POVAŽSKÁ BYSTRICA. Jednu z nájomných bytoviek na najväčšom sídlisku v Považskej Bystrici postavili v roku 2003 za približne 730-tisíc eur, vtedy ešte 22 miliónov korún, zo štátnej dotácie, úveru určeného na rozvoj bývania, aj zdrojov mesta. Po necelých desiatich rokoch užívania sa z nej ľudia museli vysťahovať pre statické poruchy.
Začalo sa aj trestné stíhanie, vinný a zodpovedný však nie je dodnes nikto. Mesto pritom musí splácať úver, dvadsať rodín muselo dom opustiť. Ľudia v ňom dodnes nebývajú a samospráva musí riešiť problém, čo s objektom ďalej. Najprv sa hovorilo o asanácii, zámer sa však mení. Asanovať sa pravdepodobne nebude.
Mesto začalo konať
Po opakovaných sťažnostiach obyvateľov bytovky 2068 na Rozkvete, že majú popraskané steny, omietky, vyduté steny, poškodené obklady, začalo mesto po desiatich rokov od odovzdania stavby konať. Obyvatelia vtedy ukazovali aj fotodokumentáciu, že čo aj opravili, prasklo opäť.
Vtedajší prednosta úradu Jozef Smatana vtedy povedal, že aj z laického pohľadu zistili, že so stavbou sa niečo deje. Nevedeli, či je to problém podložia, materiálu alebo niečoho iného. Bolo preto nevyhnutné vykonať statické meranie budovy. Statik začal monitorovať stavbu na jar v roku 2012. Zobral vzorky zo steny na prvom podlaží pol metra od zeme. Putovali do výskumného ústavu stavebného do Žiliny, aby vedeli, čo tento materiál robí, ako sa správa. „Pri skúškach zistili, že sa materiál už pri malom zaťažení deštruuje,“ povedal vtedy o záveroch posudku Smatana.
Nepriaznivé posudky a asanácia
Primátor mesta Karol Janas neskôr potvrdil, že statické posudky vychádzajú pre bytovku veľmi nepriaznivo, ale ešte sa budú robiť kontrolné posudky a na základe stanovísk odborníkov rozhodne mesto, ako ďalej. Bolo tiež na odborníkoch, aby určili, kde došlo k pochybeniu a či vôbec došlo k pochybeniu pri výstavbe, alebo či nejde o nejakú statickú poruchu spôsobenú tým, že bytovka stojí na kopci.
Primátor Janas hovoril, keď sa začal problém riešiť, že pre mesto by bol najideálnejší stav, keby sa našiel vinník, ktorý by potom prebral rekonštrukciu bytovky alebo by finančne sanoval stratu mesta. Zdôraznil, že sa nevyhýbajú zodpovednosti, aj keď bytovka je z roku 2003, keď bolo vedenie mesta iné.
Neskôr sa už otvorene začalo hovoriť o asanácii, na čo boli v rozpočte mesta aj vyčlenené financie.
Aj trestné stíhanie, neskôr zastavené
Podnet na prešetrenie podalo mesto aj na prokuratúru v polovici mája 2012. Na jeseň 2013 sme dostali vyjadrenie polície, že považskobystrický vyšetrovateľ už v tejto veci vedie trestné stíhanie, a to pre trestný čin podvodu a prečin všeobecného ohrozenia. „Podľa vyjadrenia stavebného inžiniera došlo k zníženiu statickej bezpečnosti a k priamemu ohrozeniu života a bezpečnosti nájomníkov, preto odporučil ich evakuáciu,“ vyjadrila sa Elena Antalová, krajská policajná hovorkyňa.
Najnovšie vyjadrenie polície, ktoré tlmočila Elena Antalová, je, že trestné stíhanie bolo zastavené. „Počas vyšetrovania sa nepodarilo zistiť žiadne skutočnosti, že by konaním nejakej konkrétnej osoby došlo k úmyselnej zámene materiálu za materiál nižšej pevnostnej triedy. Trestné stíhanie bolo preto prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe,“ uviedla.
