Štvrtok, 21. február, 2019 | Meniny má Eleonóra

Trombita je symbol, chcú zápis do kultúrneho dedičstva

Skupinka folkloristov z Púchovskej doliny si nevie predstaviť, že by sa niekedy malo vytratiť, čo je pre dolinu charakteristické. Ide o hudobný nástroj, ktorý síce nájdete aj inde na Slovensku, tu ho však nielen majú, stále naň hrajú, ale ho aj vyrábajú.

Trombitáši z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach si nevedia predstaviť, že by trombity niekdedy zmizli z doliny. Trombitáši z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach si nevedia predstaviť, že by trombity niekdedy zmizli z doliny. (Zdroj: BERKO)

LÚKY. Trombita, teda veľká, takzvaná bačovská trúba patrí ku koloritu Púchovskej doliny. Má svoju zaujímavú históriu spojenú s vyháňaním oviec na bačovy v Javorníkoch. Ide o signálny nástroj, ktorým sa partie valachov, pasúcich na rôznych kopcoch, dorozumievali svojou zvláštnou bačovskou morzeovkou. Pozostávala z rôznych melódií. Tiež sa nimi dávalo vedieť hroziace nebezpečenstvo. Trombity majú niekoľko metrov. Sedem metrovú mal napríklad pán Fúrik z Potoka Lazov. Na jeho trúbenie si ešte niektorí starší ľudia dobre spomínajú. Aby sa trombita, ako dedičstvo predkov zachovalo, dali trombitáši z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach návrh na jej zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Začalo to píšťalkou

Miroslav Štefánik z folklórnej skupiny Javorník v Lúkach na trombitu nielen hrá, ale sa aj venuje výrobe tohto zaujímavého nástroja. Všetko však začalo píšťalkou. Jeho mama Viera Štefániková, rodená Hajská, pochádzala z Mestečka a dlhé roky bola členkou folklórnej skupiny. K folklóru tak pričuchol už ako chlapec aj jej syn, tancoval a spieval v súbore. Tu prišla aj túžba mať píšťalku. „Prvú mi kúpila mama. Nedalo sa však na ňu hrať, tak som si ju spojazdnil,“ hovorí Miroslav Štefánik.

Aj trombity, silná tradícia

Neskôr začal Miroslav Štefánik ako mladý muž rôzne píšťalky aj vyrábať. Od píšťaliek bol potom už len krôčik k trombitám. „Boli sme vo folklórnej skupine partia mladých. Po pánovi Mičkalíkovi zostala trombita, tak tú sme kúpili pre folklórnu skupinu. Začali sme neskôr aj špekulovať, ako si ju sami vyrobiť. Poznali sme Milana Mičkalíka, ktorý je s nami v partii dodnes, a práve jeho brat a otec ich vyrábali,“ spomína si pán Štefánik s tým, že po rozumy mali teda kde ísť.
Výroba trombít bola dlhšie v Púchovskom regióne tradíciou. Keď sa pán Štefánik oženil, zobral si dokonca dievča z rodiny od Duháčkov, kde bola tiež tradícia výroby. „Vtedy chodil ku mne aj môj brat Ján a hlavne on ich veľmi túžil robiť. Ja som mal skúsenosť s píšťalkami, tak som ho to učil ladiť,“ hovorí pán Štefánik.

Nechceli byť len zberateľmi

Nakoniec aj s Milanom Mičkalíkom a ženou Máriou začal Miro Štefánik robiť trombity vo väčšom. Vyrobili pastierskych rohov a trombít pre ich skupinu v Lúkach dosť. Samozrejme, majú aj historické kusy od pôvodných výrobcov, to im však nestačilo. „Nechceli sme byť len zberateľmi, túžili sme trombity aj sami vyrábať,“ hovorí Milan Mičkalík.
On pričuchol k ich výrobe doma. „Môj tato Juraj Mičkalík a môj starší brat Štefan ich vedeli robiť. Ja som chodil vtedy do učňovky, keď sa oni venovali výrobe. Niečo dali robiť aj mne, niečo aj nie, lebo som občas pokazil. Tak ma niekedy aj zahnali. Hlavne vnútro treba vybierať opatrne,“ spomína si pán Mičkalík z Vydrnej.

