PRUŽINA. V chotári obce žijú dve krásne „stareny“, ktoré veľmi milujú život. Dávno už majú cez sto rokov. Jedna priam zázračným spôsobom prekonala doslova mŕtvicu, druhá rodí aj vo vysokom veku.
Búrka a hrozba výrubu
Veľká búrka ju pred niekoľkými rokmi dosť poškodila, poodlamovala veľa obrovských konárov. Najprv aj mysleli, že strom už pôjde dole, aby nebol nebezpečný. Rastie totiž rovno nad poľnou cestou. Nakoniec jej dali šancu a len ju poobriezali. Dlho však rozmýšľali, chodili okolo nej, špekulovali a nahlas hovorili, že by ju asi mali už vyrezať. A staručký strom, akoby ich počúval. Veru, počúval. Práve toto napadlo Jána Janigu, keď sa na miesto po čase vrátil. „Našiel som niečo naozaj krásne. Veď sa poďte pozrieť,“ popoháňa nás hore brehom nad osadu Mlynište za Pružinou pán Janiga.
Život, ktorý sledovala, sa jej veľmi zapáčil
Stará lipa rastie pri kaplnke nad poľnou cestou. Strom si už kadečo pamätá. V dobrých časoch žilo v Mlyništiach niekoľko rodín, v dvoroch kŕdle kačíc a husí, niekde aj prasiatka v chlievoch. „Chodil som tu ako mladý úradník na súpisy majetku. Bolo tu naozaj živo,“ spomína si Janiga.
Strom zažil veľa lásky, svadieb, krstov. V osade sa tešili prírastkom detí, ktoré cez vrchy odtiaľto chodili do školy. Kút je to krásny. Život však nie je len o šťastí. Starý strom videl aj tragédie. Jednu si „pamätá“ aj z dvadsiatych rokov minulého storočia. To vtedy na poľnej ceste zabili žandára. Život sa stromu aj tak veľmi páči. „Je tu aj kaplnka a tú údajne stavali už v roku 1890 a lipu vysadili približne v tomto čase,“ hovorí Janiga. Čo ako stará a zničená je táto zakorenené starenka, života sa snaží pevne držať zubami – nechtami či skôr všetkými možnými aj nemožnými koreňmi.
Príroda je zázračný chirurg
V kmeni stromu, alebo skôr v tom, čo z neho zostalo, vzniklo niečo zaujímavé. „Pozrite na tú dieru. Z vnútra stromu nezostalo takmer nič. A predsa žije. A to vďaka nitkám, ktoré sa vytvorili v dutom kmeni,“ vysvetľuje zaujímavý úkaz Janiga.
Dodáva, že strom akoby sa naľakal, že ho zotnú a začal horúčkovito bojovať o život. V dutine sa ťahá niekoľko konárov či skôr koreňov, ktoré vytvorili premostenie, tak, ako to býva pri operáciách srdca, aby dostávala rastlina potrebné živiny zo zeme. „Ide doslova o bypassy,“ pomáha si Janiga odborným výrazom známym v kardiochirurgii. Kedysi bol prepájací koreň či konár len jeden, hrubý asi ako chlapská ruka. „Ešte viac zhrubol a nové stále pribúdajú. Stromu sa na tomto svete evidentne páči a má strašne silnú vôľu prežiť. Nevidel som ešte niečo podobné,“ hovorí Janiga. Je vraj veľmi rád, že zobrali strom pred rokmi, v roku 2002, na milosť a nezrezali ho. Strom zázračne omladol a ožil. Aj túto jar stará lipa opäť usilovne púšťa listy.
Už ani slovo o rúbaní, lebo bude zle
Kaď sme sa vybrali poľnou cestou na miesto, kde stará lipa rastie, bolo krásne, svietilo slnko. Len chvíľu sme sa okolo nej pomotali. No a spomínali opäť aj výrub. Odrazu sa obloha zatiahla, zadulo a spustila sa snehová búrka. Niekto by možno povedal – No čo, bláznivý apríl. Nám sa však v tej chvíli zazdalo, že je to celkom inak. Niekto či niečo nás vyhnalo, keď sa už ona starena tak pozbierala a má sa opäť k svetu.
„Ľudia a ako vidíte aj stromy v Pružine a jej okolí majú tuhé korene, nič nás len tak rýchlo nezloží,“ usmieva sa Janiga.
Zaslúži si rešpekt
Botanička z Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici Paulína Prengelová hovorí, že je povzbudzujúce vidieť aj na príklade starého stromu, že príroda sa dokáže o seba postarať sama. „Súvisí to s prirodzenou schopnosťou autoregulácie prírody a všetkých živých organizmov v nej. Sú schopné dokonale riadiť a zvládať životné procesy a prispôsobovať sa zmene podmienok, aby prežili,“ konštatuje botanička. Dodáva, že človek ovplyvňuje prírodu už niekoľko miliónov rokov, ale mal by ju predovšetkým dobre pozorovať, chrániť a rešpektovať, nie riadiť.