Zámery sa menia
Rétorika magistrátu sa v súvislosti s asanáciou po čase mení.
Už v minulom roku začal podľa slov hovorkyne mesta Ivety Kováčikovej pracovať statik na dvoch variantoch, čo sa týka bytovky na Rozkvete. „A síce, že by sa zachovali garáže a jedno poschodie, druhý variant, že sa zachovajú garáže a dve poschodia. Vypracovával program búracích prác, pričom mesto si malo z tých dvoch variantov vybrať,“ uviedla Kováčiková.
Na decembrovom zasadnutí zastupiteľstva v Považskej Bystrici zaznelo z úst primátora Karola Janasa, že momentálne robia nové posudky, či nebude možné túto budovu zachrániť, aby ju nemuseli asanovať. „Urobili by sme v nej možno mestský archív, teda niečo také, čo nebude vyžadovať prítomnosť ľudí, ale by sme ju využívali na uskladnenie vecí. Takto by sme chceli budovu zachrániť,“ povedal Janas.
Stále splácajú
Mesto musí stále splácať pôžičku, ktorú dostalo na výstavbu zo štátneho fondu rozvoja bývania. Jeho hovorca Rastislav Lackovič informoval, že podmienky musí samospráva dodržať. „Dlžník musí zachovať nájomný charakter počas celej doby splácania úveru, čo je u nájomných bytov pri žiadateľoch, ako sú obce alebo samosprávne kraje, tridsať rokov s tým, že v zmluve sa zaväzuje, že to dodrží,“ uviedol Lackovič.
Podľa považskobystrickej hovorkyne je mesto pripravené postupovať podľa zákona, a teda aj vrátiť poskytnuté financie.
Finančné prostriedky získalo mesto jednak zo Štátneho fondu rozvoja bývania, teda úver vo výške desať a pol milióna korún, dotáciu z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja približne desať miliónov korún a nenávratný finančný príspevok 80-tisíc korún. Na inžinierske siete to bola dotácia z ministerstva 840-tisíc korún a vlastné zdroje mesta 406-tisíc korún.
To sa môže stať hádam len na Slovensku
Poslanca Andreja Péliho, ktorý sa okrem iných zaujímal tiež o osud bytovky na Rozkvete a kandidoval za túto časť mesta, mrzí, čo sa udialo. „V prvom rade ma mrzí, že sa nenašiel vinník. Nerád to hovorím, ale to je naozaj možné asi len na Slovensku, že sa nenašiel pri takejto veci. Určite existuje množstvo dokumentov, ktoré sú podpísané konkrétnymi osobami, preto nerozumiem tomu, že nikto nenesie zodpovednosť,“ povedal poslanec Péli.
Druhá rovina problému podľa neho je, že bytovka je prázdna a mesto musí vyriešiť, čo s ňou ďalej. „V roku 2015 boli naplánované výdavky na jej asanáciu. Bola to priorita nielen výboru mestskej časti, ale aj vedenia mesta,“ hovorí Péli. Na asanáciu bolo vyčlenených 100-tisíc eur. Poslanca prekvapuje, že na roky 2016 až 2017 sa od tohto kroku upustilo. „Predtým to malo byť jednoznačne premyslené, zanalyzované a predpokladám, že vedenie mesta vedelo, do čoho ide. Je to pre mňa trochu šok, keď sa od toho odrazu upustilo a zmenila sa podstata toho, čo s bytovkou bude ďalej,“ pokračuje.
Osobne mu ako poslancovi tiež chýba komunikácia z úradu a s výborom. „Všetky tieto informácie si zisťujeme ako poslanci sami, chodíme z dverí do dverí. Údajne sa upustilo od asanácie kvôli tomu, že by mesto muselo doplatiť jednorazovo pôžičku zo ŠFRB. Na to, samozrejme, nemá prostriedky,“ dodáva Péli.
Mesto úver spláca postupne, ročne platí cez 11-tisíc eur.