Ozvučia kadejaký krivý drúk

Milan Mičkalík prezrádza, že neskôr vyrábal aj sám. Aj teraz má pod strechou domu napchatých kopec obyčajných pokrivených driev. „Keď sa nám však dostanú do rúk, ozvučíme ich. Aj kdejaký krivý konár môže pekne spievať. Vieme mu dať zvuk. Ten je tu v doline známy,“ hovorí pán Mičkalík. Dodáva, že keď pasáci hnali kedysi ovce do vrchov a od severu fúkal vietor, ktorý ťahal dole dolinou, zvuk trúby sa niesol niekoľko kilometrov ďaleko.

Dorozumievali sa trúbami

Miroslav Štefánik vysvetľuje, že malými trombitami, pastierkymi rohmi sa zvolávali pastieri, keď odchádzali pásť ovce na bačoviská. Aj gazdom sa tak dávalo vedieť, aby chystali ovce. Na Jura sa zvyčajne zberali a bývali na bačovoch až do Demetra. Celé leto vo vrchoch mimo dediny. Dvakrát do týždňa sa išlo s vozom pre syry a žinčicu. „Aj keď zháňali zase naspäť, dávali vedieť trúbením, že už idú domov. Trúby využívali aj pri rôznych vinšovačkách,“ dodáva pán Štefánik.
Trochu iné to bolo na salaši. „Tu mali trombity, bačovské trúby. Boli veľké. Po kopcoch pásli jednotlivé rodiny a mali aj určených trombitášov. Trúbili rôzne signály, ktoré navzájom poznali. Valasi sa vedeli podľa nich napríklad dohodnúť, kedy sa majú stretnúť, či aké nebezpečenstvo hrozí,“ vysvetľuje Štefánik. Mali vlastne svoju špeciálnu bačovskú morzeovku.

Trúbieval aj raňajšiu a večernú

Na jedného starého trombitáša, ktorého volali deti dedko Fúrik, si z mladých čias pamätá aj Mária Štefániková. Trúbieval na Lazoch v Potoku. „Mával službu aj keď boli horká. Dával pozor, aby sa niečo nechytilo, keď mali zbožie suché. Vedel ľudí cez trombitu varovať,“ prezradila pani Mária. Pán Fúrik mal údajne trombitu dlhú až sedem metrov a trúbieval ňou ešte v 50. rokoch raňajšiu a večernú. Vždy ráno o siedmej dal jednu melódiu a večer o siedmej inú, každý deň to isté.

Špecifické a návrh

Trombita má teda v Púchovskej doline tradíciu. Výrobcov bolo dosť. Partia chlapov z folklórnej skupiny Javorník hovorí, že trombity majú aj inde na Slovensku, ale v Púchovskej doline je to špecifické. „Nie je historicky dokázané, kde má trombita pôvod. My máme zmapovanú históriu od 40. až 50. rokov, keď bolo ešte trombity na pasienkoch počuť. Trombita je rozšírená aj inde na Slovensku, veľký rozmach je teraz napríklad na Kysuciach. My však chceme na ne nielen hrať, ale naďalej trombity aj vyrábať. Sú aj pokračovatelia mladšieho vydania,“ hovorí Jaroslav Kubánik.
Dodáva, že ako sa hovorí – Našu históriu zachovaj nám, Pane, tak o to sa oni snažia. „Verím, že sa trombita zapíše do dedičstva a nezahynie,“ hovorí pán Kubánik. Práve on pozháňal všetky podklady, aby mohla partia chlapov, trombitášov z folklórnej skupiny Javorník z Lúk, podať návrh na jej zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Každý má svoju trúbu

Keď niekde prídu trombitáši z Lúk, hneď je veselo. Veď aj oni sami sú veselí. S trúbami už veľa aj pocestovali. „Niečo zatrúbime, do toho aj zaspievame. Chodíme vystupovať po celom Slovensku. Naše trombity sú robené na kolene. Každá je celkom iná. Ladí sa už pri výrobe len podľa ucha. Ak neladí, urezať. Keď sa však prepískne, už to musí ísť do inej duriny,“ vysvetľuje Pavol Špalek z Mestečka.
Dodáva, že každý trombitáš má v Javorníku svoj pastierky roh aj trombitu. „Nesmieme si ich povymieňať, nehrali by sme potom čisto,“ dodáva.

