Pondelok, 24. september, 2018 | Meniny má Ľuboš, Ľubor

Trombita je symbol, chcú zápis do kultúrneho dedičstva

Skupinka folkloristov z Púchovskej doliny si nevie predstaviť, že by sa niekedy malo vytratiť, čo je pre dolinu charakteristické. Ide o hudobný nástroj, ktorý síce nájdete aj inde na Slovensku, tu ho však nielen majú, stále naň hrajú, ale ho aj vyrábajú.

Trombitáši z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach si nevedia predstaviť, že by trombity niekdedy zmizli z doliny. (Zdroj: BERKO)

LÚKY. Trombita, teda veľká, takzvaná bačovská trúba patrí ku koloritu Púchovskej doliny. Má svoju zaujímavú históriu spojenú s vyháňaním oviec na bačovy v Javorníkoch. Ide o signálny nástroj, ktorým sa partie valachov, pasúcich na rôznych kopcoch, dorozumievali svojou zvláštnou bačovskou morzeovkou. Pozostávala z rôznych melódií. Tiež sa nimi dávalo vedieť hroziace nebezpečenstvo. Trombity majú niekoľko metrov. Sedem metrovú mal napríklad pán Fúrik z Potoka Lazov. Na jeho trúbenie si ešte niektorí starší ľudia dobre spomínajú. Aby sa trombita, ako dedičstvo predkov zachovalo, dali trombitáši z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach návrh na jej zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Článok pokračuje pod video reklamou

Začalo to píšťalkou

Miroslav Štefánik z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach na trombitu nielen hrá, ale sa aj venuje výrobe tohto zaujímavého nástroja. Všetko však začalo píšťalkou. Jeho mama Viera Štefániková, rodená Hajská, pochádzala z Mestečka a dlhé roky bola členkou folklórnej skupiny. K folklóru tak pričuchol už ako chlapec aj jej syn, tancoval a spieval v súbore. Tu prišla aj túžba mať píšťalku. „Prvú mi kúpila mama. Nedalo sa však na ňu hrať, tak som si ju spojazdnil,“ hovorí Miroslav Štefánik.

Aj trombity, silná tradícia

Neskôr začal Miroslav Štefánik ako mladý muž rôzne píšťalky aj vyrábať. Od píšťaliek bol potom už len krôčik k trombitám. „Boli sme vo folklórnej skupine partia mladých. Po pánovi Mičkalíkovi zostala trombita, tak tú sme kúpili pre folklórnu skupinu. Začali sme neskôr aj špekulovať, ako si ju sami vyrobiť. Poznali sme Milana Mičkalíka, ktorý je s nami v partii dodnes, a práve jeho brat a otec ich vyrábali,“ spomína si pán Štefánik s tým, že po rozumy mali teda kde ísť.
Výroba trombít bola dlhšie v Púchovskom regióne tradíciou. Keď sa pán Štefánik oženil, zobral si dokonca dievča z rodiny od Duháčkov, kde bola tiež tradícia výroby. „Vtedy chodil ku mne aj môj brat Ján a hlavne on ich veľmi túžil robiť. Ja som mal skúsenosť s píšťalkami, tak som ho to učil ladiť,“ hovorí pán Štefánik.

Nechceli byť len zberateľmi

Nakoniec aj s Milanom Mičkalíkom a ženou Máriou začal Miro Štefánik robiť trombity vo väčšom. Vyrobili pastierskych rohov a trombít pre ich skupinu v Lúkach dosť. Samozrejme, majú aj historické kusy od pôvodných výrobcov, to im však nestačilo. „Nechceli sme byť len zberateľmi, túžili sme trombity aj sami vyrábať,“ hovorí Milan Mičkalík.
On pričuchol k ich výrobe doma. „Môj tato Juraj Mičkalík a môj starší brat Štefan ich vedeli robiť. Ja som chodil vtedy do učňovky, keď sa oni venovali výrobe. Niečo dali robiť aj mne, niečo aj nie, lebo som občas pokazil. Tak ma niekedy aj zahnali. Hlavne vnútro treba vybierať opatrne,“ spomína si pán Mičkalík z Vydrnej.

