KOHÚTKA. Krásne počasie vytiahlo tento rok na Bezhraničné valašenie veľa ľudí. Niekto prišiel pešo, iný by aj rád, ale ho, žiaľ, nohy neposlúchajú.
Podujatie je už tradične určené pre všetky vekové kategórie. Každý si tu nájde svoje. Inak to nebolo ani tento rok.
Prekážkový beh si zopakoval viackrát
Z rodiny Šopincovcov si valašenie určite najviac užíval malý Jožko. „Súťaže ho veľmi zaujali, hlavne prekážkový beh. Dáva si hádam už šieste kolo,“ skonštatovala usmiate mamina Katarína Šopincová. „Ako vidíte, pokračuje stále ďalej. Je nevyčerpateľný,“ dodala ešte.
Bezhraničné valašenie na Kohútke Čítajte Na Kohútku sa jej syn veľmi tešil hlavne pre súťaže. Ráno skoro vstal a vďaka tomu sa mu ušiel aj účastnícky odznak, ktorý si po počiatočnom nezáujme nakoniec strážil ako oko v hlave. „Najskôr ho nechcel, ale keď videl, že aj ostatní ľudia a deti majú také, bol rád, že ho má,“ prezradila mamina. Preto, keď ho začala jeho staršia sesternica naťahovať a žartovala, aby jej ho dal, veru nechcel. Nakoniec, keď veľmi nástojila a nechcela sa vzdať, povedal, že jej taký kúpia.
Rodinka sa snaží chodiť na Kohútku každý rok. „Keď ešte vyjde pekné počasie, potom je to moc fajn. Tak, ako teraz,“ skonštatovala pani Katarína. Zvyknú sa vždy vybrať aj s manželovými rodičmi, sestrou a jej rodinou. Každý tu vraj nájde to svoje. „My pivo a decká hračky,“ dodal žartom Jozef Šopinec.
Stopovali deti aj rodičia
Manželia Ozimí z Mestečka boli na valašení prvýkrát. Kde sa dalo, radi si zasúťažili spolu s dcérkou. „Na jednom stanovišti sme sa veru aj potrápili. Ale čosi sme vedeli,“ prezradila mamina Jarmila Ozimá pri rozlišovaní zvieracích stôp.
Najviac problémov mali s rozpoznaním líšky a psa. „Labky majú celkom podobné, takže to už chce dobrého stopára,“ skonštatovala pani Jarmila. Jej dcérka Niki však rozoznávala stopy celkom dobre. „Veľmi sa jej to páči. Fajn nápad,“ dodala mamina.
Predĺžil si pobyt
Peter Klaška mal počas týždňa aj s kolegami v Javorníkoch výjazdové zasadnutie s firmou. Je z Českej republiky. O podujatí na Kohútke nevedel, ale považuje ho za dobrý nápad a prišiel sa pozrieť. „Boli sme celý týždeň na Portáši. Na recepcii som sa dozvedel, že cez víkend je aj nejaké podujatie na Kohútke, tak ma to celkom potešilo a som tu. Teraz sme prišli, uvidíme, ako bude,“ skonštatoval.
Chodia mladí aj starší
Súrodenci Marek a Adrián Slezkovci mali už po súťažiach. Ako správnych chalanov ich zaujala hlavne streľba. Obaja si odnášali z podujatia aj parádne darčeky, gumipušky. Otec prezradil, že ak sa dá, chodia s rodinou na Kohútku každý rok. „Je fajn, že pre deti je pripravený vždy zaujímavý program. Našim chlapcom sa veľmi páči. Sú spokojní, určite si prejdú stanovištia ešte raz aj tento rok,“ prezradil Jozef Slezko. Minulý rok ich najviac zaujal hod sekerou.
S mladými prišla na podujatie aj staršia generácia, rodičia Jozefovej manželky, Jozef a Danka Vidovci. Bolo to aj trochu symbolické v súvislosti s cezhraničným stretávaním sa, lebo svokrovci majú korene v Čechách.
Pešo už nemôže, pokochať sa príde rada
Dôchodkyňa Petronela Kocianová prišla autobusom. Kedysi to však bolo inak, prednosť dostala vždy cesta pešo. Teraz už jej zdravie nedovolí vydať sa na túru. Je preto rada, že sa môže na Kohútku aspoň vyviezť a oddýchnuť si v prírode, pokochať sa. Ako bývalej aktívnej turistke jej prirodzene za výletmi do prírody duša stále piští. „Chodievali sme kedysi hore od Marikovej alebo Papradna na Portáš, potom sem a až na Makytu, a potom domov,“ vrátila sa do minulosti pani Kocianová a prezradila ešte veľa turistických trás po Slovensku, ktoré pochodila.
Veselá dvojka z Marikovej
Z Dolnej Marikovej prišla pešo veselá dvojica Miro a Eva. „Sme turisti, ako by to bolo ísť autom alebo autobusom? Pešo je to celkom iné. Ideme po vlastných pokojne, aj keď prší,“ povedal Miro.
Nepodarí sa im vraj každý rok, lebo niekedy podľa Mira robota nepustí. Evka však dodala, že je to veru aj podľa toho, ako sa im chce.
Bral by skôr sobotu
Veselá partia chlapov prišla z Považskej Bystrice zase autom. „Chodíme skoro každý rok. S rodinou aj s kamarátmi. Budeme až do večera, keď sme sa už zišli dobrá partia. Len keď zajtra treba ísť aj do roboty, to je najhoršie,“ prezradil Pavol Kučík s tým, že na podujatie by vraj on osobne bral skôr sobotu.
Podujatie chcú oživiť niečím novým
Tomáš Gross, tlačový hovorca mesta Rožnov pod Radhoštěm, ktoré pripravilo tento rok stanovištia pre deti aj väčšinu programu pre seniorov, hovorí, že sa už roky snažia držať tradíciu. „Zámerom je, aby na Kohútku neprichádzala len staršia generácia, ale aj deti. Tak Stredisko voľného času Rožnov pod Radhoštěm pripravilo desať stanovíšť, na ktorých sa súťažilo v postrehu, šikovnosti, vytrvalosti či rôznych vedomostiach, hlavne z prírody,“ povedal Gross.
Na stanovištiach sa mohla realizovať každá veková kategória detí. Hlavne staršie deti, ale aj tatinov, lákala tento rok predovšetkým lukostreľba či paintball. Pre dospelých boli dokonca pripravené aj veľkoformátové hry Človeče, nehnevaj sa a kužeľky.
V zapájaní sa starších generácií do súťaženia chcú ísť organizátori ešte ďalej. „Boli by sme radi, keby ľudia nešli len na program, ale aby na súťažné stanovištia vyrazili aj dospelí, prípadne sa pustili na krátky výlet do okolia. A to aj seniori. Jedna z vízii, ktoré by sme chceli s Považskou Bystricou realizovať, je pešia turistika,“ prezradil Gross. Bezhraničné valašenie by sa tak rozšírilo po dlhšej trase medzi Kohútkou a Portášom. „Zohnali by sme lektorov na nordic wolking, aby poradili seniorom, ako správne chodiť s palicami, aby to bolo zdraviu čo najviac prospešné a pokojne by sme urobili na trase aj nejaké súťažné stanovištia,“ doplnil Gross niečo o plánoch do budúcnosti.
