Zver je vyhladovaná. Prichádza až ku dverám a na poludnie

DOMANIŽA/PAPRADNO. Pomaly a potichúčky sa prikrádame do dvora. Dúfame, že tu budú aj dnes. Tak, ako pred niekoľkými dňami, na pravé poludnie. Sneh je poriadne poznačený srnčími stopami, vidieť aj bobky. Stálych návštevníkov, ktorí sa zakrádajú teraz až takmer k dverám, však niet. Nemáme také šťastie ako Denisa, ktorá zastihla vyhladované srnky odpočívať priamo pri chalupe. A nie je počas tejto tuhej zimy jediná, kto mal zver takmer pri dverách.

Vyhladovaná návšteva

„Bola som v dreveničke a priateľ išiel do pajty po drevo. Nevšimol si ich najprv. Až keď sa vracal. Sedeli pri dverách do druhého domu, v suchu, pod strechou,“ hovorí o zážitku so srnkami Denisa Macošíncová z Papradna. Chalupu nemajú pritom niekde na samote, v horách, ale v centre dediny. Návšteva prišla navyše na pravé poludnie. „Priateľ na mňa hneď kričal, aby som sa prišla pozrieť. Bol to vzácny pohľad,“ usmieva sa Denisa. Zvieratá sa nechali v pohode aj odfotografovať. Hladným návštevníčkam teraz ľudia vždy niečo pripravia. „Na mieste, kde ležali, majú podstlané seno, aby im nebola zima. Tiež nasypané nejaké obilie, jabĺčka a mrkvu. Sused rozvešal seno tiež po stromoch,“ hovorí Denisa. Je vidieť, že na dvore, čo aj v centre dediny, sa im páči, lebo sneh je tu husto posiaty stopami od srnčích kopýtok. „Vôbec sa teraz neboja ísť až celkom blízko k domom, lebo sú hladné a nemajú čo jesť. Vzadu je les. Dostať sa až sem do dvora nemajú problém. Pozemok je síce oplotený, ale medzi plotmi vedie úzka cestička, ktorú rýchlo objavili,“ vysvetľuje Denisa.

V Papradne prišli na pravé poludnie a rovno ku dverám. (zdroj: DM)

Láka ju aj voda

Stanislav Ševčík z Domaniže býva síce až na konci dediny, nie je to však rovnako nejaký zastrčený kút. Chalupu má kúsok od hlavnej cesty, popri ktorej tečie potok. A tak láka zver aj voda. „Zver chodí až k plotu. Zvrchu tečie ponad našu chalupu malý potôčik, ten však celkom zamrzol. Zvieratá preto chodia piť nižšie,“ vysvetľuje pán Stanislav s tým, že prichádza hlavne srnčia a jelenia zver. „Diviakov som zatiaľ nevidel,“ dodáva a ukazuje stopy. Je ich dosť. Sneh pri plote je celkom udupaný. „Sem-tam aj zasvietim večer baterkou, či sa nechystá nejaká zver preskočiť plot. V jednu zimu nám zožrali všetok ružičkový kel, ale to sme ešte nemali plot. Ale ktovie, keď ich ženie veľký hlad, či by aj plot nepreskočili,“ hovorí dôchodca. S úsmevom ešte dodáva, že zatiaľ sa žiadne zviera o niečo také nepokúsilo, a ak, tak sa občas podhrabe nejaký zajac. Oproti cez cestu sú polia. Manželka pána Ševčíka hovorí, že tam vidieť celé stáda aj po tridsať kusov zveri.

Zvláštne „stopárky“ pri cestách

Ladislav Mišúr je tiež z Domaniže, robí vodiča nákladného auta. „Často som na cestách a môžem povedať, že zveri je tento rok v ich okolí naozaj veľa. Nielen v Domaniži. Oveľa viac ako napríklad vlani alebo predvlani. Je to aj v tesnej blízkosti miest. Napríklad pred Považskou Bystricou od Trojice prebehuje veru po hlavnej ceste všeličo,“ hovorí pán Mišúr.

Na poliach vyhrabávajú zelené. (zdroj: BERKO)

Tuhá zima, sú vyčerpané

Hladnej zveri sa snažia pomôcť poľovníci. Ku kŕmidlám chodia v túto zimu častejšie. V okolí Domaniže naplnili senníky už tretíkrát. Je to určite častejšie ako vlani. „Nesmie zostať prázdny, lebo potom by zver urobila aj viac škody na poliach,“ hovorí František Matušík z Poľovníckeho združenia Stráň Domaniža. Minulý a predminulý rok nebolo zver vidieť na poliach tak často, zima bola mierna. Nebolo veľa snehu, ale ani taký výdatný mráz.„Teploty okolo dvadsať stupňov pod nulou v noci a cez deň tak mínus desať až štrnásť jej už dávajú poriadne zabrať. Zver sa nemá kde utiahnuť. Je veľmi vyčerpaná. Zvyšujeme kŕmne dávky. Slabé jedince sa veru jari nedožijú,“ konštatuje Matušík s tým, že poľovník nie je podľa neho len ten, čo strieľa. „Správny poľovník je ten, ktorý sa o zver aj stará,“ dodáva.

Prechody a niečo dobré pri ceste

Zver má svoje teritória, prechody, a preto niekedy nevyhnutne križuje aj cesty. V miestach prechodov zveri sa dávajú dopravné značky, ktoré upozorňujú vodičov na jej prítomnosť. Vodiči však musia byť veľmi opatrní všade, lebo objaviť sa môže teraz vlastne kdekoľvek, aj na celkom neočakávanom mieste. V tuhej zime má zver aj iné dôvody, ktoré ju ťahajú k cestám. „Chodí na cestu lízať soľ. Potrebuje ju. Musíme ju preto pravidelne dopĺňať do solísk. Ak ju totiž nemá tu, hľadá inde,“ vysvetľuje Matušík. Soliská aj kŕmidlá sa preto snažia poľovníci montovať v miestach prechodov zveri.

Lákadlá na poliach

Zima je tento rok dosť tuhá, preto zver podľa poľovníka schádza z hôr nižšie. „Jednak je tu menej snehu, a aj viac pohodlia. Tiež má tendenciu byť blízko kŕmidiel,“ hovorí Matušík. Zvieratá však chodia aj na polia, kde sú zasiate oziminy, ktoré sú pod snehom už zelené. „Nevedia odolať,“ objasňuje. Dopĺňa, že čerstvé zelené je pre nich veľká maškrta, ktorá ich veľmi láka. „Aj človek si rád dobre zaje, čo mu chutí a nejaké diéty môže naozaj len málokto,“ dodáva žartom. Ďalej už vážne konštatuje, že pre poľnohospodárov to je určite nepríjemné a spôsobuje im škody.

Poľovníci z Domaniže napĺňali kŕmidlá túto zimu už trikrát. (zdroj: BERKO)

Neobvyklé miesta aj čas

Zver podľa poľovníka celkom stráca zábrany. „Stretávame ju aj za svetla, prichádza do bezprostrednej blízkosti rodinných domov, niekedy až na dvor. U nás chodí napríklad aj na cintorín, kde nám ohrýza tuje. Chýba jej potrava a urobí všetko preto, aby sa k niečomu dostala,“ vysvetľuje Matušík. Lákajú ju aj vône zvyškov ovocia a zeleniny z kompostérov.

Krmivo rozprašuje vždy v nastavenom čase. Poľovníci ju dávajú hlavne na miesta, kde je problém dostať sa. (zdroj: BERKO)