PÚCHOV. Modrotlač nepatrí len medzi populárne látky na odevy pre našich predkov. Mesto bolo v minulosti úzko späté aj s jej výrobou. Hoci modrotlačiarenská dielňa už nefunguje, výroba modrotlače má pokračovateľov aj dnes medzi mladými ľuďmi.
História modrotlače
Farbiarne modrotlače pôvodne vznikla v Záriečí, v roku 1899 ju Jozef Trnka presťahoval do Púchova na Mudroňovu ulicu. Fungovala desaťročia, stále v rukách Trnkovcov. Tešila sa veľkému záujmu nielen od domácich, ale i zahraničných zákazníkov. Len do Holandska v rokoch 1963 až 1965 putovalo 5-tisíc modrotlačových ručníkov pre ženy. Do roku 1970 dielňa produkovala 1000 až 1500 metrov modrotlače mesačne.
Veľkým úspechom púchovskej modrotlače bola jej prezentácia na vysokej škole textilného zamerania vo Veľkej Británii a na výstave v Londýne.
V deväťdesiatych rokoch minulého storočia začal záujem o modrotlač klesať, a tak sa Stanislav Trnka, posledný výrobca modrotlače, musel prispôsobiť módnym trendom. Nevyšiel ani pokus urobiť z dielne múzeum modrotlače. Stanislav Trnka stále veril, že výroba modrotlače nájde v jeho rodine pokračovateľov. Našla. Venuje sa jej jeho vnuk Peter Trnka, nie však v Púchove, ale vo svojej novovybudovanej dielni v Ivanke pri Dunaji.
Stále je moderná
Historické korene výroby modrotlače, ako aj jej úzke prepojenie s folklórom, inšpirovali prezentácii tejto látky, z ktorej odev v minulosti nechýbal asi ani jednej žene. „Výstava sa volá Modrotlač včera, dnes a zajtra a v jej duchu sa snažíme predstaviť modrotlač, jej formy a výrobné postupy z minulosti, ale aj jej vývoj a posun v súčasnosti,“ vysvetľuje manažérka kultúry v Púchove a kurátorka výstavy Mika Vargová.
Pokračovateľom výroby modrotlače je okrem vnuka Stanislava Trnku aj Matej Rabada, ktorý má dielňu v Paríži. Matej jej výrobu predstavil aj na vernisáži v Púchove. Jej návštevníci sa taktiež dozvedeli, ako sa dá rozoznať pravá modrotlač, porozprával aj o svojich začiatkoch, keď sa začal modrotlači venovať. „Nebolo to ľahké, problém bol zistiť, ako to funguje. Všetko bol štýl pokus – omyl,“ zaspomínal si. Na rozdiel od Petra Trnku, ktorý používa tradične drevené formy, využíva sieťotlač, ktorá ponúka viac možností pre vzory.
Taktiež ukázal aj postupy výroby modrotlače, čo vzbudilo medzi návštevníkmi veľký záujem.
Zapojili sa aj školy
Samotná výstava ukazuje, na čo všetko sa dá modrotlač použiť. Šaty, tričká, hračky, dokonca perinka pre bábätko, či vzormi modrotlače ozdobené tenisky. „Už sa niektorí aj pýtali, či si môžu niečo kúpiť,“ prezradila kurátorka výstavy.
V divadle nevystavujú pritom len exponáty, ktoré majú zapožičané zo Župného domu a múzea, či od oboch výrobcov modrotlače. Táto látka nachádza aj obľubu u mladej generácie. Veľmi pekné výrobky či aplikácie na odevy z nej použili žiaci a pedagógovia zo základnej umeleckej školy, strednej odbornej školy či Fakulty priemyselných technológií.
Učarovala aj Ivane Vančovej, ktorá ju použila pri výrobe perinky a doplnkov do kuchyne. O tejto záľube hovorí s úsmevom, že sa jej venuje v noci a považuje ju za relax.
Nakoniec, každý sa môže o tom, čo všetko sa dá vyčarovať z modrotlače presvedčiť na vlastné oči. Výstava je v púchovskom Divadle do 19. júna.
