Ako hodnotíte uplynulý rok?
- Vcelku priaznivo, čo sme napokon aj predpokladali. Stavby sú dlhodobý proces, takže už vopred vieme predikovať, ako sa veci vyvinú. Hospodársky výsledok sa podarilo splniť, ale z hľadiska tržieb to nebol až taký nárast ako po iné roky. Aj v slovenskom stavebníctve musíme byť čoraz trhovejší.
Aké projekty prevládali?
- Ak to zrekapitulujem, už tradične sme úspešní v segmente rezidenčných stavieb a industriálnych typov zákaziek. V minulom roku sme zrealizovali viacero pekných projektov. Spomeniem napríklad vlastný developerský projekt spoločnosti HANT - bytový dom Rosnička v Dúbravke, kde sme dokončili 64 bytov, ktoré sa veľmi rýchlo vypredali. V industriálnych zákazkách dominuje priemyselný park v Bytči.
Spomenuli ste realizáciu bytového komplexu Rosnička. Na čo dnes kladie dôraz zákazník pri výbere bytu?
- Volí zlatú strednú cestu a najmä spoločensky zdravé prostredie. Za výhodných podmienok chce nadobudnúť relatívne kvalitné bývanie. Lavíruje medzi cenou a metrami štvorcovými. A hlavne, vyberá si projekt. Jeho rozhodnutie závisí od mnohých faktorov, ako je napríklad občianska vybavenosť, prevedenie stavby, použitie materiálov, poloha, dopravné napojenie...
HANT BA sa už v projekte snaží navrhnúť alternatívy, ktoré klienta oslovia. V bytovom dome Rosnička sme to poňali v duchu: Na skok do školy, do škôlky, na skok do obchodu, na skok do prírody...
Aký model funguje v malých mestách?
- Otvorené máme projekty nájomných bytov. Niektoré tesne pred dokončením, iné v počiatočnom štádiu. Nájomné typy bytov sú prijateľné pre mladých ľudí alebo mladé rodiny. Je to výborný začiatok. Mladý človek uvíta, ak môže bývať v nájomnom bytovom dome a necíti ťarchu vlastníctva nehnuteľnosti. Dokáže sa posúvať, a nie je viazaný hypotékou. Tento model funguje všade vo svete. Môže to pomôcť aj samotným mestám pritiahnuť rodiny. Mesto sa aj tak musí starať o komunikácie, komunálny odpad, osvetlenie, ale z ľudí, ktorí dochádzajú do zamestnania, nemá žiaden benefit. Podielové dane platia v mieste, kde bývajú. Takto ich môže ukotviť v mieste pracoviska, čo je pre mesto výhodou.
Tesne pred kolaudáciou je aj bytovka v Považskej Bystrici. Práve tu vznikli nepodložené fámy o sociálnych bytoch...
- Toto sme prešli s úsmevom, pretože ak si niekto pozrie pôdorysy bytov a štandard vybavenia, pochopí. Usúdi, že naozaj nejde o sociálne byty. A keď si navyše pozrie štátny fond rozvoja bývania a kategorizáciu bytov, opäť zistí, že od sociálnych bytov to má ďaleko. Celé prevedenie, vrátane materiálu, je také, že počas garancie, ktorú dávame, a aj neskôr, sa nič nestane. Prioritou firmy je postaviť stavby tak, aby bolo čo najmenej starostí s odstraňovaním nedostatkov, pretože všetko sú to náklady, ktoré nám nikto nepreplatí. De facto robíme kvalitne preto, aby sme ušetrili.
Pracovný trh stavebníctva je v žalostnom stave. Chýbajú murári, tesári, klampiari... Ako sa to premieta v praxi?
- Odborníkov, a vôbec ľudí, ochotných pracovať je naozaj málo. Na to, čo všetko sa stavia, je trh dlhodobo poddimenzovaný. Veľa firiem už dováža ľudí z cudziny. Ak sem firma dotiahne ľudí, napríklad z Ukrajiny, je to otázka kontroly kvality práce. Či už Slovák, Ukrajinec alebo Srb, pokiaľ má nad sebou stavbyvedúceho, projektového manažéra a majstra, ktorý ho kontroluje, stavba je v poriadku. Vo svete už kozmopolitný model funguje dávno. U nás tiež budeme musieť dať bokom predsudky, nakoľko niet ľudí, ktorí by pracovali. Je to rovnaké ako s čínskymi výrobkami. Všetci sme hovorili, aké sú zlé. Dnes z Číny kupujeme telefóny, počítače a televízory so 100-percentnou kvalitou. Trh nie je o tom, kde je produkt vyrobený, ale aká je výstupná kontrola. Toto vieme implementovať aj do stavebníctva a výsledok je rovnaký, možno ešte lepší.
Ako hodnotíte stavebníctvo v svetovom meradle, ako sa vyvíja?
