POVAŽSKÁ BYSTRICA. Po ústrednej kaplnke na Kalvárii, ktorá sa týči nad mestom, začali intenzívne práce aj na oprave jednotlivých menších kaplniek, zastavení. Objekty dlho chátrali. Čo nevykonalo počasie, k tomu dopomohli vandali. Z dvanástich zastavení sa zachovalo len deväť. V zlom stave, ale predsa. Kalvária však získa opäť dôstojný vzhľad.
Stavebný ruch
Prvé zastavenia začali opravovať už minulý rok. Peniaze dala farnosť Považská Bystrica. Tento rok sa začalo intenzívne pracovať na zvyšných. „Robíme v kopci, objekty sú rozťahané po svahu, takže zásobovanie a väčšina práce je o behaní, ak chceme robiť komplexne,“ hovorí Miroslav Tichý, realizátor prác. Ľudia reagujú na stavebný ruch, pýtajú sa na postup aj termín ukončenia. „Reakcie sú pozitívne. Pred ústrednou kaplnkou napríklad stále horí sviečka. Posedia si tu, niektorí sa možno aj pomodlia,“ dodáva Tichý.

Po kaplnke aj zastavenia
Kalvária je dominantou, ktorá sa týči nad mestom a je miestom pre výlety, prechádzky. Roky chátrala, z dvanástich zastavení zostalo len deväť, v dezolátnom stave bola aj ústredná Kaplnka Márie Magdalény. Tá prešla rozsiahlou rekonštrukciu. Tento rok na jeseň by mali zrekonštruovať aj všetky zastavenia. „Na obnovu používame kamenivo zo zbúraných zastavení. Ak chýba, musíme doviezť lomový kameň. Murujeme vápennou maltou nadstavenou metakaolínom, čo odsúhlasil pamiatkový úrad,“ hovorí Miroslav Tichý.Práce spočívajú v demontáži starých striech, oprave ríms, omietok, vnútorných dlažieb, výkopoch pre drenážky či v maľovaní zastavení. „Najzachovalejšie boli zastavenia v dolnej časti, najhoršie v hornej. Tri už neexistujú, zostali len základy,“ vysvetľuje Tichý. Trochu problematické sú základy na jednotlivých zastaveniach, čo sa však dá podľa Tichého riešiť. „Stav objektov posudzoval aj statik. Žiadne veľké komplikácie, našťastie, nehrozia. Základy sme len vyspravili v takom nálezovom stave, v akom boli,“ hovorí. Kaplnky už opravovali v 30. rokoch. „Pri rímsach a stenách musíme objekty preto očistiť od toho, čo zostalo po starších opravách. Nič zvláštne, nejaké maľovky alebo niečo podobné sme zatiaľ neobjavili.“


Stavby, chodníky a výsadba
Primátor mesta Karol Janas hovorí, že by chceli do jesene stihnúť aj chodníky a pripraviť všetko, aby sa mohla začať výsadba zelene. Po výsadbe vznikne stromoradie, ktoré olemuje cestu hore ku kaplnke z oboch strán. Kalvária a centrum mestaS ukončením rekonštrukcie v centrálnej mestskej zóne plánujú aj skončenie prác na Kalvárii. „Bude to do konca roka 2018,“ hovorí primátor Janas. Mestský park v centre plánujú prepojiť s lesoparkom a Kalváriou. Jednotlivé zastavenia aj celú lokalitu chcú tiež nasvietiť. Potrebná je ešte dohoda s pamiatkármi.
Miesta na oddych a vnútro kaplniek
Pri kaplnkách by chcelo mesto urobiť aj miesta na oddych s lavičkami. „Akým spôsobom budeme zámer realizovať závisí tiež od vyjadrenia pamiatkarov. Mesto je pripravené finančne aj architektonicky,“ dodáva Janas. Čo sa objaví vo vnútri kaplniek, necháva samospráva na cirkev. „Ide o sakrálne objekty, je preto prirodzené, že voľbu nechávame na nich. Boli by sme však radi, keby sme sa vrátili k pôvodnému stavu, keď ešte Kalvária fungovala a nebola zdevastovaná,“ hovorí primátor. Autá nieV budúcnosti by chceli opraviť aj cestu okolo cintorína. Nie je však prioritou, aby sem chodili autá. „Dostať by sa sem pohodlne mali ľudia, ktorí sa vyberú pešo, prípadne cyklisti. Prístup v prípade požiaru je zabezpečený zrekonštruovanou cestou z druhej strany, ktorá vedie k záhradkárskej osade,“ vysvetľuje primátor.
Mesto, cirkev aj sponzori
Financovanie rekonštrukcie je trojzložkové. Jednu časť zaplatila cirkev, mesto získalo aj dotácie z ministerstva kultúry, čiastočne sa podieľajú aj sponzori. „Veľmi dobrú spoluprácu máme s firmou Koval system, ktorá pomáhala už pri rekonštrukcii ústrednej Kaplnky Márie Magdalény a teraz pomáha aj s prácami na jednotlivých zastaveniach. Bude ich ešte treba zakryť, a práve toto budú zabezpečovať oni,“ hovorí Janas. Mesto spolupracuje aj s rímsko-katolíckou cirkvou, lebo je to stále ich majetok. „Máme ho v dlhodobom prenájme. Je však zbytočné hovoriť, či je to majetok mestský alebo cirkevný, dominantu treba uchrániť. Kaplnka bola v takom zlom stave, že by určite spadla,“ opisuje situáciu Janas.
Ďalšia spolupráca mesta a cirkvi
S cirkvou bude mesto v budúcnosti rokovať o spoločnej správe. „Chceme im to odovzdať, aby mohli objekty využívať na sakrálne účely, ale vôbec sa nebránime robiť údržbu a naďalej sa o ne starať,“ reagoval Janas na otázku, či zostane lokalita prístupná širokej verejnosti aj v budúcnosti. Cez mestskú políciu plánuje mesto zabezpečiť aj kamerový systém.
Z histórie
Kalvária bola postavená v rokoch 1805 až 1807 nad kopcom zvaným Kamenec, na mieste niekdajšieho Hája. Mestečko Považská Bystrica na jej výstavbu získalo peniaze z darov obyvateľov. „V roku 1806 na Kalvárii postavili murované sochy, tri kamenné kríže a svätyňu s vežičkou a zvonom. Zastavenia krížovej cesty vtedy ešte neexistovali. Základný kameň svätyni Márie Magdalény bol položený považskobystrickým farárom Jozefom Bobossékom,“ informovala hovorkyňa mesta Iveta Kováčiková. K udržiavaniu sa zaviazala obec Považská Bystrica zmluvou z 8. júna 1807. Podpísali ju richtár Tomáš Lovíšek a farár Jozef Bobossék.Kalvária vydržala viac ako sto rokov.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia starobylú kaplnku, súsošie Ukrižovania a jednotlivé zastavania Krížovej cesty zničili vandali. Naposledy Kalváriu opravovali v roku 1937 a patrí medzi zopár historických pamiatok, ktoré sa v meste zachovali.Vo veľkej kaplnke sa nachádzali tri oltáre a zvon. Dvakrát do roka sa konali na Kalvárii procesie a bohoslužby, prvá k Márii Magdaléne a druhá až od roku 1831. Po veľkej cholere, ktorá postihla mesto, zahynulo 175 ľudí. Na ich počesť sa konali procesie a omše vždy 17. septembra. Tieto procesie a omše po II. svetovej vojne vývojom politickej situácie postupne zanikli. (mb, TASR)