Ozvučia kadejaký krivý drúk

Milan Mičkalík prezrádza, že neskôr vyrábal aj sám. Aj teraz má pod strechou domu napchatých kopec obyčajných pokrivených driev. „Keď sa nám však dostanú do rúk, ozvučíme ich. Aj kdejaký krivý konár môže pekne spievať. Vieme mu dať zvuk. Ten je tu v doline známy,“ hovorí pán Mičkalík. Dodáva, že keď pasáci hnali kedysi ovce do vrchov a od severu fúkal vietor, ktorý ťahal dole dolinou, zvuk trúby sa niesol niekoľko kilometrov ďaleko.

Dorozumievali sa trúbami

Miroslav Štefánik vysvetľuje, že malými trombitami, pastierkymi rohmi sa zvolávali pastieri, keď odchádzali pásť ovce na bačoviská. Aj gazdom sa tak dávalo vedieť, aby chystali ovce. Na Jura sa zvyčajne zberali a bývali na bačovoch až do Demetra. Celé leto vo vrchoch mimo dediny. Dvakrát do týždňa sa išlo s vozom pre syry a žinčicu. „Aj keď zháňali zase naspäť, dávali vedieť trúbením, že už idú domov. Trúby využívali aj pri rôznych vinšovačkách,“ dodáva pán Štefánik.
Trochu iné to bolo na salaši. „Tu mali trombity, bačovské trúby. Boli veľké. Po kopcoch pásli jednotlivé rodiny a mali aj určených trombitášov. Trúbili rôzne signály, ktoré navzájom poznali. Valasi sa vedeli podľa nich napríklad dohodnúť, kedy sa majú stretnúť, či aké nebezpečenstvo hrozí,“ vysvetľuje Štefánik. Mali vlastne svoju špeciálnu bačovskú morzeovku.

Trúbieval aj raňajšiu a večernú

Na jedného starého trombitáša, ktorého volali deti dedko Fúrik, si z mladých čias pamätá aj Mária Štefániková. Trúbieval na Lazoch v Potoku. „Mával službu aj keď boli horká. Dával pozor, aby sa niečo nechytilo, keď mali zbožie suché. Vedel ľudí cez trombitu varovať,“ prezradila pani Mária. Pán Fúrik mal údajne trombitu dlhú až sedem metrov a trúbieval ňou ešte v 50. rokoch raňajšiu a večernú. Vždy ráno o siedmej dal jednu melódiu a večer o siedmej inú, každý deň to isté.

Špecifické a návrh

Trombita má teda v Púchovskej doline tradíciu. Výrobcov bolo dosť. Partia chlapov z folklórnej skupiny Javorník hovorí, že trombity majú aj inde na Slovensku, ale v Púchovskej doline je to špecifické. „Nie je historicky dokázané, kde má trombita pôvod. My máme zmapovanú históriu od 40. až 50. rokov, keď bolo ešte trombity na pasienkoch počuť. Trombita je rozšírená aj inde na Slovensku, veľký rozmach je teraz napríklad na Kysuciach. My však chceme na ne nielen hrať, ale naďalej trombity aj vyrábať. Sú aj pokračovatelia mladšieho vydania,“ hovorí Jaroslav Kubánik.
Dodáva, že ako sa hovorí – Našu históriu zachovaj nám, Pane, tak o to sa oni snažia. „Verím, že sa trombita zapíše do dedičstva a nezahynie,“ hovorí pán Kubánik. Práve on pozháňal všetky podklady, aby mohla partia chlapov, trombitášov z folklórnej skupiny Javorník z Lúk, podať návrh na jej zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Každý má svoju trúbu

