MESTEČKO. Folkloristi z Púchovskej doliny organizujú pravidelné stretnutia vždy v inej obci. Tento rok ho mali v Mestečku, na budúci je na rade Lysá pod Makytou.
Nápad zo Záriečia
Myšlienka stretnutí folkloristov skrsla v hlave Anny Beňovej, vedúcej folklórnej skupiny Záriečanka. „Robili sme pravidelne stretnutia seniorov a na každé som chcela zavolať nejakú folklórnu skupinu z Púchovskej doliny. Na jednom podujatí nám člen skupiny z Dohnian veľmi ďakoval, že sme ich pozvali a pripomenul, že by sme si mali úspechy priať, nie si ich závidieť. A vtedy prišiel nápad so stretnutiami,“ spomína si Anna Beňová.
Dodáva, že zdravá rivalita je dobrá vec, posúva, ale nie závisť. Prvé stretnutie bolo v Záriečí, potom na Lazoch, ďalšie v Doh- ňanoch. Vlani ho organizovali Lúky, teraz Mestečko. „Som veľmi rada, že už druhýkrát sa zúčastnila stretnutia aj folklórna skupiny z Lysej pod Makytou, takže na budúci rok by malo byť práve tu,“ dodáva Beňová s tým, že ak bude stále záujem, radi by pokračovali. Každá obec Púchovskej doline má vo folklóre niečo špecifické. Spoločne si udržiavajú aj všetko autentické a charakteristické pre Púchovskú dolinu.
Majú aj hymnu
Folkloristi majú dokonca aj svoju hymnu – Púchovská dolina. „Chodili sme po všelijakých oslavách, naša skupina mestecko-záriečská, lebo to bolo kedysi spoločné. Nakoniec sa mala zaspievať vždy nejaká spoločná pieseň,“ spomína si Milan Mičkalík. Keď raz na jednej akcii, už dosť dávno, možno pred štyridsiatimi rokmi, zaspievala sólistka tradične túto pieseň. Pán Mičkalík však ešte vyšiel na pódium na záver s harmonikou a zaspieval jednu slohu ešte jednej piesne. „Sám som ho vytvoril. Potom pridal ďalšie slohy Janko Štefánik,“ hovorí pán Mičkalík.
Pieseň sa uchytila a odvtedy je hymnou Púchovskej doliny. Nečudo. „Púchovská dolina, neni to rovina, preto tam bývam tak rád,“ spieva sa v nej, a potom sa spomínajú krásy jednotlivých dedín.
Mestečko a jeho skupina
Tento rok pripravili stretnutie v obci Mestečko. Aj tu majú, samozrejme, folklórnu skupinu. „Za svoje začiatky ďakujem pánovi učiteľovi Kuzmovi. Bol milovníkom spevu, záhradkárom. Nebol rodák z doliny, ale spev našich ľudí ho veľmi zaujal. Najprv s a venoval cirkevnému spevokolu, ktorý spoluzakladal, neskôr pribudol aj folklór,“ hovorí o histórii vedúca folklórnej skupiny v Mestečku Anna Mikolášiková. Štafetu po otcovi prebrala dcéra Vierka.
Dobrý nápad
Tak, ako je vrámci doliny dôležité, aby sa stretávali skupiny z rôznych obcí a každý prispel svojou troškou k zachovávaniu tradícií, tak je to dôležité aj v samotnej skupine. „Pokiaľ by to bolo na dvoch-troch ľuďoch, nedosiahli by sme nič. Tí, čo chodia, majú to v krvi. Radi posúvajú tradície svojim deťom, a potom chodia aj mladí. Len tak sa dedičstvo uchová,“ hovorí vedúca.
Dobrý nápad je podľa nej aj stretávať sa v rámci doliny. „Na rôznych vystúpeniach nie je priestor, každý sa po programe rozbehne svojím smerom. Na stretnutiach nechýba, samozrejme, ani bohatá výmena skúseností.“
Majú sa čím pochváliť
Starostka Anna Václavíková je veľmi rada, že folklór u nich žije a na činnosť folkloristov je pyšná. „Obec sa má čím pochváliť,“ dodáva.
Kultúrny program, občerstvenie, milé pripomienky akcie, všetko bolo na jednotku. Pod javiskom zaujala aj špeciálna maľba na motívy výšivky tradičného kroja, pánskej košele. Miestnosť kultúrneho domu vďaka nej krásne ožila. Venovaná je výnimočnej bývalej folkloristke. Starostka v príhovore vysvetlila, že vznikla pre dlhoročnú folkloristku, ktorá by tento rok oslávila 93 rokov, Katarínu Mišúnovú. S nápadom namaľovať ju prišli ženy z materskej školy.
