PÚCHOV/POV. BYSTRICA. Kruhové križovatky v mestách dosť pribúdajú. Okrem toho, že majú zabezpečiť väčšiu plynulosť a bezpečnosť dopravy, plnia aj estetickú funkciu. Majú aj svoje špecifiká. V Púchove majú napríklad piškótu, v Považskej Bystrici nútené kamenné more. V ostrovčekoch je zeleň, ktorá robí cesty krajšími. Má aj iný význam.
Netradičné, špecifické
Veľmi pôsobivé nielen výsadbou, ale aj tvarom, sú kruhové objazdy v Púchove. „Viem, že naše kruháče sú trochu netradičné, špecifické. Pasuje to sem,“ myslí si Ľubica Pastorková s tým, že má rada mesto, kde žije a pyšná je aj na kruháče, ktoré sú plné zelene. „Vysadené sú naozaj príjemné na pohľad,“ hodnotí Lucia Hladká. Vladimír Buček tvrdí, že v meste majú kruháče desať a možno aj viac rokov. „Kvety stále menia a polievajú. A tak to má byť.“Aj pani Mária, ktorá prechádzala jednu z kruhových križovatiek na bicykli, netajila spokojnosť. Hlavne teraz, na jar, vraj nádherne ožívajú, svietia. „Len to ma trápi, že niekto tie pekné kvety aj povytŕha,“ hovorí dôchodkyňa s tým, že cesta po peknom kruháči je veru príjemnejšia.Danielu Sláčikovú teší, že majú v Púchove vďaka výsadbe na kruháčoch pekné cesty. „Výsadbu stále obnovujú, takže som pyšná. Zvykla som si aj na tie naše vajíčkové kruhové objazdy. Možno pre väčšie autá je to náročnejšie, ale ja jazdím bez problémov,“ hovorí pani Daniela.
Piškóta a vlajky
Prvý kruhový objazd sa podľa poslanca Miroslava Kubičára robil pri Rožáku. „Bola vtedy dilema, či tu dať svetelnú križovatku, alebo kruhový objazd. Nevyhli sme sa ani dosť plamennej diskusii,“ spomína si poslanec, ktorý je v zastupiteľstve už niekoľko volebných období. Spomína, ako sa potom budovanie kruhových križovatiek rozbehlo a doprave určite pomáha. „Na križovatke pri cintoríne vyšiel navyše projektantom veľmi netypický tvar, ktorý je miestnou špecialitkou. Križovatka má viacero ostrovčekov a oválny tvar. „U nás sa už aj zaužíval celkom vtipným názvom, piškóta. Je tiež veľmi pekne kvetinovo vyzdobený,“ hovorí Kubičár. V Púchove majú dokonca na križovatkách aj vlajkovú výzdobu. „V zahraničí bežne vidíme, že sú symboly krajiny či mesta na verejných priestranstvách. My sme väčšinou hrdí len vtedy, keď hráme hokej, menej hrdí, keď ho prehrávame. Je fajn, že mestské aj štátne symboly sú na kruháčoch,“ myslí si Kubičár.
Rastlinky by neprežili
V Považskej Bystrici je tiež niekoľko kruhových objazdov. Objavili sa po výstavbe diaľnice. O výsadbu, údržbu aj rekultiváciu zelených ostrovčekov sa starajú Mestské športové kluby. „Máme vyčlenené dve pracovníčky, ktoré majú vzdelanie v odbore záhradníckych služieb a údržby rastlín. Dopredu urobia nákres, odhadnú, v akom rozsahu by mali byť rastliny vysadené. Každý objazd musí byť prispôsobený konkrétnym podmienkam,“ hovorí Kubovič. Ostrovček na najväčšom kruhovom objazde pod diaľničnou estakádou je trochu špecifický. „Časť je pod telesom diaľničného mosta. Rastliny by nemali zabezpečenú vodu prirodzeným spôsobom. Vyschli by. Preto sú na polovici len kamene,“ vysvetľuje Kubovič. V druhej časti sú už vysadené rastliny. I tak sem vysádzajú suchomilnejšie druhy, musia ich starostlivo vyberať.
Žiaľ, miznú
V Považskej Bystrici majú rovnako ako inde problémy s ľuďmi, ktorí vykrádajú výsadbu v celom meste. „Pri mestskom úrade všetky muškáty vykradli zo žardiniéry. Vydržali tam možno desať dní po vysadení. Výnimkou nie sú ani krádeže rastliniek z kruhových objazdov,“ dodal Kubovič.
Zeleň či kvetinová úprava je na ostrovčekoch ideálna
Ľubomír Palčák z Výskumného ústavu dopravného v Žiline hovorí, že kruhové objazdy sa začali budovať na Slovensku po roku 1989. „Na navrhovanie a projektovanie okružných križovatiek máme na Slovensku technický predpis, ktorý rieši celú problematiku. Súčasťou týchto križovatiek je aj stredový ostrovček, ktorý má spevnenú časť a nespevnenú časť. To, čo by malo byť v ostrovčeku, sa posudzuje individuálne,“ vysvetľuje odborník. Dodáva, že všetko závisí od miesta, kde kruhový objazd je. Či je to v obci, alebo mimo nej, akou rýchlosťou sa naň prichádza. „Ideálne však je, aby bola na ostrovčeku nejaký výsadba, zeleň alebo kvetinová úprava. Vodič tak jasne registruje, že prichádza ku kruhovému objazdu. Má to zabrániť priamemu prejazdu kruhovým objazdom, aby ním vodič nepreletel,“ vysvetľuje Palčák. Takže čím pôsobivejšia výsadba, tým lepšia signalizácia. Palčák hovorí, že sa tiež diskutuje, či by na ostrovčekoch mohli byť pevné prekážky, sochy, fontány a podobne. V zahraničí to vidíme. „Takéto riešenie sa odporúča tam, kde nie je veľká rýchlosť dopravy. Je to na pohľad veľmi pekné, ale aj tu musí byť na prvom mieste bezpečnosť. Inak v noci by mala byť kruhová križovatka nasvietená, aby bezpečnosť fungovala,“ hovorí Palčák. Tvar križovatky môže byť podľa odborníka klasický kruh, objavuje sa však zriedkavejšie aj ovál. „Vždy je to podľa miestnych pomerov,“ dodáva Palčák.
