Utorok, 22. august, 2017 | Meniny má Tichomír
Pridajte si svoje mesto

Trombita je symbol, chcú zápis do kultúrneho dedičstva

Skupinka folkloristov z Púchovskej doliny si nevie predstaviť, že by sa niekedy malo vytratiť, čo je pre dolinu charakteristické. Ide o hudobný nástroj, ktorý síce nájdete aj inde na Slovensku, tu ho však nielen majú, stále naň hrajú, ale ho aj vyrábajú.

Trombitáši z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach si nevedia predstaviť, že by trombity niekdedy zmizli z doliny. (Zdroj: BERKO)

LÚKY. Trombita, teda veľká, takzvaná bačovská trúba patrí ku koloritu Púchovskej doliny. Má svoju zaujímavú históriu spojenú s vyháňaním oviec na bačovy v Javorníkoch. Ide o signálny nástroj, ktorým sa partie valachov, pasúcich na rôznych kopcoch, dorozumievali svojou zvláštnou bačovskou morzeovkou. Pozostávala z rôznych melódií. Tiež sa nimi dávalo vedieť hroziace nebezpečenstvo. Trombity majú niekoľko metrov. Sedem metrovú mal napríklad pán Fúrik z Potoka Lazov. Na jeho trúbenie si ešte niektorí starší ľudia dobre spomínajú. Aby sa trombita, ako dedičstvo predkov zachovalo, dali trombitáši z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach návrh na jej zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Začalo to píšťalkou

Miroslav Štefánik z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach na trombitu nielen hrá, ale sa aj venuje výrobe tohto zaujímavého nástroja. Všetko však začalo píšťalkou. Jeho mama Viera Štefániková, rodená Hajská, pochádzala z Mestečka a dlhé roky bola členkou folklórnej skupiny. K folklóru tak pričuchol už ako chlapec aj jej syn, tancoval a spieval v súbore. Tu prišla aj túžba mať píšťalku. „Prvú mi kúpila mama. Nedalo sa však na ňu hrať, tak som si ju spojazdnil,“ hovorí Miroslav Štefánik.

Aj trombity, silná tradícia

Neskôr začal Miroslav Štefánik ako mladý muž rôzne píšťalky aj vyrábať. Od píšťaliek bol potom už len krôčik k trombitám. „Boli sme vo folklórnej skupine partia mladých. Po pánovi Mičkalíkovi zostala trombita, tak tú sme kúpili pre folklórnu skupinu. Začali sme neskôr aj špekulovať, ako si ju sami vyrobiť. Poznali sme Milana Mičkalíka, ktorý je s nami v partii dodnes, a práve jeho brat a otec ich vyrábali,“ spomína si pán Štefánik s tým, že po rozumy mali teda kde ísť.
Výroba trombít bola dlhšie v Púchovskom regióne tradíciou. Keď sa pán Štefánik oženil, zobral si dokonca dievča z rodiny od Duháčkov, kde bola tiež tradícia výroby. „Vtedy chodil ku mne aj môj brat Ján a hlavne on ich veľmi túžil robiť. Ja som mal skúsenosť s píšťalkami, tak som ho to učil ladiť,“ hovorí pán Štefánik.

Nechceli byť len zberateľmi

Nakoniec aj s Milanom Mičkalíkom a ženou Máriou začal Miro Štefánik robiť trombity vo väčšom. Vyrobili pastierskych rohov a trombít pre ich skupinu v Lúkach dosť. Samozrejme, majú aj historické kusy od pôvodných výrobcov, to im však nestačilo. „Nechceli sme byť len zberateľmi, túžili sme trombity aj sami vyrábať,“ hovorí Milan Mičkalík.
On pričuchol k ich výrobe doma. „Môj tato Juraj Mičkalík a môj starší brat Štefan ich vedeli robiť. Ja som chodil vtedy do učňovky, keď sa oni venovali výrobe. Niečo dali robiť aj mne, niečo aj nie, lebo som občas pokazil. Tak ma niekedy aj zahnali. Hlavne vnútro treba vybierať opatrne,“ spomína si pán Mičkalík z Vydrnej.

