Streda, 23. jún, 2021 | Meniny má SidóniaKrížovkyKrížovky

Trombita je symbol, chcú zápis do kultúrneho dedičstva

Skupinka folkloristov z Púchovskej doliny si nevie predstaviť, že by sa niekedy malo vytratiť, čo je pre dolinu charakteristické. Ide o hudobný nástroj, ktorý síce nájdete aj inde na Slovensku, tu ho však nielen majú, stále naň hrajú, ale ho aj vyrábajú.

Trombitáši z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach si nevedia predstaviť, že by trombity niekdedy zmizli z doliny. Trombitáši z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach si nevedia predstaviť, že by trombity niekdedy zmizli z doliny. (Zdroj: BERKO)

LÚKY. Trombita, teda veľká, takzvaná bačovská trúba patrí ku koloritu Púchovskej doliny. Má svoju zaujímavú históriu spojenú s vyháňaním oviec na bačovy v Javorníkoch. Ide o signálny nástroj, ktorým sa partie valachov, pasúcich na rôznych kopcoch, dorozumievali svojou zvláštnou bačovskou morzeovkou. Pozostávala z rôznych melódií. Tiež sa nimi dávalo vedieť hroziace nebezpečenstvo. Trombity majú niekoľko metrov. Sedem metrovú mal napríklad pán Fúrik z Potoka Lazov. Na jeho trúbenie si ešte niektorí starší ľudia dobre spomínajú. Aby sa trombita, ako dedičstvo predkov zachovalo, dali trombitáši z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach návrh na jej zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Skryť Vypnúť reklamu

Začalo to píšťalkou

Miroslav Štefánik z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach na trombitu nielen hrá, ale sa aj venuje výrobe tohto zaujímavého nástroja. Všetko však začalo píšťalkou. Jeho mama Viera Štefániková, rodená Hajská, pochádzala z Mestečka a dlhé roky bola členkou folklórnej skupiny. K folklóru tak pričuchol už ako chlapec aj jej syn, tancoval a spieval v súbore. Tu prišla aj túžba mať píšťalku. „Prvú mi kúpila mama. Nedalo sa však na ňu hrať, tak som si ju spojazdnil,“ hovorí Miroslav Štefánik.

Aj trombity, silná tradícia

Neskôr začal Miroslav Štefánik ako mladý muž rôzne píšťalky aj vyrábať. Od píšťaliek bol potom už len krôčik k trombitám. „Boli sme vo folklórnej skupine partia mladých. Po pánovi Mičkalíkovi zostala trombita, tak tú sme kúpili pre folklórnu skupinu. Začali sme neskôr aj špekulovať, ako si ju sami vyrobiť. Poznali sme Milana Mičkalíka, ktorý je s nami v partii dodnes, a práve jeho brat a otec ich vyrábali,“ spomína si pán Štefánik s tým, že po rozumy mali teda kde ísť.
Výroba trombít bola dlhšie v Púchovskom regióne tradíciou. Keď sa pán Štefánik oženil, zobral si dokonca dievča z rodiny od Duháčkov, kde bola tiež tradícia výroby. „Vtedy chodil ku mne aj môj brat Ján a hlavne on ich veľmi túžil robiť. Ja som mal skúsenosť s píšťalkami, tak som ho to učil ladiť,“ hovorí pán Štefánik.

Skryť Vypnúť reklamu

Nechceli byť len zberateľmi

Nakoniec aj s Milanom Mičkalíkom a ženou Máriou začal Miro Štefánik robiť trombity vo väčšom. Vyrobili pastierskych rohov a trombít pre ich skupinu v Lúkach dosť. Samozrejme, majú aj historické kusy od pôvodných výrobcov, to im však nestačilo. „Nechceli sme byť len zberateľmi, túžili sme trombity aj sami vyrábať,“ hovorí Milan Mičkalík.
On pričuchol k ich výrobe doma. „Môj tato Juraj Mičkalík a môj starší brat Štefan ich vedeli robiť. Ja som chodil vtedy do učňovky, keď sa oni venovali výrobe. Niečo dali robiť aj mne, niečo aj nie, lebo som občas pokazil. Tak ma niekedy aj zahnali. Hlavne vnútro treba vybierať opatrne,“ spomína si pán Mičkalík z Vydrnej.

