ILAVA. Tak čo vás trápi? Túto otázku vždy položí pri telefonickom rozhovore s pacientmi či ich návšteve v ordinácii profesor Pavel Traubner. Nazval tak aj svoju knihu rozhovorov, ktorú predstavil svojim rodákom v Ilave. „Som šťastný, že toľko ľudí sem prišlo na nejakého Traubnera. Som vďačný svojmu rodnému mestu, ku ktorému sa vždy hrdo hlásim a som veľmi rád, že môžem stáť tu pred vami,“ vyznal sa.
Zaspomínal si aj na svoje detstvo v rodnom meste.
Spomienky na mladosť
Pravdaže, keď spomínal, opis prvých štyroch rokov jeho života bol smutný a takmer tragický. Jeho otec, obľúbený zubný lekár, musel na varovanie statočných ľudí utiecť v septembri 1944 aj s rodinou do hôr, kde sa skrýval pred gardistami a Nemcami. Prežívali v strachu v bunkroch v okolí Ziechova a pomáhali im vďační pacienti židovského zubára Adolfa Traubnera, no nielen oni.
Štvorročný Pavel Traubner po vojne dlho iba šepkal, lebo v bunkroch kvôli hrozbe prezradenia nemohol inak. „Keď som sa vrátil z hôr, postupne som vedel, že už nič pre mňa nemôže byť problém, a aj preto som niečo dokázal,“ ozrejmil špičkový uznávaný neurológ. Len mimochodom spomenul, ako ho horlivý gardista pritiahol ako malého chlapca za ucho domov k na smrť vystrašenej mame z parku, kde bol židom, cigáňom a psom vstup zakázaný.
No ako opozitum uviedol, ako bol rád, keď mesto aj s podporou Evanjelickej diakonie a ďalších vybudovalo pamätnú tabuľu na pamiatku ilavských židov, ktorí zahynuli počas holocaustu.
V diskusii Ilavčania v plnom dome kultúry svojmu prvému čestnému občanovi ďakovali – a to naozaj za všeličo. Veď aj knižka rozhovorov sa volá Tak čo vás trápi? preto, lebo takto sa zakaždým ozýva do telefónu, a tak už desaťročia víta svojich pacientov aj v ordinácii, aby pomohol každému, kto ho o to požiada.
Splnili mu detský sen
Diváci sa dozvedeli aj to, že jeho detským snom bolo mať šliapacie autíčko. Tento sen sa mu nikdy nesplnil. Ilavčania mu ho splnili po siedmich desaťročiach. Dokonca sa im podarilo zohnať také pravé, naozajstné, ešte predvojnové. Práve také, na akom by kedysi dávno jazdil, keby...
Profesor Traubner netajil radosť z nečakaného darčeky. (zdroj: PALVIT)Profesor Traubner neskrýval dojatie a bolo vidieť, ako miluje svoju Ilavu, a ako si Ilava váži jeho.
Aj novej knihe
V diskusii si Ilavčania ako rodáci mohli celkom prví vypočuť napríklad i to, čo mu napísal krátko pred smrťou jeho dobrý priateľ kňaz Anton Srholec, ktorému pomáhal ešte v bývalom režime. Tiež historky o hercovi so sklonmi k hypochondrii, ktorého musel kvôli jeho strachom sprevádzať kedysi dávno na silvestrovské predstavenie do Považskej Bystrice. Aj to, že jeho najobľúbenejšou detskou knihou bol Smelý zajko v Afrike, ale tiež, že detská neurológia bola nad jeho sily, a tak prestúpil k liečeniu dospelých.
„Mám tu pochovanú sestričku, rodičov, dedka, babku. Spomínam na náš byt bez vodovodu a kúpeľne, no s krásnym výhľadom na Vršatec. S láskou hovorím, že mám to tu rád, som Ilavčan, Švrkoň,“ zanikli v potlesku publika slová profesora Pavla Traubnera.
