Po dvoch rokoch počasie Pružinčanom konečne praje. Na obecnú sánkovačku, spojenú so súťažou, treba totiž snehu požehnane. Kopec v časti Gálová mohol tak opäť ožiť vďaka zaujímavej akcii.
PRUŽINA. Na obecnú sánkovačku, spojenú so súťažou, prišlo nakoniec ľudí neúrekom. Zo zasneženého kopca sa spúšťali tí najmenší, ale aj sánkari, ktorým ťahá na osemdesiat.
Ľudí treba združovať
Laurinka Nižníková bola so svojou jazdou na sánkach spokojná. „Dobre to išlo, dosť rýchlo,“ pochvaľovala si. Vraj lepšie, ako sedieť doma a pozerať telku. Spokojný bol aj jej tatino Roman. „Stopujú, za aký čas prejdete vytýčený úsek, tak sme sa snažili byť dolu čo najskôr,“ prezradil. Nie je Pružinčan, do obce sa prisťahovali. „Je to krásna akcia, treba združovať ľudí. Som z Púchova a môžem povedať, že aj keď teraz bývam v obci, máme tu dosť akcií, kde sa dá zabaviť,“ povedal ešte. Roman si rád zaspomínal aj na jeho detské sánkovačky. „Chodili sme na Lachovec. Nohy, ruky, nosy, studené, celí mokrí, ale šťastní, spokojní sme boli. Dokedy sme mohli, dovtedy sme boli vonku,“ prezradil. Veľmi sa mu zahovára nápad, ktorý vytiahol von deti aj rodičov.
Staršia slečna Zuzana Tomášiková sa posťažovala, že sánky jej pri jazde trochu brzdilo. „Škoda, že nie je sneh viac primrznutý,“ zhodnotila. Sánkovať sa chodí Zuzka aj inokedy, k pálenici. „Keď som sa dozvedela, že bude súťaž, hneď som si povedala, že idem,“ prezradila. Dozvedeli sme sa, že s dcérkou sa občas chodí sánkovať aj mamina. Tá však na kopec nemohla, starala sa na podujatí o občerstvenie. „Som ale rada, že tento k rok počasie vyšlo. Nevadí, že musíme odhadzovať sneh. Hlavne, že je čo robiť a je veselo. Na robotu, čo aj so snehom, sme tu zvyknutí,“ dozvedeli sme sa od Zuzkinej maminy.
Odvážne
Niektorí mali jazdu za sebou, iní sa len pripravovali. Kopec bol plný hlavne žien. Tie so smiechom prezradili, že ich chlapi sa boja, v dedine sú vraj ženy odvážnejšie. Takto si asi dodávali guráž. Milka Pašková sa však obáv zbavovala ťažšie. „Ojoj, ani sa nepýtajte, mám plné gate, keď vidím ten kopec. Ale hádam to nejako vydržím. Krikom strach poriešim, keď už pôjde do tuhého. Brzdiť nebudem určite. Veď potrebujeme ísť čo najrýchlejšie,“ povedala s úsmevom. Pani Milka prišla aj s vnučkou Luckou Harantovou. „Podarilo sa mi babku prehovoriť. Pôjdeme spolu, tak sa hádam nebude báť. Veď ja pôjdem dopredu a babka dozadu,“ prezradila Lucka s tým, že bude poriadne karovať, aby neskončili na zemi.
Jazda niektorých účastníkov vyzerala naozaj dramaticky. (zdroj: BERKO)
Premyslená taktika
Veľmi odhodlane vyzerali pred jazdou dvaja malí kamaráti Marek Maslák a Vilko Čelko. „Vilko sa bude vzadu odrážať nohami a ja budem kerovať,“ prezradil Marek niečo aj o taktike. Súťažili i celé rodinky. „Je tu manžel, syn, no a ja,“ vypočítavala zastúpenie Nemcovcov pani Milada. Na účasť však doma všetkých vraj nahovoril tatino. Aspoň tak to tvrdil najmladší člen rodinného tímu.
