Utorok, 25. júl, 2017 | Meniny má Jakub
Pridajte si svoje mesto

Veľa nechýbalo a ľudia by zhoreli v humne

Pamätníci sa strácajú, z prežitého zostávajú len útržky spomienok. Tragédie, ktoré prináša vojna, si však treba pripomínať.

Pamätníčka udalostí Mária Macháčová pri chalupe, kde spali nemeckí dôstojníci.(Zdroj: BERKO)

PAPRADNO. V meste už oslavovali koniec vojny, ľudia sa tešili. Písal sa 30. apríl 1945. Z rádia bolo počuť, že na dôležitých budovách zaviali zástavy víťazov. Že je po vojne, si mysleli aj ľudia v Papradne. Pravda však bola iná. „Sú to už roky. Mala som dvanásť. Strieľalo sa. Môj tato bol na venku. Dobre si pamätám, čo vtedy povedal. Vraj, že v meste oslavujú,“ spomína si Mária Macháčová, ktorá je pamätníčkou tragédie, ktorá sa blížila na sklonku vojny v Papradne na Košiaroch.

Utekali dolinou, strieľalo sa

Každý v Papradne s napätím očakával prvomájové ráno. Veď bol koniec vojny. No, už na jeho úsvite prebrala občanov streľba z automatov a výbuchy granátov. To posledné zvyšky nemeckého vojska utekali Papradňanskou dolinou k Javorníckemu hrebeňu na Moravu. Časť sa zakopala pri židovskom cintoríne na Košiaroch. „Tu v tej chalupe spali štyria nemeckí dôstojníci,“ spomína si pani Mária a ukazuje smerom k chalupe, ktorá stojí kúsok od odbočky na Medvedzie.

Humno a návrat v čase

Prechádzame cez cestu. Pani Mária sa na dvore zastaví a ukazuje dolu brehom. „A tu stálo staré humno,“ vysvetľuje. Potvrdí to aj pán Djasník, ktorý vyjde na dvor, aby nás privítal. „Pamätám si ho. Ako deti sme sa sánkovali hore z Medvedzieho a museli sme poriadne brzdiť, aby sme doň nenarazili,“ hovorí pán Djasník.

Práve staré humno bolo miestom, kde sa na sklonku vojny v Košiaroch schyľovalo k veľkej tragédii. „Kto šol z dzedziny alebo z hory, toho tam zavreli,“ hovorí pani Macháčová. Bola to vraj náhoda. Doplatil každý, kto sa v ten deň vybral von. „Pobrali však aj po domoch chlapov z Košiarov. Pamätám si, ako stáli v dlhom rade na ceste, než ich zavreli. Bolo ich hádam dvadsať, a možno aj viac,“ spomína si teta.

Z kroniky a ďalšie spomienky

V obecnej kronike sa píše, že ľudí, ktorí išli z hôr a polí okolo poludnia, nevpustili Nemci do dediny, ale ich zhromažďovali v humne a chystali sa ho podpáliť. Bolo v nej do 70 ľudí. K tragédii nakoniec podľa pamätníkov nedošlo. „Nemci sa začali hádam obúdzac, keď z hory zišli partizáni. Taký rákoš ich šol rovno sem. To mali humno priam zapáliť. Začalo sa strieľať. Ako zistili chlapi v humne, že idú partizáni, dostali odvahu,“ spomína si pani Macháčová. Jeden, už nevie, kto to bol, vraj vychytil aj Nemcovi, čo ich strážil, pušku a šľahol ho. Teta si ešte spomína, ako sa bojovalo, ako sa Nemci rozutekali do hôr aj po chalupách či hospodárskych budovách. Jeden skončil dokonca aj u ich susedky. „Ona si veru vtedy užila strachu,“ hovorí pani Mária. Podarilo sa jej však v noci ujsť a práve u nich doma ju prichýlili.

Zažili si ešte kus strachu

V Papradne neboli podľa pani Macháčovej počas vojny nejaké boje, alebo si na ne aspoň nepamätá. Avšak, na sklonku vojny, keď si ľudia mysleli, že zlé časy skončili a konečne je pokoj, zažili si ešte v dedine kus strachu. Aj kravy vraj vtedy radšej hnali na bačovy, lebo sa báli, že o ne prídu. Veru, ťažko by sa bez nich žilo.

Aby sa nezabudlo

Koľko ľudí, či len Nemcov ,alebo aj partizánov, vtedy, keď sa na Košiaroch veľa strieľalo, zahynulo, si už Mária Macháčová nepamätá. Nemci však určite skončili podľa nej v spoločnom hrobe na židovskom cintoríne. Boje sa potom preniesli do hôr, na Javorník. To je však už iná história.

Tú z Košiarov pripomína od konca apríla tohto roka kameň s tabuľkou, ktorý slávnostne odhalili pred obecným úradom.


Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice

Lávka aj ďalekohľad. Čo všetko ešte pribudlo na hrade?

Na záchrane hradu pracuje už niekoľko rokov Združenie hradu Bystrica. Mestu sa podarilo získať peniaze aj z eurofondov a od štátu, niečo prispela aj samospráva. Stabilizovalo sa skalné bralo, pribudli aj novinky.

Niekoľko dní nepotečie teplá voda

Vykonávať budú plánované opravy, údržbu a revízie. Obyvatelia sa budú musieť na nejaký čas zaobísť bez teplej vody.

Hrozia silné búrky

Meteorológovia varujú pred výskytom silných búrok s krúpami. Vydali výstrahu druhého stupňa.

Varenie gulášu v Sverepci

Varenie je tradičnou činnosťou počas osláv obce.

Blízke regióny

V okresnej nemocnici previedli raritnú operáciu

Chirurg vyliečil pacienta ojedinelým postupom. Použili inovatívnu zdravotnícku pomôcku.

Cestu pod Strečnom otvoria podľa plánov na posledný deň uzávierky

Dátum a čas spustenia dopravy je zatiaľ iba predbežný.

Handlová láka návštevníkov na Horkýže Slíže aj Petra Nagya

Regionálne oslavy Dňa baníkov na jeseň už tradične spestria program v baníckom meste.

V Opatovskom jazere sa stráca voda

Jazero v Opatovej je prázdne. Oprava a následné napúšťanie jazera potrvajú asi dva týždne.

Kanianka má nový územný plán. Ciele má ambiciózne

Záväzný dokument pre budúce roky chce zvýšiť komfort života domácim a zatraktívniť obec pre turistov.

Všetky správy

Je najdrahším hráčom planéty. Aj Messi ho prosil, aby nešiel do Paríža

Paríž Saint Germain mal aktivovať monštruóznu klauzulu.

Milan Fiľo: Moja chyba? Ružomberský futbal, mohli sme za to mať veľkú fabriku

Milan Fiľo sa usadil vo veľkom biznise sprivatizovaním ružomberských papierní, otvorené rozhovory nezvykne poskytovať.

Miro Jaroš: Prekážajú mi rodičia niektorých detí

Plánuje natočiť celovečerný film a na jeho najnovšom klipe pracovalo sto ľudí. MIRO JAROŠ má niekedy pocit, že detské pesničky sú jeho jediný svet.

Boj najmocnejších právnikov. Prečo Duda vetuje sporné zákony o súdoch

Veto sporných zákonov môže byť nielen vypočutím hlasu ulice, ale aj mocenským súbojom o post najsilnejšieho ministra.

Čo keď sa už nebude dať odísť?

Teórie fyziky predpovedajú, že vesmír je prázdny preto, lebo niečo vždy zabráni populácii pred útekom z planéty.

Kam vyraziť