POVAŽSKÁ BYSTRICA. Na drevený trám v obrannej veži sa pripravovali ľudia, ktorí sa venujú záchrane pamiatky, už dlhšie. Bol však vysoko, dostať sa k nemu podarilo len nedávno. Tento akoby rodný list stavby poslali na výskum.
Vytiahli dôležitú časť
Pri stavbe hradu určite nikto nerobil podrobný stavebný denník. Potom by skúmanie histórie pamiatky bolo ľahšie. Veľmi však môže pomôcť aj obyčajný drevený trám. Nedávno skúmali jeden z Bystrického hradu. Išlo o stropný trám obrannej veže v strednej časti hradu.
„Trám bol z druhého podlažia obrannej veže a pripravovali sme sa naň už asi štyri roky. Museli sme postaviť lešenie z druhej strany, lebo bol asi desať metrov vysoko. Keďže bol tiež cez celú hrúbku muriva, potrebovali sme sa k nemu dostať z obidvoch strán, aby sme ho dokázali vytiahnuť,“ hovorí o ceste k trámu Miro Tichý, podpredseda Združenia hradu Bystrica, ktoré pracuje už roky na záchrane historickej pamiatky.
Tichý dodal, že metodik potom určil, kde ho majú rozobrať. Dôležité je, aby sa zachovali také pozostatky dreva, podľa ktorých sa dá čo najpresnejšie určiť, kedy bol strom vyrezaný. „Pre skúmanie histórie hradu je dôležité, keď sa zachovajú v murovanej stavbe aj drevné konštrukcie,“ hovorí Miro Tichý.
Miro Tichý s trámom, ktorý hradárom veľa prezradil. (zdroj: www.hradbystrica.sk)
Drevo je presnejším vodítkom
Z kamenných častí hradu je ťažšie zistiť presnejší vek stavby. Drevené konštrukcie sú v tomto smere veľkými pomocníkmi, akoby rodnými listami jednotlivých častí historickej stavby. „Murované konštrukcie stavitelia prerábali, búrali, stavali nové a v tomto objekte bolo prestavieb strašne veľa. Je z nich ťažké zistiť konkrétnejší dátum. Drevené konštrukcie môžu zúžiť časové rozpätie len na niekoľko rokov,“ vysvetľuje Miro Tichý.
Strom a jeho dôležitý záznam
Trám z obrannej veže je zo stromu a rastlina má svoju históriu pevne vpísanú do kmeňa. Tá nás navedie aj na inú históriu.
„Strom, z ktorého skúmaný trám pochádza, rástol bežne ako dnešné stromy. Prežil suchá, búrky, katastrofy, jednoducho rôzne poveternostné podmienky. Toto sa odzrkadlilo v šírke letokruhov, ktoré každý rok tvoril. Takto vznikol dôležitý záznam,“ hovorí Mojmír Choma z Dendrochronologického laboratória v Piešťanoch.
Keď tento záznam zmerajú vedci prístrojmi, môžu ho porovnať so záznamami stoviek iných stromov, ktoré rástli ďaleko v histórii. „Všetky tieto záznamy obsahuje jedna krivka, štandardná chronológia. Drevo z Bystrického hradu sme porovnali s touto krivkou a zistili sme presne, na akom úseku sa s chronológiou zhoduje,“ hovorí o ich výskume Choma. Takto zistili presne rok rastu prvého a posledného meraného letokruhu na dreve.
Kameň je skúpejší
Kamenný múr vedia odborníci datovať len rámcovo, prípadne relatívne. „Vedia povedať, ktorý je starší od toho vedľa a podobne,“ dodáva Choma. Dendrochronologické datovanie dreva poskytuje presnejšie datovanie múrov. „V niektorých prípadoch, ak je drevo dobre zachované, vieme povedať presne, v ktorom roku strom zoťali,“ hovorí Choma.
Letokruhy a história inde
Letokruhy namerané na dubovom tráme z obrannej veže Bystrického hradu rástli podľa Mojmíra Chomu v rokoch 910 – 1226. „Vzorka však obsahovala aj beľové letokruhy, ktoré dub vytvára len na okraji a spravidla v počte 5 – 30 letokruhov. Takto vieme, že trám bol na hrade použitý medzi rokmi 1226 – 1246,“ spresňuje časové rozpätie Choma. Pre skúmanie histórie hradu ide o dôležitú informáciu.
Významne sa posúva založenie hradu
Architekt Martin Bóna, ktorý sa venuje architektonicko-historickému výskumu Bystrického hradu, hovorí, že sa zachovalo mnoho historických driev, ktoré boli použité pri výstavbe jednotlivých objektov v 13. až 17. storočí. „Vďaka vednému odboru, tzv. dendrochronológii, ktorá sa zaoberá datovaním rastu driev na základe nepravidelného zvrstvenia letokruhov, sa tak dá určiť vek murív, pri ktorých výstavbe drevá stavitelia použili,“ vysvetľuje architekt. Dodáva, že zvyčajne ide o zvyšky lešenárskych alebo stropných trámov, výnimočne konzolových trámov obranných ochodzí alebo trámových zárubní okenných či strelných otvorov.
Počas výskumu hradu od roku 2008 odobrali okolo 35 vzoriek. Podľa výsledkov dendrochronologického výskumu archeológa Petra Bartu boli tieto dreviny pre účely stavebného dreva vyťaté v rozmedzí 13. až 16. storočia. Ide o významný zdroj pre datovanie jednotlivých objektov hradu. „V roku 2016 to bola vzorka stropného trámu z hranolovej obrannej veže, ktorá patrí spolu s opevnením k najstarším doteraz identifikovaným architektúram hradu,“ hovorí architekt Bóna s tým, že túto vzorku datoval Mojmír Choma. Predpoklad je, že vyťatú drevinu museli v nasledujúcom roku, najneskôr do dvoch rokov, použiť pri výstavbe veže. „Možno z toho usudzovať, že k začatiu výstavby veže došlo niekedy medzi rokmi 1228-1244,“ konštatuje Bóna. Ide zatiaľ o jediný prvok, ktorý pomerne presne datuje obdobie výstavby najstarších častí hradu. Ďalšie drevá z hradu neumožnili dobu výstavby doteraz presnejšie vymedziť.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza až z roku 1316, keď bol v držbe Matúša Čáka Trenčianskeho. „Väčšina historikov predpokladala založenie hradu kráľom len orientačne, v priebehu 2. polovice 13. storočia. Uvedený trám ale dokladá, že k začatiu výstavby hradného opevnenia s obrannou vežou muselo dôjsť najneskôr po odchode Mongolov (1242), prípadne už počas mongolsko-tatárskeho vpádu 1241-1242,“ hovorí Bóna. Významne sa tak podľa neho posúva založenie hradu pred polovicu 13. storočia. „Možno ho tak zaradiť k stavbám obdobia neskoro-románskeho alebo románsko-gotického."
Pre určenie celkového stavebného charakteru najstaršej časti hradu je potrebný ďalší výskum, najmä v zasypaných častiach východného paláca. „Očakávame ďalšie spresnenie výstavby výskume ďalších zachovaných stavebných driev, ukrytých v najstarších murivách,“ dodal architekt Bóna.