Ozvučia kadejaký krivý drúk

Milan Mičkalík prezrádza, že neskôr vyrábal aj sám. Aj teraz má pod strechou domu napchatých kopec obyčajných pokrivených driev. „Keď sa nám však dostanú do rúk, ozvučíme ich. Aj kdejaký krivý konár môže pekne spievať. Vieme mu dať zvuk. Ten je tu v doline známy,“ hovorí pán Mičkalík. Dodáva, že keď pasáci hnali kedysi ovce do vrchov a od severu fúkal vietor, ktorý ťahal dole dolinou, zvuk trúby sa niesol niekoľko kilometrov ďaleko.

Skryť Vypnúť reklamu

Dorozumievali sa trúbami

Miroslav Štefánik vysvetľuje, že malými trombitami, pastierkymi rohmi sa zvolávali pastieri, keď odchádzali pásť ovce na bačoviská. Aj gazdom sa tak dávalo vedieť, aby chystali ovce. Na Jura sa zvyčajne zberali a bývali na bačovoch až do Demetra. Celé leto vo vrchoch mimo dediny. Dvakrát do týždňa sa išlo s vozom pre syry a žinčicu. „Aj keď zháňali zase naspäť, dávali vedieť trúbením, že už idú domov. Trúby využívali aj pri rôznych vinšovačkách,“ dodáva pán Štefánik.
Trochu iné to bolo na salaši. „Tu mali trombity, bačovské trúby. Boli veľké. Po kopcoch pásli jednotlivé rodiny a mali aj určených trombitášov. Trúbili rôzne signály, ktoré navzájom poznali. Valasi sa vedeli podľa nich napríklad dohodnúť, kedy sa majú stretnúť, či aké nebezpečenstvo hrozí,“ vysvetľuje Štefánik. Mali vlastne svoju špeciálnu bačovskú morzeovku.

Trúbieval aj raňajšiu a večernú

Na jedného starého trombitáša, ktorého volali deti dedko Fúrik, si z mladých čias pamätá aj Mária Štefániková. Trúbieval na Lazoch v Potoku. „Mával službu aj keď boli horká. Dával pozor, aby sa niečo nechytilo, keď mali zbožie suché. Vedel ľudí cez trombitu varovať,“ prezradila pani Mária. Pán Fúrik mal údajne trombitu dlhú až sedem metrov a trúbieval ňou ešte v 50. rokoch raňajšiu a večernú. Vždy ráno o siedmej dal jednu melódiu a večer o siedmej inú, každý deň to isté.

Špecifické a návrh

Trombita má teda v Púchovskej doline tradíciu. Výrobcov bolo dosť. Partia chlapov z folklórnej skupiny Javorník hovorí, že trombity majú aj inde na Slovensku, ale v Púchovskej doline je to špecifické. „Nie je historicky dokázané, kde má trombita pôvod. My máme zmapovanú históriu od 40. až 50. rokov, keď bolo ešte trombity na pasienkoch počuť. Trombita je rozšírená aj inde na Slovensku, veľký rozmach je teraz napríklad na Kysuciach. My však chceme na ne nielen hrať, ale naďalej trombity aj vyrábať. Sú aj pokračovatelia mladšieho vydania,“ hovorí Jaroslav Kubánik.
Dodáva, že ako sa hovorí – Našu históriu zachovaj nám, Pane, tak o to sa oni snažia. „Verím, že sa trombita zapíše do dedičstva a nezahynie,“ hovorí pán Kubánik. Práve on pozháňal všetky podklady, aby mohla partia chlapov, trombitášov z folklórnej skupiny Javorník z Lúk, podať návrh na jej zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Každý má svoju trúbu