Ako keď praskne bičom

Igor Dundek, rodák z Lúk, ktorý teraz býva v Púchove, je najmladší z trombitášov. K rohom a trombitám som sa dostal asi pred pätnástimi rokmi. „Trombita je signálny nástroj, jej hlas je veľmi silný, tón nezvyčajný, špecifický. Páči sa mi. Aj ľudí to hneď zaujme. Keď zahráte, každý spozornie, ako keď prasknete bičom,“ vysvetľuje. Žartom ešte dodáva. „Keď niekam prídeme, tak kočky sa smejú, že my máme najväčšie nástroje.“
Igor si myslí, že v hre na trombitu reprezentujeme oblasť Púchovskej doliny. „Sú aj inde trombity, aj vo svete. Naše sú však každá originál. Nie sú dve rovnaké a tým je to zaujímavé. Je umenie na tom zahrať trojhlas, päťhlas. Je to hrdosť, ak to dokážete,“ dodáva.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  2. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  3. Štefánka by Pulitzer
  4. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  6. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  7. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  8. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  10. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  1. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  2. Štefánka by Pulitzer
  3. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  4. Konferencia - EU support for research
  5. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  6. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  7. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  8. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  9. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  10. Ako založiť spoločnosť v Rakúsku
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 18 137
  2. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 14 231
  3. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 13 218
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 9 706
  5. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 6 339
  6. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 4 924
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 4 146
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 049
  9. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 3 644
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 400

Hlavné správy z MY Považská

Súboj o druhú priečku rozhodla osemgólová šnúra

Hádzanárska extraliga pokračovala dohrávkou 3. kola.

Šaľania (v modrom) sa ťažko presadzovali proti obrane Pov. Bystrice.

Súdia šéfov zločineckej skupiny dvojičky

Proti bratom svedčia ich bývalí kamaráti a už odsúdení členovia gangu, ktorí sa k trestnej činnosti priznali a s prokurátorom uzavreli dohody

Príslušníci skupiny z Považia známej ako „dvojičky“ Martin Seko, Róbert Crkoň a Marek Burdej.

Zlatica Kušnírová: Každý deň vyjde najavo nová špina

21. februára uplynie presne rok od dvojnásobnej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky, archeologičky Martiny Kušnírovej.

Zlatica Kušnírová

Trenčiansky kraj má najviac prvákov v duálnom vzdelávaní

Vďaka novele zákona o odbornom vzdelávaní a príprave mali žiaci tento školský rok prvýkrát možnosť vstúpiť do duálneho vzdelávania ešte celý prvý polrok prvého ročníka

Absolventi Centra duálneho vzdelávania Volkswagen Slovakia .

Niektoré autobusy prestanú jazdiť celkom, mestu chýba zmluva s dopravcom

Mestu a spoločnosti, ktorá zabezpečuje verejnú mestskú autobusovú dopravu, sa najskôr viac ako pol roka nedarilo vyrokovať podmienky zmluvy. Najnovšie prichádza redukcia spojov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ 20. 2. o 9.14

V centre Nitry bude problém nakúpiť potraviny

Predajňu Billy v Mlynoch na čas zatvoria, aby ju zrekonštruovali.

Zlatica Kušnírová: Každý deň vyjde najavo nová špina

Uplynul rok od vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

Historický počin? Žilina bude mať v základnej zostave iba odchovancov

Netradičné rozhodnutie vysvetlil šéf klubu Jozef Antošík.

Vybrali SME

Už ste čítali?