Ozvučia kadejaký krivý drúk

Milan Mičkalík prezrádza, že neskôr vyrábal aj sám. Aj teraz má pod strechou domu napchatých kopec obyčajných pokrivených driev. „Keď sa nám však dostanú do rúk, ozvučíme ich. Aj kdejaký krivý konár môže pekne spievať. Vieme mu dať zvuk. Ten je tu v doline známy,“ hovorí pán Mičkalík. Dodáva, že keď pasáci hnali kedysi ovce do vrchov a od severu fúkal vietor, ktorý ťahal dole dolinou, zvuk trúby sa niesol niekoľko kilometrov ďaleko.

Dorozumievali sa trúbami

Miroslav Štefánik vysvetľuje, že malými trombitami, pastierkymi rohmi sa zvolávali pastieri, keď odchádzali pásť ovce na bačoviská. Aj gazdom sa tak dávalo vedieť, aby chystali ovce. Na Jura sa zvyčajne zberali a bývali na bačovoch až do Demetra. Celé leto vo vrchoch mimo dediny. Dvakrát do týždňa sa išlo s vozom pre syry a žinčicu. „Aj keď zháňali zase naspäť, dávali vedieť trúbením, že už idú domov. Trúby využívali aj pri rôznych vinšovačkách,“ dodáva pán Štefánik.
Trochu iné to bolo na salaši. „Tu mali trombity, bačovské trúby. Boli veľké. Po kopcoch pásli jednotlivé rodiny a mali aj určených trombitášov. Trúbili rôzne signály, ktoré navzájom poznali. Valasi sa vedeli podľa nich napríklad dohodnúť, kedy sa majú stretnúť, či aké nebezpečenstvo hrozí,“ vysvetľuje Štefánik. Mali vlastne svoju špeciálnu bačovskú morzeovku.

Trúbieval aj raňajšiu a večernú

Na jedného starého trombitáša, ktorého volali deti dedko Fúrik, si z mladých čias pamätá aj Mária Štefániková. Trúbieval na Lazoch v Potoku. „Mával službu aj keď boli horká. Dával pozor, aby sa niečo nechytilo, keď mali zbožie suché. Vedel ľudí cez trombitu varovať,“ prezradila pani Mária. Pán Fúrik mal údajne trombitu dlhú až sedem metrov a trúbieval ňou ešte v 50. rokoch raňajšiu a večernú. Vždy ráno o siedmej dal jednu melódiu a večer o siedmej inú, každý deň to isté.

Špecifické a návrh

Trombita má teda v Púchovskej doline tradíciu. Výrobcov bolo dosť. Partia chlapov z folklórnej skupiny Javorník hovorí, že trombity majú aj inde na Slovensku, ale v Púchovskej doline je to špecifické. „Nie je historicky dokázané, kde má trombita pôvod. My máme zmapovanú históriu od 40. až 50. rokov, keď bolo ešte trombity na pasienkoch počuť. Trombita je rozšírená aj inde na Slovensku, veľký rozmach je teraz napríklad na Kysuciach. My však chceme na ne nielen hrať, ale naďalej trombity aj vyrábať. Sú aj pokračovatelia mladšieho vydania,“ hovorí Jaroslav Kubánik.
Dodáva, že ako sa hovorí – Našu históriu zachovaj nám, Pane, tak o to sa oni snažia. „Verím, že sa trombita zapíše do dedičstva a nezahynie,“ hovorí pán Kubánik. Práve on pozháňal všetky podklady, aby mohla partia chlapov, trombitášov z folklórnej skupiny Javorník z Lúk, podať návrh na jej zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Každý má svoju trúbu

Keď niekde prídu trombitáši z Lúk, hneď je veselo. Veď aj oni sami sú veselí. S trúbami už veľa aj pocestovali. „Niečo zatrúbime, do toho aj zaspievame. Chodíme vystupovať po celom Slovensku. Naše trombity sú robené na kolene. Každá je celkom iná. Ladí sa už pri výrobe len podľa ucha. Ak neladí, urezať. Keď sa však prepískne, už to musí ísť do inej duriny,“ vysvetľuje Pavol Špalek z Mestečka.
Dodáva, že každý trombitáš má v Javorníku svoj pastierky roh aj trombitu. „Nesmieme si ich povymieňať, nehrali by sme potom čisto,“ dodáva.