Keď niekde prídu trombitáši z Lúk, hneď je veselo. Veď aj oni sami sú veselí. S trúbami už veľa aj pocestovali. „Niečo zatrúbime, do toho aj zaspievame. Chodíme vystupovať po celom Slovensku. Naše trombity sú robené na kolene. Každá je celkom iná. Ladí sa už pri výrobe len podľa ucha. Ak neladí, urezať. Keď sa však prepískne, už to musí ísť do inej duriny,“ vysvetľuje Pavol Špalek z Mestečka.
Dodáva, že každý trombitáš má v Javorníku svoj pastierky roh aj trombitu. „Nesmieme si ich povymieňať, nehrali by sme potom čisto,“ dodáva.

Ako keď praskne bičom

Igor Dundek, rodák z Lúk, ktorý teraz býva v Púchove, je najmladší z trombitášov. K rohom a trombitám som sa dostal asi pred pätnástimi rokmi. „Trombita je signálny nástroj, jej hlas je veľmi silný, tón nezvyčajný, špecifický. Páči sa mi. Aj ľudí to hneď zaujme. Keď zahráte, každý spozornie, ako keď prasknete bičom,“ vysvetľuje. Žartom ešte dodáva. „Keď niekam prídeme, tak kočky sa smejú, že my máme najväčšie nástroje.“
Igor si myslí, že v hre na trombitu reprezentujeme oblasť Púchovskej doliny. „Sú aj inde trombity, aj vo svete. Naše sú však každá originál. Nie sú dve rovnaké a tým je to zaujímavé. Je umenie na tom zahrať trojhlas, päťhlas. Je to hrdosť, ak to dokážete,“ dodáva.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  2. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  3. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  4. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  5. Kam patria rolky z toaletného papiera? Dávať dole etikety zo sklenených nádob?
  6. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  7. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. V centre Bratislavy vznikajú apartmány určené na predaj
  10. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  1. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  2. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  3. Nemecko-slovenská spoločnosť ETL/GR je už v desiatke najlepších
  4. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  5. Stiahnite si stovky e-kníh
  6. Recyklovať PET fľaše a plechovky môžu už aj obyvatelia Krupiny
  7. V centre Bratislavy vznikajú apartmány určené na predaj
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. 3 veci, s ktorými zvládnete horúčavy v byte
  10. Spoločnosť ASBIS uvádza na európske trhy novinku
  1. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 9 065
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 595
  3. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 8 056
  4. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 7 348
  5. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 633
  6. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 4 425
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 3 695
  8. Crème de la crème po slovensky 3 249
  9. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 2 840
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania 2 134
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Natália Chanová je úspešnou riešiteľkou sudoku a logických úloh.

Rodáčke z Horných Kočkoviec NATÁLII CHANOVEJ to páli. Mladá maturantka sa pravidelne zúčastňuje súťaží v riešení sudoku a logických úloh a pravidelne v nich aj boduje.


14 h
Relácia MY Športujeme denne prináša dynamický prehľad športových aktualít, exkluzívne rozhovory a aj rady a tipy nielen pre športovcov.

Pozrite si MY športujeme.


18 h
Koniec Ulice Východná, kde začali výstavbu parkoviska

Časť Východnej ulice na Rozkvete je pre parkovanie uzavretá. Začali výstavbu ďalšieho parkoviska. Ľudia v tejto lokalite sa obávajú, kde budú najbližšie týždne parkovať.


18 h

Renomovaní slovenskí tvorcovia a obľúbení slovenskí a českí herci. Muž so zajačími ušami je prísľubom kvalitného filmového zážitku. Môžete si ho pozrieť už v regionálnej predpremiére.


(pw) 21. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pre búrku padali aj stromy.


17 h

Američania skupujú drevo v celej Európe, výsledkom je cena, ktorá likviduje slovenský drevospracujúci priemysel.


21. jún

Obcou na Záhorí sa prehnala smršť. Starý kostol náporu vody odolal.


11 h

Na lúkach v obci Bolešov v Trenčianskom kraji uhynulo 67 kusov hovädzieho dobytka.


TASR 9 h

Už ste čítali?