Článok pokračuje pod video reklamou
LÚKY. V obci organizovali už 16. ročník podujatia. Sála kultúrneho domu bola beznádejne plná.
Spojenie generácií
Miroslav Štefánik z folklórnej skupiny Javorník je jedným z organizátorov. „Som tu od prvého ročníka až po tento dnešný, teda už si naozaj veľa pamätám. A vždy aj hrám,“ prezradil s tým, že teraz mal pri vystúpení mladú posilu. Muzikantku a speváčku z ich folklórnej skupiny v Lúkach Valériu Španihelovú. „Chodí sem pravidelne od prvého ročníka. Pomáha nám dlho, ale na heligónke hrala dnes na podujatí prvýkrát,“ hovorí. Učiť sa začala pred pol rokom. Zaujímalo nás, čo ťahá mladé dievča k folklóru a heligónke. „Spieva veľa ľudí, ako tak, ale takých, čo vedia aj hrať, je menej. Povedala som si, prečo to neskúsiť. Páči sa mi heligónka,“ hovorí Valika. Prezradila však, že mala strašný strach. „Ruky sa mi netriasli, keďže som hrala, ale kolená ... Júj, to bola hrúza,“ povedala. Pán Štefánik je však úžasný muzikant. „Potiahol ma. Pôjdem aj na budúci rok. Veď dve heligónky, to je celkom iné ako jedna,“ myslí si Valika.
Heligónka už v kolíske
Valikin spoluhráč vyhráva na heligónke asi 26 rokov. „Pred ňou boli tiež všelijaké hudobné nástroje, hlavne píšťaly, tiež fujarky, trombitky. Niektoré som vyrábal, tak ako by to bolo, že by som si na ne aj nezahral? Ako mladý som brnkal aj na gitaru či pianovku- klávesovku,“ hovorí pán Štefánik s tým, že keď sa dostane k akémukoľvek hudobnému nástroju, nedá mu nevyskúšať ho. Na heligónke hrával aj jeho dedko a on ju tiež spoznal už od kolísky, a to doslova. „Spával som s tou dedovou v postieľke. Neskôr ju tato vyhodil do smetí a vrátila sa mi až s odstupom času. Kúpil som ju od jedného starého pána,“ hovorí o tom, ako ho sprevádza heligónka životom pán Štefánik.
Sála kultúrneho domu bola opäť absolútne plná. (zdroj: BERKO)Jeho druhá Paulínka
Anton Bendík je z dedinky Hrušov, ktorá je vzdialená od Zvolena asi 70 kilometrov. Neváhal však prísť do Lúk z takej diaľky napriek tomu, že už má 85 rokov. „Páči sa mi v tomto vašom kraji hore. Bol som nedávno hrať v Lokci, v Hornom Moštenci a teraz som tu,“ prezradil pán Bendík, čo všetko už pocestoval pre heligónky. Prišiel s veľkou radosťou. „Jáj, tak som zase ožil,“ dodal s tým, že sa vrátil po piatich rokoch. Na heligónke hrá už 78 rokov a verný je staručkému 130 ročnému nástroju. „Trošku ma aj hanbia, že či si nevládzem kúpiť nejakú hrdšiu,“ usmieva sa vitálny starý pán. Na svoj vek sa veru necíti a určite za to môže aj heligónka. Páči sa mu vraj muzicírovať, rovnako ako pekné ženy, ktorých vidí na takýchto podujatiach dosť. Noty nepozná, vraj načo.
Staručkú heligónku našiel u opravára vyhodenú v chlieve. Páčila sa mu, tak mu ju spravil. Má ju veľmi rád, vraj ako svoju ženu Paulínku, ktorá ho opustila pred devätnástimi rokmi. „Jáj, taká bola fajná, všetko mala, čo bolo treba. Ako táto moja heligónka. Ona je teraz moja Paulínka,“ prezradil pán Bendík.
Mladí virtuózi
Na pódiu v Lúkach sa vystriedalo veru muzikantov neúrekom. Svojou dokonalou hrou zaujali určite súrodenci z Čadce, Rakovej. Zazneli aj známe muzikálové melódie a filmová klasika. „Hráme spolu od malička. Ona na husle, ja na heligónku,“ povedal Peter Privara s tým, že čosi už majú predsa len za sebou. Má osemnásť a jeho sestra je o dva roky mladšia. Aj oni boli dôkazom toho, že o heligónky má veľký záujem aj mladšia generácia.
Chodia radi
Podujatie sa teší nielen priazni účinkujúcich, ale aj divákov. „Ak sa dá, vždy prídem. Rád meriam cestu. Hrám na heligónku, ale najviac asi na nervy babke,“ skonštatoval pán Róbert z Hvozdnice. Z Lysej pod Makytou prišli Vraníkovci. „Boli sme aj vlani. Je to už tradícia. Manžel nehráva, naša vnučka Terezka však chodí do hudobnej, učí sa hrať na harmoniku. Druhá, Adelka, zase spieva a tancuje. Obe sú v detskom súbore Javorinka. U nás folklór musí byť,“ prezradila Emília Vraníková.
Starostu Lúk Jána Behra teší, že ľudí chodí na podujatie z roka na rok stále väčší počet. „Prvý ročník, ktorý sa organizoval, odkedy som vo funkcii, bol síce trochu zľakaný, ale mohla za to aj snehová kalamita. Ľudia mali veľké problémy dostať sa sem, prípadne potom z Lúk,“ vracia sa do minulosti starosta s tým, že mal aj obavy, či hádam on niekde v organizácii nepochybil. Teraz však vie, že všetko bolo spôsobené len počasím. Podujatie patrí k tým top.