Ako keď praskne bičom

Igor Dundek, rodák z Lúk, ktorý teraz býva v Púchove, je najmladší z trombitášov. K rohom a trombitám som sa dostal asi pred pätnástimi rokmi. „Trombita je signálny nástroj, jej hlas je veľmi silný, tón nezvyčajný, špecifický. Páči sa mi. Aj ľudí to hneď zaujme. Keď zahráte, každý spozornie, ako keď prasknete bičom,“ vysvetľuje. Žartom ešte dodáva. „Keď niekam prídeme, tak kočky sa smejú, že my máme najväčšie nástroje.“
Igor si myslí, že v hre na trombitu reprezentujeme oblasť Púchovskej doliny. „Sú aj inde trombity, aj vo svete. Naše sú však každá originál. Nie sú dve rovnaké a tým je to zaujímavé. Je umenie na tom zahrať trojhlas, päťhlas. Je to hrdosť, ak to dokážete,“ dodáva.


  1. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 714
  2. Najlepší psovodi sú z Považskej Bystrice 639
  3. Ukázal sklamané Slovensko, ktoré má blízko k extrémizmu 380
  4. Borčice stále neinkasovali, Dubnici patrilo derby Foto 214
  5. Mladí plavci boli na európskej olympiáde 168
  6. Lieskovanka opäť položila latku vyššie 142
  7. Country festival stále láka aj nových návštevníkov 140
  8. Majú symboliku, pôvod môže mať v súkenníckej výrobe 120
  9. Pre včelárov bol rok katastrofálny 82
  10. Bábätká z považskobystrického regiónu Foto 58

Riešime za Vás

Považská Bystrica

Katastrofálna cesta v Hornom Moštenci

V riešení
Stromy
Považská Bystrica

Stromy

V riešení
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Považská Bystrica

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice

Najlepší psovodi sú z Považskej Bystrice

Dobre vycvičený policajný pes musí obstáť nielen v teréne, ale aj na súťaži. Považskobystrickí policajti takých majú. Patria medzi najlepších v kraji.

Ukázal sklamané Slovensko, ktoré má blízko k extrémizmu

Mladý fotograf z Považia vyhral Slovak Press Photo v jednej z kategórii za sériu, kde hľadal príčiny narastajúcej podpory extrémizmu. Teraz chce ukázať svetu aj život v uliciach rodného mesta.

Borčice stále neinkasovali, Dubnici patrilo derby

Sumár a komentáre 2. kola 3. futbalovej ligy

Mladí plavci boli na európskej olympiáde

Slávnostným ceremoniálom a zapálením olympijského ohňa na štadióne ETO v maďarskom Győri sa 23. júla začala šesťdňová športová slávnosť, ktorá má prívlastok aj „Letné európske olympijské hry mládeže“.

Blízke regióny

Do neba odišiel verný fanúšik Prievidze

Fanúšik a dokonca kamarát hráčov MBA Prievidza odišiel po dlhej a ťažkej chorobe vo veku osemnásť rokov.

Pri lesných prácach došlo k tragédii. Zomrel muž z Liešťan

Štyridsaťročného muža našli pri prevrátenom traktore. Ohliadajúci lekár konštatoval smrť.

Hviezda víkendu: Futbalista Matúš Matuškovič (22) všetkým vyrazil dych

To, čo sa podarilo talentovanému hráčovi Lehoty pod Vtáčnikom sa len tak nevidí.

Polícia objasnila brutálne napadnutie zamestnanca a následný požiar

Tridsaťročnému mužovi hrozí trest odňatia slobody od štyroch až do desiatich rokov.

Zomrel účastník motoristického podujatia v Lehote pod Vtáčnikom

Smrť tridsaťjedenročného pretekára nezapríčinila nehoda.

Všetky správy

Bratislavou prechádzal jedinečný polkilometrový vlak. Takto vyzeral

V osobnej železničnej doprave je taký dlhý vlak výnimočný, vypravila ho firma RegioJet na rumunský festival Banát.

Danko zatiaľ nepovedal ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

Predseda SNS vraj esemeskou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu. Matečná prísť ani neplánovala.

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

SNS neodíde. Nikto na ňu nečaká

V prípade predčasných volieb by sa SNS nemuselo dostať do vlády.

Spotený Plavčan, Kysučan v maskáčoch. To nie sú argumenty, to je výsmech

Príliš často sa na úvod diskusie dozvieme, že niekto ráčkuje, má akné, nesúmernú či extrémne obéznu postavu, dokonca sa priveľmi potí.

Kam vyraziť