Keď niekde prídu trombitáši z Lúk, hneď je veselo. Veď aj oni sami sú veselí. S trúbami už veľa aj pocestovali. „Niečo zatrúbime, do toho aj zaspievame. Chodíme vystupovať po celom Slovensku. Naše trombity sú robené na kolene. Každá je celkom iná. Ladí sa už pri výrobe len podľa ucha. Ak neladí, urezať. Keď sa však prepískne, už to musí ísť do inej duriny,“ vysvetľuje Pavol Špalek z Mestečka.
Dodáva, že každý trombitáš má v Javorníku svoj pastierky roh aj trombitu. „Nesmieme si ich povymieňať, nehrali by sme potom čisto,“ dodáva.

Ako keď praskne bičom

Igor Dundek, rodák z Lúk, ktorý teraz býva v Púchove, je najmladší z trombitášov. K rohom a trombitám som sa dostal asi pred pätnástimi rokmi. „Trombita je signálny nástroj, jej hlas je veľmi silný, tón nezvyčajný, špecifický. Páči sa mi. Aj ľudí to hneď zaujme. Keď zahráte, každý spozornie, ako keď prasknete bičom,“ vysvetľuje. Žartom ešte dodáva. „Keď niekam prídeme, tak kočky sa smejú, že my máme najväčšie nástroje.“
Igor si myslí, že v hre na trombitu reprezentujeme oblasť Púchovskej doliny. „Sú aj inde trombity, aj vo svete. Naše sú však každá originál. Nie sú dve rovnaké a tým je to zaujímavé. Je umenie na tom zahrať trojhlas, päťhlas. Je to hrdosť, ak to dokážete,“ dodáva.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  2. Hovoriaci prekladač reči do vrecka Langie - až 52 jazykov!
  3. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  4. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  5. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  6. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  8. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  9. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  1. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  2. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  3. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  4. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  5. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  6. Billa otvorila svoju 150. predajňu na Slovensku
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  8. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  9. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 770
  2. Najužitočnejšia appka 17 704
  3. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 11 933
  4. V O2 to s dátami poriadne prehnali 10 528
  5. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 627
  6. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 389
  7. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 4 610
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 3 996
  9. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 3 617
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 111

Hlavné správy z MY Považská

Regionálny futbal - výsledky a komentáre od 3. po 8. ligu

najčerstvejší futbalový sumár víkendu.

Na Lietavskom hrade Matúša Čáka Trenčianskeho v láske veľmi nemajú

Matúš Čák Trenčiansky. Pre mnohých legendami opradený Pán Váhu a Tatier. Pre iných nenásytný uzurpátor a dobyvateľ.

Posprejované podchody nemá kto vyčistiť

Vandali opakovane ničia most aj podchody. Železnice a mesto sa sporia o to, kto je za stavby zodpovedný.

Cement spojil Slovensko materiálne, pútnické miesto Butkov duchovne

Pútnické miesto Butkov v okrese Ilava je na Slovensku unikátom. Je nielen najmladším u nás, ale výnimočná je aj jeho poloha a genéza vzniku.

Za vzácnym nálezom sa vybral znovu

Nedávno našiel pri obci Dubodiel v Trenčianskom okrese pekný hubársky nález muž, ktorý sa vybral zabehať si. Len zriedkavo si vyberá zrovna túto trasu, ale teraz sa bude na ňu asi vracať častejšie.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Aké sú príbehy ľudí, ktorí stavali Oravskú priehradu

V stavbe storočia sú mozole a osudy stoviek ľudí.

Žilinský Bulvár: Kedysi vychýrená štvrť mesta, teraz len upadá

Žilinský Bulvár je vo veľmi zlom stave. Problémom sú najmä bezdomovci.

Pezinské vinobranie poznačila víchrica, pomáhali aj hasiči

Popadané stromy, zdemolované stánky či prevrátené smetiaky.

V nitrianskej fakultnej nemocnici vymenili ďalšieho riaditeľa

Martin Neštický je zatiaľ funkciou len poverený.

Vybrali SME

Už ste čítali?