PRUŽINA. Minulý týždeň sa konal v obci prvý ročník sochárskeho sympózia. Téma pre rezbárov, ktorí sem prišli z viacerých kútov Slovenska, bola zver okolo nás a detský svet. Rôzne kúty obce budú po niekoľkých dňoch, vyplnených vrčaním píl, skrášľovať postavičky orla, zajaca, sovy, medveďa a iných zvierat.
Drevo a krása
Viktor Kvaššay, hlavný organizátor rezbárskeho sympózia, hovorí, že cieľom bolo ukázať verejnosti ako sa dá s drevom pracovať a aké úžasné veci sa dajú vytvoriť. „Chceli sme zároveň nechať odkaz pre naše deti. Deti majú väčšinou rady zvieratká a podľa toho sme zvolili aj tému. Cieľom je, aby si uvedomili, že drevo nie je len úžitková vec na kúrenie, ale dá sa z neho vytvoriť aj krása, umenie,“ vysvetlil Kvaššay. Pevne verí, že v organizovaní budú pokračovať aj v budúcnosti.
Snežili aj piliny. (zdroj: BERKO)Hlavne z okolia Pružiny
Na prvý ročník prišli rezbári z celého Slovenska – z Oravy, Liptova, Púchovskej doliny, Michaloviec, Brezna a tiež z Nových Zámkov. Drevo bolo väčšinou z okolia obce. Smrekové, bukové a dubové drevo, lesná čerešňa i lipa. Len topoľ doviezli z juhu. „My tu nemáme také silné topole,“ vysvetlil Kvaššay.
Otcova lipa
K lipe, z ktorej sa rezalo, má Viktor Kvaššay aj blízky vzťah. „Zasadil ju ešte môj otec a musel som ju vyrezať,“ prezradil. Chcel však, aby tu niečo zo stromu zostalo, niečo pekné, a tak išlo drevo na sochu.
Všetky diela zo sympózia zostanú v Pružine. „Chceme ich dať na také miesta, aby sa z nich mohlo potešiť čo najviac ľudí,“ dodal Kvaššay.
Záludnosti v topole
Albert Šimrák prišil na sympózium z Liptova. Hovorí, že o tom, čo bude z kmeňa, rozhoduje v prvom rade jeho hrúbka. On sa rozhodol urobiť lavičku s konskými hlavami. „Išiel som už s týmto nápadom, tak som si vybral najhrubšie drevo,“ vysvetlil rezbár. Statný topoľ ukrýval však aj nepríjemné nástrahy. „Reťaz dostala poriadne zabrať. Zlomil som niekoľko zubov,“ povedal rezbár. Kmeň bol totiž plný klincov.
V kmeni čakali záludnosti. Klince. (zdroj: BERKO)Technika veľmi pomôže
Jozef Chromek robil sovičku aj s mladými. „S pílou sa dnes dajú robiť neuveriteľné veci,“ prezradil rezbár. Rýchlo však ešte dodal, že nestačí len zručnosť a dobrá technika. Človek musí tiež rezať s láskou, aby vzniklo niečo pekné.
Marián Hutira vyrezával lavičku s medveďom. „Základy robím motorovou pílou a dobrusovanie rôznymi brúskami. Na detaily, napríklad oči, treba aj dlátka,“ ochotne vysvetlil, čím si pomáha.
Prišli radi
Miloš Húževka a Roman Sokulák prišli obaja z Púchovskej doliny. Roman si zvolil smrek. Vyrezával orla. „Drevo je fajn, robí sa dobre, i keď je trochu zima,“ prezradil Roman. Miloš Húževka prezradil, že prišli na sympózium radi. „Povybavovali sme si dovolenky v práci a sme tu. Včera nám trochu aj snežilo, ale lepšie ako dážď.“ Zo svojho dreva sa rozhodol vyrezať Shreka, teda rozprávkovú postavičku, tak trochu človeka aj zvieratko.
Kmeň s reťazou, čerešňa a tvrdé drevo
Ľubomír Fajer prezradil, že vyrezáva psíka. Aj jeho kmeň skrýval prekvapenie. Celkom mu však zapasovalo. „Môj psík určite neujde. V kmeni stromu bola vrastená reťaz, tak psík zostane vďaka nej na dvore,“ povedal s úsmevom rezbár. Klince by ho vraj rovnako nepotešili ako kolegu, ale toto bolo iné.
Reťaz v dreve ho celkom potešila. Využil tento prvok v svojom diele. (zdroj: BERKO)Dlhý štíhly kmeň lesnej čerešne si na sochu vybral Miloš Bobák. „Má krásnu kresbu,“ chválil drevo. Vytvoril z nej totem plný najrôznejších zástupcov zvieracej ríše.
Pavol Hajduk vyrezával z miestneho duba zase kráľa vtáčej ríše. „Je to tvrdšie drevo, tak postupujem pomalšie, ale dá sa. Žiadne prekvapenia zatiaľ kmeň neskrýva,“ prezradil s tým, že sa nikdy nedá dopredu s určitosťou povedať, čo presne z pňa vyjde. Dopracováva sa k tomu postupne.
Lesná čerešňa mala krásnu kresbu. (zdroj: BERKO)Podporí vždy podobnú myšlienku
Tvrdé drevo zvolil na rezanie aj Jaroslav Martiš z Púchova. „Má krásnu kresbu a keďže idem rád aj do abstraktna, socha vďaka nej lepšie vynikne,“ prezradil Martiš. Teší ho, že po rezbároch zostane v Pružine kúsok umenia. „Dúfam, že bude aj druhý ročník,“ hovorí. Práve jeho oslovil s nápadom zorganizovať sympózium Viktor Kvaššay. „Cením si ľudí, ktorí sa snažia podporiť kultúru, keďže sám organizujem podobné podujatia. Každému, kto príde s podobným nápadom, rád vyjdem v ústrety,“ hovorí Rezbár.
Jaroslav Martiš pri práci. (zdroj: BERKO)Na sympózium sme zastihli aj návštevníkov, ktorí prišli na skusy. Roman Rovný a Jaroslav Pecháček z Lednických Rovní tu hľadali inšpiráciu, ale aj rady k rezbárčine. „Je to fajn vec, čo vymysleli. Prišli sme si poobzerať, čo všetko sa dá spraviť s pílou. Je to pekná robota,“ skonštatoval jeden z nich.
Pán Ľubor z Pružiny sa prišiel pozrieť na prácu rezbárov aj s vnukom. „Veľmi som sa potešil, keď som si prečítal plagát, že bude v Pružine niečo podobné. Keď som začul na večer hukot píl, vybral som sa sem hneď ráno, aj napriek počasiu. Obdivuhodné, akú krásnu robotu robia,“ zhodnotil. Potešilo ho, že sochy zostanú v dedine. Hneď aj navrhol niekoľko miest, kde by ich mohli dať.
