budičová a Silvia Cingelová. Do bojov o najvyššie posty chcú zasiahnuť aj tento rok. Už teraz sa intenzívne pripravuje okrem oboch speváčok aj Peťa Škoríková, Monika Vrbová, Miška Grajcariková i Pavlínka Danižíková. Tieto mená sú známe z Bystrickej podkovy.
A možno o nich budeme ešte počuť aj na Bratislavskej vrane, kam sa tiež chystajú.

Poháre zo súťaží nosí okrem jednotlivcov aj Stella
Stella, Slniečko, Plamienok, Stelláčik... To všetko sú názvy súborov, ktoré sú známe aj na verejnosti. Prezentujú sa i na súťažiach, a treba povedať, že veľmi úspešne.
Stella nemá za sebou dlhú históriu, veď funguje niekoľko rokov. Tvoria ju väčšinou dievčatá, ktoré už štúdium v škole absolvovali, ale tanec im natoľko prirástol k srdcu, že sa mu venujú naďalej. Vôbec im neprekáža, že napríklad prázdniny pre ne končia už v auguste, kedy začínajú s tréningom. Po mesačnej pauze sa totiž telo musí dostať do svojho obvyklého režimu, aby už od septembra naplno zapli s nácvikom novej choreografie. Na súťažiach je tvrdá konkurencia, a tak sa treba naozaj dobre pripraviť. Výsledkom je žatva medailí, ktoré právom patria aj ich učiteľom a choreografom, ktorí sú maximálne tvoriví. A v tom má SZUŠ skutočne šťastie. Choreografie, ktoré pripravuje napríklad Soňa Kardošová, získali už mnoho ocenení Stelle i sólistom Andrejovi Kardošovi či Lacovi Pongrácovi.
Do rozhodujúcich umiestnení začína hovoriť tiež Stelláčik, ktorý je mladšou sestrou Stelly. Ale iba v názve. Pri vystúpeniach to vôbec nepoznať. Stredná veková kategória dievčat tancuje pod názvom Stella Dream. Vekovo síce staršie, ale tanečne mladšie dievčatá sú známe ako Stella Crash. Aj u nich platí, že úspechy nie sú výsledkom len samotných tanečníkov, ale tiež učiteľov, ktorí len s minimom učebných pomôcok, ale maximom tvorivosti, dokážu žiakov veľmi dobre pripraviť.

Začínajú najprv v Mini, pokračujú v Maxi
V škole oficiálne fungujú dva veľké hudobno-tanečné súbory – Mini a Maxi. Oba názvy v podstate slúžia na odlíšenie veku žiakov. V Mini sú deti od 7 do 10 rokov, potom prechádzajú do Maxi. Majú svoju vlastnú choreografiu, piesne. Teraz je Mini trochu v úzadí, pretože nastala generačná výmena, ale už o rok budeme o tomto súbore podľa učiteľov určite počuť. Výhodou je spolupráca hudobného i tanečného odboru. Žiaci sa navzájom dokážu dopĺňať, aby spolu vytvorili hudobný celok.
Ak už hovoríme o súboroch, nemôžeme zostať len pri týchto dvoch. V podstate každá trieda tvorí samostatný súbor so svojím vlastným názvom, kostýmom, choreografiou. Samostatne účinkujú i na verejnosti. Nie všetky sa ale prezentujú na súťažiach. Priestor dostávajú najmä staršie deti. No na javisku sa oťukávajú aj ich mladší spolužiaci, a to počas koncertov, kde robia radosť hlavne svojim rodičom. Treba ešte nejaký komentár k pohľadu na štvorročných drobčekov z prípravky, ktorí s oduševnením tancujú? Poteší nielen rodičov, ale i nezainteresovaných divákov.
Hudobný odbor
SZUŠ reprezentujú tri spevácke zbory. Takýmto počtom sa asi môže pochváliť len máloktorá umelecká škola. Najmladšia generácia spevákov je v Radostníčku, ktorý vedie L. Janáčková. Fantastiku, ktorú diriguje J. Kováč vznikla zo starších členov Mini, ktorým pribudlo školských povinností, a tak sa už tancu a spevu nemohli súčasne naplno venovať. Zbor Agappe je známy najmä v Papradne a tvoria ho žiaci z pobočky v tejto obci. Venuje sa im Juraj Šípek. A že skutočne všetky tri zbory spievaju na vysokej úrovni, potvrdzujú i mnohé vystúpenia doma i v zahraničí.
Pokiaľ ide o zameranie hudobného odboru, je rozmanité. Od klasickej hudby až po modernú. Speváci rozvíjajú svoj talent aj ako sólisti zborov, kde spolu s nimi účinkujú aj učitelia.
Tanečný odbor
Pre pohybovo nadané deti je určený tanečný odbor. Hoci je zameraný najmä na moderný tanec, a to disco a hip hop, žiaci postupne musia zvládať aj špecializované predmety – od klasického tanca, cez ľudový, džez až po moderný. Po skončení štúdia sú z nich už tanečníci, ktorí sa nemusia obávať, že by ich niektorý druh tanca zaskočil. Široké spektrum tancov vyplýva nielen z učebných osnov, ale tiež je výhodou pre tanečníkov, ktorí sa takto zdokonaľujú v rozsahu ohybnosti, precíznosti držania tela i precvičovaní jednotlivých prvkov, aby tanec bol čo na najvyššej úrovni.
Mnohí s prípravou začínajú už ako štvorroční, samostatná trieda je vytvorená i pre starších ako štrnásťročných. Tanec je odbor, kde sa nedá zaháľať, pretože by sa to automaticky odrazilo na forme. A že tanečníci v SZUŠ berú školu skutočne zodpovedne, potvrdzujú úspechy, ktoré dosahujú na rôznych súťažiach alebo napríklad pri prezentácii svojej súborovej práce.