Jáj, júj sa nieslo kopcom
Trať vyzerala nevinne, ale mala veľa zradných miest. Keď sa dolu kopcom púšťali ženy, bola jazda po hrbolcoch okorenená aj zvukovo. Jáj, júj, ajajáj, bolo počuť. Súťaž sa nezaobišla ani bez pádov a kotrmelcov. Školáčka Veronika Jančeková veru aj zaryla hlavou do zeme, jazdu by si ale určite rada zopakovala. K sánkovačke vraj aj toto patrí.
Išli do toho rady, veď humor musí byť
Najstaršou účastníčkou bola Mária Haviarová, ktorá bude tento rok oslavovať 78 rokov. „Ja sa veru nebojím. Rada idem, ak je v obci dobrá akcia. A zábava musí byť,“ povedala. Na sánkach nakoniec zišla kopec veľmi rýchlo aj elegantne. Spoločne na jedných sánkach sa rozhodli ísť aj kamarátky Antónia Haviarová staršia a Antónia Haviarová mladšia. „Ja som Halušková, to mám ešte jedno meno, aby si nás nemýlili. A kamarátka je Futašová. U nás máme také prívlastky k menám,“ vysvetľovala staršia z účastníčok. Dodala ešte, že keď sa dozvedeli o súťaži, hneď povedali, že idú, nech je zábava. Na jazdu si svoje snežné vozidlo tety aj špeciálne upravili. Pripevnili si naň vankúšik. Kopec nakoniec zdolali po svojom, držali sa hesla – pomaly, ale isto. Neskôr priznali, že sánky sa im akosi zabárali. Zábava však pri ich jazde rozhodne bola a veľká. A práve o to išlo.
Zábava, spomienka i pomoc
Dušan Jance, jeden z organizátorov súťaže, prezradil, že tento rok mali už tretí ročník. Zámer je vždy jasný. „Cítili sme, že potrebujeme dostať decká na brehy a trošku ich odtiahnuť od počítačov,“ hovorí. Dva roky mali prestávku, neprialo počasie a teraz sa zadarilo. Podujatie je podľa neho nielen zábavné, ale aj charitatívne, lebo výťažok z akcie pôjde pre deti z obce, ktoré majú nejaké zdravotné postihnutie. Za týmto zámerom sa skrýva malý príbeh. „S myšlienkou zorganizovať niečo spojené aj s charitou prišiel náš kamarát. Mali ťažko postihnutého syna Šimonka, ktorý nakoniec podľahol chorobe. Prvej sánkovačky sa zúčastnil, takže ide aj o spomienku na neho,“ povedal Jance. Šimonkov otec patrí, samozrejme, aj k organizátorom. „Som vnútorne veľmi spokojný, že sa podarilo podujatie zorganizovať a hlavne, že prišlo toľko ľudí,“ prezradil. Súťažili ďalší dvaja synovia, ktorí sú už tínedžeri.
Nielen snehu kopec, ale aj ľudí a dobrej nálady
Martu Belavú, predsedníčku odboru turistiky TJ Stražov, teší, že dobrej myšlienky sa chytilo viacero ľudí, turistov, poslancov, pomohla obec a bolo aj veľa dobrovoľníkov na čele s Blankou Cvengrošovou. Belavá zhodnotila, že mohli spokojne vytvoriť niekoľko kategórií podľa veku, lebo aj ľudí prišlo naozaj veľa. Odmeňovali tiež najstaršieho aj najmladšieho účastníka. „Ľudia priniesli šišky, fazuľovú polievku aj vínko a, samozrejme, kopec dobrej nálady. Pán Blaščák priviedol koníka, do ktorého sme zapriahli sane z miestneho salaša od Oľgy Apoleníkovej. Salaš ponúkal zdarma aj svoje výrobky,“ doplnila pani Belavá, ktorá bola rovnako spokojná s tým, že podujatie malo úspech. Tak hádam zima nadelí snehu aj budúci rok.
Laurinke sa páčilo. (zdroj: BERKO)
Jazda niektorých účastníkov vyzerala naozaj dramaticky. (zdroj: BERKO)