- Stavebníctvo prežíva obdobie renesancie a konjunktúry. Natíska sa otázka, kedy nastane zlom. Je to najsenzitívnejší odbor, ktorý kopíruje hospodársky rast krajiny. Prirodzene musí nastať situácia, že raz je dobre, raz je horšie. Je len otázka času, kedy bude horšie.
Dá sa vôbec zamedziť deštruktívnym účinkom pôsobenia trhu?
- Osobne si myslím, že návod neexistuje. Jediná vec, ktorá firmu môže pripraviť na časy dobra i zla, je zdravý sedliacky rozum. Naším krédom je - robme to, čo vieme a v takom meradle, ako vieme. Môžeme rásť, ale prirodzene, a nie umelo, aby sme to nemuseli umelo redukovať.
Priemyselný park v Bytči je top industriálna zákazka s dlhodobým horizontom. Hovorí sa i o vyvolanej investícii, ktorá poslúži všetkým obyvateľom Bytče...
- Projekt priemyselného parku tu funguje už niekoľko rokov. Spoločnosť TRW postavila v Bytči s našou pomocou závod na pozemkoch spoločnosti HANT. Vyhotovili sme im infraštruktúru, naprojektovali stavbu, vybavili povolenia, zrealizovali a odovzdali na kľúč. A následne potom ešte aj PHA rovnakým modelom. Priemyselný park by sme chceli rozšíriť o ďalších potenciálnych investorov. Na projektoch sa už pracuje, s čím súvisia i spomenuté vyvolané investície vo vzťahu k priemyselnému parku. Momentálne riešime križovatku, ktorá križuje hlavný ťah na Makov. V blízkej dobe dôjde k rekonštrukcii tejto jestvujúcej, veľmi nešťastne riešenej križovatky, ktorú usmerníme do štandardizovanej svetelnej križovatky, ktorá bude v zásade plnohodnotne zabezpečovať odbočenia všetkými smermi a plynulosť premávky smerom na Makov a do Českej republiky. V spolupráci so Žilinskou univerzitou, ktorá je poradným orgánom, riešime horizont dvadsiatich rokov a snažíme sa urobiť ju tak, aby sme sa vyhli nehodovým situáciám. Aby celý priemyselný park mohol v budúcnosti rátať s viac usmernenou dopravou. Projekt sa snažíme posunúť do vyššieho levelu s vybavením všetkej technickej infraštruktúry, aby sa ľuďom v Bytči žilo s priemyselným parkom dobre.
Prečo ste si vybrali práve lokalitu Bytče?
- Je to veľmi dobrá lokácia v rámci Žilinského kraja. Takto situovaný priemyselný park má veľkú šancu rásť, nielen do počtu investorov, ale i do počtu zamestnancov. Mestu Bytča to môže pomôcť oprášiť zašlú slávu z roku, kedy bola strojárskym centrom. Bytča má zvláštny atribút. Jej obyvatelia chodili za prácou do Čiech. Dnes sa situácia zmenila a výhodnejšie pre nich je zostať pracovať doma na Slovensku. Čím viac zamestnávateľov, tým väčšia bitka o zamestnancov.
Zmeny, ktoré sa udiali v štruktúre firmy už pred rokmi ľudia stále neevidujú. Práve v tom čase prešlo vlastníctvo spoločnosti HANT DS, ktoré patrilo pod spoločnosť HANT BA, na nového majiteľa. Vysvetlíte situáciu?
- Nové, a nie nové. Presne tak možno nazvať situáciu s prechodom spoločnosti HANT DS na nového majiteľa. Tieto zmeny sa udiali už 5 rokov dozadu, kedy sme manažérom spoločnosti HANT BA DS, ktorá sa zaoberala stavbami diaľnic a ciest, predali 100-percentný podiel. Firma sa tak stala samostatnou entitou a nemá už nič spoločné so spoločnosťou HANT BA. Ľudia nás s firmou spájali najmä kvôli menu HANT, ktoré istý čas používala. Pravdou však je, že stavbe diaľnic a ciest sa už nevenujeme 5 rokov. A nanovo rozvíjať tento segment v tomto čase neplánujeme.
O ďalšie divízie sa teda neplánujete rozširovať?
- Určite nie. To je taká základná zmena v smerovaní HANT-u a prípravy na krízové roky - nerozširovať sa o ďalšie divízie na Slovensku. Aj keď sme skúšali nové veci v lineárnych stavbách, nestotožnili sme sa s tým úplne. Našou prioritou je venovať sa len pozemnému staviteľstvu, ako sú rezidenčné stavby a industriálne parky, pretože v tomto sme jednou z najlepších firiem na Slovensku. Novým výzvam sa ale nevyhýbame, a ak takéto výzvy prídu, postavíme sa im čelom. Výzvy nás posúvajú stále vpred.
