Seniori z Považskej Bystrice sa rozhodli zdolať trať dlhú 2000 kilometrov. Súťaží aj desiatka domovov v Čechách a ešte jeden na Slovensku. Vďaka technike sú stále v kontakte. Naživo sledujú výkony ostatných, čo je veľká motivácia. Domov zachvátil veľký športový ošiaľ.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. V zariadení pre seniorov sa dopoludnia stretáva skupina dôchodcov, aby bicyklovali a dokázali, že sú najlepší. Zaujímavý projekt sa stretol s veľkým nadšením.
Musí byť správna motivácia
„Trošku som unavená. Keď nemôžem, striedajú ma,“ prezradila po športovom výkone Marta Šimíková, ktorá má vyše osemdesiat rokov. Neodradili ju ani problémy so srdiečkom. „Trochu ma spočiatku boleli nohy, ale prešlo. Ani som ich nemastila,“ dodáva. „Povedal som si, keď iní idú, prečo nie ja. Ale musí byť správna motivácia,“ zdôveril sa Bohumil Říčka, ktorý má 73 rokov. Za mlada hrával hokej, futbal. „Ja mám vlastne povinnosť pridať sa,“ zažartoval.Božena Mieresová chodila trinásť rokov na bicykli do práce niekoľko kilometrov. „Bicykel, to je moje, všade som sa na ňom dostala,“ dodáva.
Na monitore sledujú výkony iných seniorov. (zdroj: BERKO)
Vynikajúce výkony podával hneď od začiatku Ľudovít Michel. „Nápad je vynikajúci. Odreagujem sa, zhodím nejaké kilečko. Teraz mám métu aspoň Olomouc,“ zažartoval. Veľkou motiváciou je podľa neho snaha súperov z iných domovov, s ktorými sú v kontakte a môžu ich snaženie sledovať na monitore. Jeho „spolujazdkyňa“ pridala, že keď on do Olomouca, tak ona až do Brna. „Krútim, krútim,. Ľúbi sa mi to. Aj bolí, ale všetko prestane,“ povedala Oľga Suríková. Alojz Dubec mal elánu aj na rozdávanie. Pochvaľoval si, že sa ide čertovsky dobre. „Najradšej by som zašiel domov. Keď nie, aj Paríž môže byť,“ zažartoval 93-ročný pán. A čo mal v pláne, keď dorazí pod Eiffelovku? „Otáčam sa a hneď vyrážam späť.“ Jeho odhodlanie si vyslúžilo veľký potlesk.
Pozdrav pre kamarátov, ktorí bicyklujú za hranicami v Čechách. Navzájom sa motivujú. (zdroj: BERKO)
Zašportuje vraj častejšie
Ženy mali aj inú motiváciu. „Keby sa mi podarilo trochu aj schudnúť,“ hovorí Alžbeta Tóthová. Keď bola mladšia, behávala. Potom desať rokov ošetrovala mamu, nebolo času na športovanie. Ťažko je potom vrátiť sa k aktivite. „A teraz vidíte, mám možnosť,“ skonštatovala s úsmevom. Očakáva, že chytí kondičku, aby mohla zašportovať častejšie.Margita Černotová musela najprv prekonať strach. „Nechcela som ísť, ale je mi dobre,“ zhodnotila, tlačiac do pedálov.
Utuženie vzťahov
„Poďme, striedam, je tu voľný stroj,“ ozvalo sa. Dôjsť k nemu bol možno pre podaktorých problém, keď však začali tlačiť do pedálov, ožili akoby zázrakom. „V domove majú ľudia možnosť zacvičiť si, pobicyklovať na staciónároch kedykoľvek. Viacerí to nevyužili. Akosi nemali chuť. Ale keď som ich teraz vyzvala, či sa zapoja, spontánne reagovali, že isto pôjdu,“ hovorí Zuzana Bazalová z DSS Katka v Považskej Bystrici, ktorá prišla s nápadom. Spoločný cieľ a túžba byť najlepší utužil vzájomné vzťahy. „Keď sme sa spojili s jedným zariadením a oni povedali, že majú našliapaných menej ako my, mali ste vidieť tú radosť,“ usmieva sa Bazalová.
V domove seniorov zavládol nádherný športový ošiaľ. (zdroj: BERKO)
Aj špecialita z gastronómie
Projekt objavila v ponuke na internete. Prihlasovali sa už s oneskorením. Organizátori však boli nadšení, že k desiatke domovov v Čechách sa pridáva aj Slovensko. „Oficiálne má byť zapísaných desať ľudí. Máme však aj náhradníkov, ktorí radi pomôžu, vystriedajú súťažiacich,“ hovorí Bazalová. Šliapať začali seniori 1. marca a vytrvať musia do 8. apríla. „Bicyklujeme cez pracovné dni dopoludnia, od pol desiatej do pol dvanástej. Každý deň do hodiny musíme poslať výsledky, konečný stav kilometrov,“ vysvetľuje Bazalová. Pre domov môžu získať aj mobilnú záhradku, ak budú v bodovom hodnotení najlepší. Zapisujú aj dielčie od každého klienta. Na konci súťaže pošlú, kto bol naj zo žien aj mužov. Vyhodnotia však aj najviac usilovných. Špecialitou je kategória šliapajúci masterchef. „Zapojila sa aj naša kuchyňa. Bude variť regionálne jedlá, podľa toho, kam naši seniori dorazia. Napríklad zajtra budú rybky na spôsob porybného z Brna,“ spomína aj špecialitku Bazalová. Keď sa už seniori vydali na cesty do sveta, nech spoznajú aj miestnu gastronómiu.
Prejdú viacero krajín
Uraziť majú trať dlhú 2000 kilometrov. „Začínali sme na vrchu Praděda,“ opisuje trať Bazalová s tým, že prvý cieľ je Brno, potom Linz. Takto postupne sa dostanú až do Paríža. „Máme stanovenú tabuľku, koľko máme za týždeň našliapať. Nesmie to byť viac, ako je stanovené. Vychádza to v priemere 50 kilometrov na deň. Vždy si prerátavame odkiaľ kam sme sa dostali,“ vysvetľuje Bazalová. Pôjdu cez Českú republiku, Rakúsko, Nemecko, Belgicko, Luxembursko a končia vo Francúzsku.
V čo ešte verí?
U seniorov chceli utvrdiť aj pocit, že ešte vždy veľa dokážu. „Zaktivizovali sa aj ľudia, ktorí sa do ničoho nechceli zapájať. Toto ich oslovilo. Prišli sme dokonca na to, že niektorí klienti majú na svoj vek úplne úžasnú kondíciu, čo by možno malo pohnúť aj nás mladších,“ konštatuje Bazalová. Vek súťažiacich je od 66 po 95 rokov. „Verím, že si vytvoria návyk športovať a budú si ho udržiavať,“ dodáva hlavná iniciátorka projektu.